RNDr. Miroslava Kordošová, PhD.

Len nedávno sa spoločnosť a priemysel zaoberali princípmi a stratégiou Priemysel 4.0 (Industry 4.0), a už tu prebieha Priemysel 5.0. (Industry 5.0.). Stratégia Priemysel 5.0 predstavuje zásadný posun v prístupe k priemyselnej výrobe, ktorý kladie dôraz na spoluprácu medzi človekom a technológiami, udržateľnosť a odolnosť podnikov. Tento nový model prináša nielen technologické inovácie, ale aj nové výzvy v oblasti bezpečnosti práce, pracovného prostredia a spolupráce človeka s umelou inteligenciou. Predkladaný príspevok sa zaoberá porovnaním oboch stratégií a novými výzvami, ktoré prináša stratégia Priemysel 5.0. všeobecne, ale aj so zameraním na bezpečnosť práce.

Kamerové systémy sú vhodným nástrojom zamestnávateľa na zabezpečenie bezpečnosti práce na jeho pracoviskách, pri kontrole dochádzky zamestnancov, ochrane majetku a iné. Monitorovaním prevádzky je tak možné predísť mnohým nehodám a pracovným úrazom a čiastočne kontrolovať zamestnancov, či dodržiavajú bezpečné pracovné postupy. Zavádzanie týchto monitorovacích systémov má svoje pravidlá vychádzajúce z nariadení Európskej únie, tzv. GDPR, pracovnoprávnej legislatívy a je potrebné sa nimi riadiť. Príspevok prináša informácie o kamerových systémoch na pracovisku najmä z hľadiska BOZP.

Monitorovanie zamestnancov na pracovisku je proces, ktorým zamestnávateľ sleduje činnosť svojich zamestnancov s cieľom zabezpečiť ochranu majetku, bezpečnosť, dodržiavanie pracovnej disciplíny alebo efektívnosť práce. Je to citlivá téma, pretože je potrebné nájsť pri nej rovnováhu medzi efektívnym manažovaním podniku a rešpektovaním súkromia zamestnancov.

Už štvrťstoročie v službách bezpečnosti práce. To je vizitka RNDr. Miroslavy Kordošovej, PhD., ktorá sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") venuje nepretržite od roku 2000. Svoju profesionálnu dráhu začala vo Výskumnom ústave bezpečnosti práce (VVÚBP) a v súčasnosti pôsobí ako samostatná vedecko-výskumná pracovníčka v Inštitúte pre výskum práce a rodiny (ďalej len "IVPR") v Bratislave. Jej vedecko-výskumná činnosť je zameraná na pracovné podmienky, pracovnoprávne vzťahy, faktory pracovného a životného prostredia, ako aj na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP. Aktívne sa podieľa na národných a medzinárodných projektoch týkajúcich sa BOZP a pracovných podmienok vrátane spolupráce s Eurofound. Stala sa neprehliadnuteľnou odbornou autoritou na domácej aj medzinárodnej scéne, aktívne pôsobí tiež v národnej sieti Focal Point Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "EU-OSHA") a je členkou Koordinačného výboru BOZP ako poradného orgánu ministra práce Slovenskej republiky. Je aktívnou členkou Asociácie BOZP a OPP. Ako lektorka BOZP poskytuje odborné školenia a posudzuje projekty APVV, KEGA a VEGA. Taktiež pôsobila ako poradkyňa v Klientskom centre Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) pre otázky BOZP a pracovných podmienok. Výsledky svojej práce pravidelne prezentuje na vedeckých a odborných podujatiach doma i v zahraničí. Publikuje vo viacerých odborných časopisoch a je spoluautorkou "Encyklopedického súboru BOZP", "Terminologického výkladového slovníka BOZP" a autorkou odborných publikácií "Osobné ochranné pracovné prostriedky" a "Pracovné úrazy". V rámci svojho pôsobenia na IVPR pravidelne publikuje v Bulletine IVPR a informuje o dianí v oblasti BOZP na webe IVPR. Pri príležitosti 25. výročia jej pôsobenia v tejto oblasti a pri príležitosti vydania jej najnovšej praktickej monografie o pracovných úrazoch sme sa porozprávali o výzvach, ktoré bezpečnosť práce prináša dnes, ale aj o tom, kam sa tento odbor posúva v kontexte meniaceho sa sveta práce.

