Pracovnoprávna úprava zabezpečenia bezpečnosti práce je predmetom samostatnej šiestej časti zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") pod názvom "Ochrana práce". Podľa
§ 146 ods. 1 Zákonníka práce je ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
V kontexte uvedeného je zamestnávateľ povinný zavádzať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nielen do svojich vnútorných predpisov, ale taktiež aj do pracovnej zmluvy zamestnanca. Pritom podľa extenzívneho právneho výkladu pojmu "ochrana práce" sa zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neviaže len na technické a zdravotnícke opatrenia, ale taktiež aj na organizačné postupy, a tomu zodpovedajúce sociálne opatrenia. Ide napríklad o vytváranie pracovného prostredia, kde sú pokojné vzťahy medzi zamestnancami a príjemné pracovné prostredie. Taktiež môže ísť o vytváranie vhodného sociálneho zázemia pre svojich zamestnancov, napríklad zavedením pružného pracovného času, možnosť poskytnutia služobného bytu alebo aj relaxačnej miestnosti pre zamestnancov.
Podľa
§ 146 ods. 2 Zákonníka práce je starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Vyhodnocovanie jednotlivých rizík, možných nebezpečenstiev a nepriaznivých faktorov, ktoré ohrozujú alebo môžu ohrozovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je preto neustále prebiehajúci, kontinuálny proces, ktorého sa zamestnávateľ nemôže zbaviť len jeho občasným vykonávaním.
Pritom zamestnávateľ nemá právnu povinnosť vyhodnocovať a eliminovať len existujúce rizikové faktory, ale musí sa neustále snažiť vyhodnocovať a odhaľovať aj potenciálne hroziace riziká a nebezpečenstvá, ktoré zamestnancom hrozia.
Pritom
§ 146 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa určitú minimálnu úroveň rizika a nebezpečenstva pri výkone závislej práce, pretože úplne bezrizikový stav výkonu závislej práce by v určitých prípadoch nebolo možné zabezpečiť. Pritom eliminácia a predchádzanie rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí byť spojená s plánovaním, organizovaním a prispôsobovaním jednotlivých pracovných aktivít zamestnancov.
Pri napĺ
