Článok sa sústreďuje na vplyv flexibilných foriem zamestnávania na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"). Prostredníctvom analýzy sociálnych výhod a rizík vyplývajúcich z implementácie nových technológií a digitálnych platforiem v pracovnom prostredí, autorka objasňuje rozdiely medzi štandardným a flexibilným zamestnávaním.
Dopady a vplyv flexibility práce na pracovné podmienky a BOZP
Sociálne dopady na pracovníkov/zamestnancov
Text sa zaoberá aj definíciou pracovnej neistoty v kontexte flexibility a jej dopadom na rôzne aspekty pracovného života. Dôležitý je dôraz na potrebu efektívnej koordinácie pracovnoprávnej legislatívy a ochrany zamestnancov, pričom autorka poskytuje ucelený pohľad na výhody a výzvy spojené s novými formami zamestnávania a navrhuje riešenia prispôsobené sociálnym a technologickým zmenám digitálnej doby.
Zavádzanie nových technológií do pracovných procesov môže mať pozitívny vplyv na život a zdravie zamestnancov, a kvalitu ich osobného života. Na druhej strane zavádzanie nových technológií do výrobných procesov a zamestnávania so sebou prináša nové sociálne riziká v podobe nových foriem zásahov do ochrany súkromia zamestnancov v dôsledku neoprávneného monitorovania zamestnancov na pracovisku z dôvodu ochrany svojho majetku a vlastníctva alebo v podobe zníženej ochrany zamestnancov pri nových a atypických formách zamestnávania. Rozvoj nových a atypických foriem zamestnávania je v súčasnej digitálnej dobe podporovaný internetizáciou a digitalizáciou spoločnosti, dostupnosťou informačno-komunikačných technológií a vznikom tzv. digitálnych online platforiem, ktoré sú z hľadiska svojho obsahu, zamerané na výkon a dodanie práce prostredníctvom zadávateľa práce a dodávateľa výkonu práce.
Práve rozvoj nových a atypických foriem zamestnávania fyzických osôb v súčasnej dobe vyvíja plošný tlak na pracovnoprávnu legislatívu, ktorá v dostatočnej miere neposkytuje účinný nástroj na koordináciu a harmonizáciu vybraných pracovnoprávnych aspektov vznikajúcich pri výkone závislej práce prostredníctvom nových a atypických foriem zamestnávania fyzických osôb. Každá ľudská činnosť predstavuje riziko a nebezpečenstvo, ktoré môže mať vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a má samozrejme aj iné sociálne dopady na pracovníka či zamestnanca.
Flexibilné formy zamestnávania prinášajú zamestnancom určité výhody, ale musia pri nich čeliť aj určitým výzvam. Neštandardné zamestnanie/flexibilné zamestnanie sa niekedy označuje ako "neistá práca", aj keď je dôležité rozlišovať medzi týmito opismi.
Napriek tomu, že "neistota" má svoje rôzne definície:
-
zvyčajne sa chápe ako práca s nízkymi platmi, najmä ak je spojená so zárobkami, ktoré sú na úrovni chudoby alebo pod ňou a sú premenlivé;
-
neistý, čo znamená, že existuje neistota týkajúca sa kontinuity zamestnania a riziko straty zamestnania je vysoké;
-
s minimálnou kontrolou pracovníka, takže pracovník, či už individuálne alebo kolektívne, nemôže hovoriť o svojich pracovných podmienkach, mzde alebo pracovnom tempe;
-
a nechránené, čo znamená, že práca nie je chránená zákonom ani kolektívnymi zmluvami, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sociálnu ochranu, diskrimináciu alebo iné práva, ktoré sa bežne poskytujú pracovníkom v pracovnom pomere.
Ako uvádza Medzinárodná organizácia práce (ďalej len "ILO") (2016), definičnou charakteristikou neistoty je, že pracovník nesie riziká spojené s prácou, a nie s podnikom, ktorý pracovníka najíma. Neistota je navyše spojená s určitými demografickými charakteristikami, takže