Článok sa sústreďuje na vplyv flexibilných foriem zamestnávania na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"). Prostredníctvom analýzy sociálnych výhod a rizík vyplývajúcich z implementácie nových technológií a digitálnych platforiem v pracovnom prostredí, autorka objasňuje rozdiely medzi štandardným a flexibilným zamestnávaním. 

V ostatnom období sa na Slovensku začalo šíriť nákazlivé vírusové ochorenie slintačka a krívačka, známa aj ako aftózna horúčka. Je to vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce najmä párnokopytníky, ako sú hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a voľne žijúca raticová zver. Choroba sa šíri rýchlo a je ťažké ju kontrolovať; dospelé zvieratá väčšinou infekciu prežijú, ale ich schopnosť produkovať mlieko a mäso je znížená. Hoci je táto choroba pre zvieratá veľmi závažná, nepostihuje ľudí, kone, psy ani mačky. Pracovníci, ktorí sa starajú o choré zvieratá, alebo sa zúčastňujú na nakladaní s nebezpečným odpadom z uhynutých zvierat sú exponovaní biologickým a chemickým faktorom pracovného prostredia. Príspevok sa zaoberá problematikou ochorenia a opatreniami BOZP a na ochranu zdravia zamestnancov.

V poslednom období sa čoraz viac spomína a uplatňuje v podnikoch a organizáciách hybridná práca. Niektorí možno ani netušia, čo presne znamená, pritom je to veľmi jednoduché. Ide o kombináciu práce v kancelárii, resp. na pracovisku a mimo pracoviska, napríklad z domu alebo z akejkoľvek inej destinácie. Kým zamestnanci sa z takéhoto modelu tešia, mnohí zamestnávatelia sú voči hybridnej práci skeptickí. Viete, aké výhody a nevýhody so sebou prináša?

Príspevok sa zaoberá novými, tzv. smart formami výkonu práce a organizácie práce, najmä s použitím informačných a komunikačných technológií. Existuje veľké množstvo literatúry o meniacich sa formách organizácie práce a meniacej sa praxi v oblasti zamestnávania, ktorá poskytuje určité náznaky, že tieto trendy neustále rastú, ale bez jasných definícií ich nemožno použiť na určenie miery rastu. Okrem toho, práca bez stanovenia počtu hodín (alebo "na zavolanie") nie je v mnohých európskych krajinách právne uznaná, takže o jej výskyte neexistujú žiadne údaje. Príspevok je pokračovaním z č. 5/2024.

"Flexibilita však neznamená, že zamestnanci pracujú menej. Znamená to, že pracujú inak." Mnohé európske krajiny v posledných rokoch zaznamenávajú výrazné zmeny v oblasti tzv. štandardných foriem zamestnania, pre ktoré je typický osemhodinový pracovný deň alebo práca päť dní v týždni. Tieto štandardné formy sú čoraz častejšie nahrádzané netradičnými spôsobmi práce, resp. flexibilnými formami zamestnania a organizácie pracovnej doby. Po ich výraznejšom využívaní často volajú samotní zamestnanci, ktorých k tomu môžu viesť osobné dôvody, napríklad starostlivosť o deti a domácnosť, štúdium či iné aktivity, ktoré im znemožňujú vykonávať štandardnú prácu na plný úväzok. Využívaním niektorej z pružných foriem zamestnania tak zamestnanci majú možnosť efektívnejšie si zorganizovať pracovný život a lepšie ho zosúladiť s osobným životom. Predkladané príspevky sa budú venovať problematike flexibility práce a jej vplyvov na pracovné podmienky a BOZP.

