Bezpečnosť

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce má svoje obligatórne právne predpoklady. Právna úprava bezpečnosti práce je diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, kam možno zaradiť aj vykonávaciu právnu úpravu. Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú taktiež významným vnútorným normatívnym predpisom bezpečnosti práce. Pre pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce je nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania v podobe porušenia právnych povinností daných mu právnou úpravou, pričom toto protiprávne konanie  je v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví zamestnancovi, pričom v tomto článku bude venovaná pozornosť pracovnému úrazu zamestnanca.

Právna úprava ustanovuje starostlivosť o bezpečnosť práce a vykonávanie opatrení subjektmi, a to obligatórne. Rovnako ale ustanovuje aj právne možnosti kontroly ich rešpektovania. Odbory pritom majú oprávnenie kontrolovať zamestnávateľa, či rešpektuje a implementuje právnu úpravu bezpečnosti práce pri výkone závislej práce. Inšpektoráty práce majú taktiež oprávnenie kontrolovať rešpektovanie predpisov bezpečnosti práce. Sám zamestnávateľ musí neustále kontrolovať stav bezpečnosti práce a starať sa aj o ochranu zdravia svojich zamestnancov. Taktiež môžu zamestnanci podať návrh na súd, a to v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce.

Bezpečnosť a ochrana zdravia sú dve veci, ktoré zamestnávateľ môže ovplyvňovať, a svojim konaním môže znížiť počet úrazov, chorôb a pravdepodobnosť straty majetku a výroby. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je povinnosť zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami na vysokozdvižnej plošine. Práca vo výškach je nevyhnutným prvkom pri vykonávaní mnohých úloh od stavebných činností, cez umývanie okien v administratívnych budovách až po orezávanie stromov v mestských parkoch. Treba však pamätať na to, že ich vykonávanie sa považuje za obzvlášť nebezpečné. Preto ich nemôže absolvovať každý.

Pracovná disciplína je podstatným pojmom pre riadny výkon závislej práce. Pritom sa vzťahuje nielen na výkon práce v rámci pracovného pomeru, ale rovnako aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovná disciplína pritom má súvis s bezpečnosťou vykonávanej práce. Prípadné porušenie pracovnej disciplíny totiž spôsobuje ohrozenie bezpečnosti práce, hlavne vtedy, pokiaľ porušenie pracovnej disciplíny spôsobí ujmu na zdraví alebo živote iného zamestnanca. Pracovná disciplína má taktiež súvis aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou a jej obligatórnymi predpokladmi danými právnou úpravou.

Súčasnú dobu charakterizuje výrazný technologický rozvoj, súčasťou ktorého je aj digitalizácia procesov, ktorá ovplyvňuje všetky oblasti nášho života. V zamestnaneckej sfére má digitalizácia dôležité miesto tiež v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"), kde významne prispieva k efektivite procesov riadenia BOZP. Článok dokumentuje digitalizáciu v podmienkach výrobných priemyselných organizácií, kde sú otázky ohrozenia života a zdravia zamestnancov naliehavejšie ako v nevýrobnej sfére. Článok preberá súčasné trendy v digitalizácii, jej implementáciu a možné problémy pri jej zavádzaní. Ďalej sa zaoberá jej prínosmi a výhodami, a hlavne využitím v BOZP, kde má pri jej riadení nezastupiteľné miesto. Nakoniec pertraktuje aj vplyv digitalizácie na kultúru BOZP.

Právna úprava ustanovuje, akým spôsobom sa má zamestnávateľ správať tak, aby došlo k znižovaniu rizík možného ohrozenia bezpečnosti zamestnancov, ktorí vykonávajú závislú prácu. Zamestnávateľ si musí plniť právne povinnosti, ktoré sa týkajú zabezpečenia preventívnych opatrení bezpečnosti práce. Preventívne opatrenia pritom musia byť permanentne vyhodnocované a prispôsobené aktuálnym podmienkam, ktoré u zamestnávateľa platia. Prevencia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisí taktiež s preventívnym aspektom pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorý ustanovuje kogentná právna úprava. Taktiež platia aj jednotlivé preventívne opatrenia bezpečnosti práce dané osobitnou právnou úpravou.