Digitalizácia rýchlo mení svet práce a vyžaduje si nové a aktuálne riešenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"). Nástup technológií, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta (tzv. big data), kolaboratívna robotika, internet vecí, algoritmy a digitálne pracovné platformy, a súčasne výrazný nárast počtu ľudí pracujúcich na diaľku, prináša príležitosti pre pracovníkov a zamestnávateľov, ale aj nové výzvy a riziká v oblasti BOZP. Riešenie výziev a rizík a maximalizácia príležitostí závisia od spôsobu používania, riadenia a regulácie technológií v kontexte sociálnych, politických a ekonomických trendov. Systémy založené na umelej inteligencii na pracovisku ponúkajú mnoho výhod, ale diskutuje sa aj o tom, aký majú vlastne vplyv na bezpečnosť pri práci. Automatizácia alebo čiastočná automatizácia kognitívnych úloh prináša najmä obavy z hľadiska psychosociálnej pohody zamestnancov a stresu, ktorý je už neoddeliteľnou súčasťou práce.

Prípad z Rumunska o preplatení okuliarov obletel krajiny Európskej únie... takéto titulky priniesli médiá vo vzťahu k preplácaniu okuliarov pri práci so zobrazovacími jednotkami... Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu je výsledkom žaloby rumunského zamestnanca, ktorý žiadal od zamestnávateľa preplatenie nákladov na okuliare. Jeho zrak sa totiž zhoršuje kvôli tomu, že celé dni v práci pozerá do obrazovky počítača. A aká je situácia na Slovensku?

V tretej časti príspevku sa čitatelia dozvedia viac o úprave psychosociálnych rizík v legislatívnej praxi na Slovensku, o vybraných metódach posudzovania psychosociálnej záťaže a návrhoch de lege ferenda na úpravu psychosociálnych rizík v legislatíve.

Pokračovanie série o psychosociálnych rizikách sa zameriava na pracovný stres a psychickú záťaž, ich charakteristiky, zdroje a vplyv na zdravie. Ďalej poukazuje na spôsoby manažovania tejto záťaže na pracovisku spoločne s úlohami manažmentu a participácie zamestnancov na riešení problematiky.

Podniky, ktoré nevykonávajú pravidelné hodnotenia rizík, ako hlavné dôvody uvádzajú, že riziká a nebezpečenstvá sú už známe (83 %) a že nemajú žiadne väčšie problémy (80 %). Psychosociálne riziká sa vnímajú ako náročnejšie než iné riziká. Takmer každá piata z organizácií, ktoré uviedli povinnosť zaoberať sa problémovými zákazníkmi alebo vystavenie časovému tlaku, tiež uviedla, že jej chýbajú informácie alebo vhodné nástroje na účinné odstránenie tohto rizika. Tento výrok bývalej riaditeľky Európskej agentúry pre BOZP vystihuje každodennú realitu a situáciu v oblasti posudzovania rizík, a najmä tých psychosociálnych aj v našich podmienkach. Počet ľudí vystavených psychosociálnym rizikám rastie. Pracovné prostredie sa výrazne mení z dôvodu zavádzania nových technológií, materiálov a pracovných procesov. Zmeny v rozvrhnutí, organizácii a riadení práce môžu vyvolať vznik nových rizikových oblastí, čo môže spôsobiť zvýšenie miery stresu a v konečnom dôsledku viesť k závažnému poškodeniu duševného a telesného zdravia. V predkladanom príspevku postupne predstavíme psychosociálne riziká, ich posudzovanie, hodnotenie, metodiky posudzovania a ich elimináciu na pracoviskách.

V poslednom období sa začali na verejne dostupných miestach, ale i na pracoviskách vyskytovať automatizované externé defibrilátory (ďalej len „AED“). Včasná defibrilácia je kľúčovým faktorom prežitia pri náhlom zastavení obehu u pacientov s defibrilovateľným rytmom. Zabezpečenie týchto prístrojov a vhodné školenia na prácu s ním môžu aj na pracoviskách zachrániť život. Najčastejšou príčinou náhlej smrti u dospelých je až z 80 % prípadov zlyhanie srdca. Podľa oficiálnych štatistík takto zomrie až 5000 ľudí ročne. Podľa zahraničných štúdií je zlyhanie srdca dôvodom cca 10 až 15 % úmrtí v práci. Príspevok sa venuje používaniu a ovládaniu defibrilátorov laickou verejnosťou.

Záver seriálu sa zaoberá nositeľnými zariadeniami na pracovisku a ich využívaním pri práci, vzdelávaní aj v oblasti BOZP. Tieto zariadenia si čoraz častejšie nachádzajú uplatnenie aj pri ochrane zamestnancov pri práci. Malé ľahké nositeľné zariadenia určené na monitorovanie správania pracovníkov a upozorňovanie na akékoľvek nebezpečné pohyby, ktoré by mohli viesť k poraneniu chrbta alebo ramien, berú svet útokom. Tieto zariadenia zlepšujú povedomie o pohybe a znižujú celkové riziko zranenia. Pracovníkom aj manažmentu umožňuje sledovať pokrok, absolvovať školiace moduly, analyzovať údaje a vytvárať vizuálne príťažlivé správy prostredníctvom mobilných aplikácií a centralizovaných informačných panelov, aby sa zamerali a znížili ergonomické riziká. Majú však aj svoje limity a môžu byť aj zdrojom obáv zo zachovania citlivých osobných údajov. Nositeľnú technológiu internetu vecí vynašiel v 60. rokoch profesor Edward Thorp, a v posune technológie vpred nebolo už možné vrátiť sa späť.

Pokračovanie seriálu sa zaoberá rozšírenou a virtuálnou realitou a ich využívaním pri vzdelávaní aj v oblasti BOZP. Virtuálna realita už dávno nie je výsadou herného priemyslu, ale preniká do ďalších odborov, ako je vzdelávanie, medicína, šport alebo priemysel.

Pokračovanie seriálu sa zaoberá tzv. inteligentnými/smart OOPP, ktoré sa postupne dostávajú na trh a pomáhajú chrániť životy a zdravie mnohých zamestnancov na pracoviskách, kde hrozí vyššie riziko úrazu, či nehody.

Digitalizácia a robotizácia určite ponúkajú veľký potenciál na inovácie a dynamický rozvoj na pracoviskách, ale rovnako predstavujú i nové výzvy a nové riziká pre ochranu zdravia a životov zamestnancov. Každá nová technológia má svoje výhody aj nevýhody, ale i riziká pre zamestnancov. Je potrebné zaistiť využívaniepotenciálu nových technológií a zároveň ochrániť zamestnancov pred novými a meniacimi sa rizikami, ktoré tieto technológie so sebou prinášajú. Rozvoj digitalizácie a robotizácie prispieva k ďalšiemu znižovaniu fyzickej namáhavosti práce, k zlepšovaniu hygienických parametrov pracovného prostredia a tým aj k znižovaniu pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania. Na druhej strane to prináša viac psychosociálnych rizík a zvýšenie psychickej a kognitívnej záťaže. Je preto potrebné tieto riziká pozorne vyvažovať. Na prispôsobovanie a zlepšovaniepodmienok práce sa v dôsledku nových technológií zamestnávateľom otvára možnosť vytvárať tzv. „smart/chytré pracovné prostredie“. Predkladaná séria článkov sa zaoberá využitím inovatívnych technológií v oblasti BOZP.

Podľa Medzinárodnej federácie robotiky tvoria v súčasnosti kolaboratívne roboty, ktoré sú určené na pomoc pracovníkom v priemyselných aplikáciách, 3 % z globálneho predaja robotov. Avšak do roku 2025 bude tento podiel pravdepodobne stúpať na zhruba 40 % s predpokladanou trhovou hodnotou 9 miliárd dolárov. Väčšina kobotov je vybavená automatickými optimalizovanými algoritmami, čo im umožňuje učiť sa od človeka. S rastúcim využívaním umelej inteligencie budú koboty schopné vykonávať nielen fyzické úlohy, ale stále viac aj kognitívne úlohy. (pokračovanie z predchádzajúceho čísla)