Pod pojmom drevárske stroje a zariadenia rozumieme také stroje a zariadenia, ktoré vykonávajú technologické operácie pri obrábaní a spracovaní dreva a materiálov na báze dreva. Ide teda o stroje a zariadenia, ktoré menia tvar, rozmery alebo ich fyzikálne vlastnosti. Drevárske stroje zaraďujeme medzi výrobné. Sú to všetky stroje a zariadenia a ich nástroje, náradie a prípravky, určené k priamemu spracovaniu dreva a drevných materiálov - mechanickým, chemickým a tepelným spôsobom.

Účelom tohto dokumentu je popísať okolnosti, ktoré panujú a opatrenia, ktoré budú vykonané pri činnostiach spojených s lepením horľavých podlahových krytín a strešných krytín, ako aj obkladov stien a stropov pomocou ohňa, elektrotepelných spotrebičov a zariadení alebo horľavých lepidiel, alebo pri činnostiach spojených s odstraňovaním starých náterov. Tieto činnosti sa považujú za činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

Súčasná legislatíva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") podľa odborného odhadu pokrýva cca 75% pracovných rizík a opatrení na zníženie ich vplyvu. Ďalšie riziká z pracovného procesu a z pracovného prostredia musia vyhľadávať, resp. zisťovať a stanoviť k nim opatrenia zamestnávatelia v rámci zaisťovania BOZP pre zamestnancov. Tento článok sa zaoberá riadením bezpečnostných a zdravotných rizík vznikajúcich pri práci zamestnancov u zamestnávateľov. Ilustratívne preberá niektoré metódy zisťovania nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, ako aj vyhodnocovania identifikovaných rizík pri práci.

Kamerové systémy sú vhodným nástrojom zamestnávateľa na zabezpečenie bezpečnosti práce na jeho pracoviskách, pri kontrole dochádzky zamestnancov, ochrane majetku a iné. Monitorovaním prevádzky je tak možné predísť mnohým nehodám a pracovným úrazom a čiastočne kontrolovať zamestnancov, či dodržiavajú bezpečné pracovné postupy. Zavádzanie týchto monitorovacích systémov má svoje pravidlá vychádzajúce z nariadení Európskej únie, tzv. GDPR, pracovnoprávnej legislatívy a je potrebné sa nimi riadiť. Príspevok prináša informácie o kamerových systémoch na pracovisku najmä z hľadiska BOZP.

Predpokladom pre bezpečný výkon závislej práce je poskytovanie informácií zamestnancovi, ktoré sa týkajú bezpečnosti práce. Pritom môže ísť napríklad o informácie týkajúce sa používania ochranných pracovných prostriedkov, návodov na prácu s pracovnými prostriedkami alebo bezpečné pracovné postupy. Pre zabezpečenie bezpečnosti práce je podstatné, aby zamestnávateľ permanentne vyhodnocoval možné riziká bezpečnosti práce.

Význam starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v lese, ale najmä nedoceňovanie týchto otázok v oblasti používania lesníckych strojov a zariadení, potvrdzujú mnohomiliónové škody, ktoré každoročne spôsobujú ekonomike štátu, právnickým osobám, ale aj fyzickým osobám početné pracovné úrazy, choroby z povolania, havárie, požiare a iné mimoriadne udalosti. Ochrana života a zdravia pri práci, ako aj materiálnych hodnôt, je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa pri práci v lese.

V § 7 ods. 1 č. 124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. je uvedené: (1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Akými spôsobmi je možné zabezpečiť preukázateľné oboznámenie? Musí ísť výhradne o podpis konkrétneho zamestnanca na prezenčnej listine, kde je uvedené s akými predpismi bol zamestnanec oboznámený alebo je možné využiť aj elektronický systém evidencie, keď je každému zamestnancovi pridelená ID karta s jedinečným číslom a v rámci oboznamovania si zamestnanec zosníma touto kartou účasť na konkrétnom oboznámení (napr. prevádzkový poriadok)? Pozn. Toto jedinečné číslo je priradené výhradne jednému zamestnancovi, pričom ani po jeho odchode zo zamestnania nie je toto číslo pridelené inému zamestnancovi. Ak je možné využiť elektronický systém evidencie, tak za akých podmienok? Napr. neprepisovateľnosť údajov, podmienky archivácie a pod.

Jednou z hlavných priorít Stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Slovenskej republiky na roky 2021 až 2027 je posilnenie systémového prístupu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci prostredníctvom...

Obraciame sa na Vás s otázkami ohľadne povinností zamestnávateľa vo vzťahu k oboznamovaniu svojich zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia §7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V ods. 4 tohto zákona je uvedené: „Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.“ Otázky: 1) Aké povinnosti vyplývajú pre zamestnávateľa, ak chce oboznamovať zamestnancov vykonávajúcich odborné činnosti ako napr. obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien, obsluha motorového vozíka a iné v zmysle § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (minimálne raz za 3 roky, ak nie je interným predpisom ustanovená kratšia doba) prostredníctvom vlastných „odborných zamestnancov“ ako je napríklad inštruktor, majster, technik, tréner? 2) Je nutné týchto odborných zamestnancov „poveriť“ pre túto činnosť (napr. dekrétom, ktorý zamestnanec podpíše) alebo stačí ich určenie resp. zadefinovanie týchto pracovných pozícii interným predpisom, v ktorom by bolo uvedené, napr. „poverenou/určenou osobou pre oboznamovanie zamestnancov v zmysle ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp pre odborné činnosti obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien a obsluha motorového vozíka je každý riadiaci zamestnanec alebo zamestnanec zaradený na pracovnú pozíciu Inštruktor, Technik, Tréner„? 3) Aké požiadavky na odbornú spôsobilosť musia mať títo "odborní zamestnanci", ktorí budú školiť (oboznamovať) zamestnancov zamestnávateľa? 4) Je nevyhnutné, aby títo „odborní zamestnanci“ boli držiteľmi preukazov / osvedčení na činnosti, ktoré by mali sami školiť (oboznamovať) ? 

Monitorovanie zamestnancov na pracovisku je proces, ktorým zamestnávateľ sleduje činnosť svojich zamestnancov s cieľom zabezpečiť ochranu majetku, bezpečnosť, dodržiavanie pracovnej disciplíny alebo efektívnosť práce. Je to citlivá téma, pretože je potrebné nájsť pri nej rovnováhu medzi efektívnym manažovaním podniku a rešpektovaním súkromia zamestnancov.

Stroje sú pracovné prostriedky predstavujúce bezpečnostné riziko, preto ich bezpečnosť je v popredí záujmu nielen užívateľov strojov, ale hlavne ich výrobcov. Ich bezpečné používanie závisí (medzi iným) aj od toho, ako výrobcovia v ich konštrukcii uplatnili technické požiadavky. Článok sa zaoberá základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúcimi sa návrhu a konštrukcie nových strojov. Zohľadňuje technickú legislatívu, ktorá pre stroje bola prevzatá zo záväzných právnych aktov Európskej únie (ďalej len "EÚ"), platných pre stroje.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú stredobodom záujmu odborových organizácií, ktoré zdôrazňujú, že nejde len o formálnu povinnosť zamestnávateľov, ale o esenciálny aspekt každodenného života zamestnancov. Odboroví inšpektori KOZ...

Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce je podstatná spolupráca zamestnanca a zamestnávateľa, a taktiež vzájomná informovanosť. Potrebná je tiež spolupráca zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť práce. Na zabezpečenie vysokého stupňa efektivity bezpečnosti práce je potrebné aj pravidelné informovanie, oboznamovanie a vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce. Pritom poskytovanie informácií zamestnancom sa musí diať spôsobmi, ktoré im umožňujú efektívne a včasne sa k nim dostať v danom prípade. Informovanosť zamestnancov zároveň musí prebiehať kontinuálne, a rovnako aj vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, prijímaním opatrení na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca, ale aj vytváraním pracovnej pohody zamestnancov na pracovisku. Pod prevenciou rizík sa rozumejú "všetky opatrenia vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a z opatrení zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich alebo minimalizovať pôsobenie neodstrániteľných rizík".