Súvis právnej úpravy pracovnoprávnej zodpovednosti a bezpečnosti práce

Pracovnoprávnej zodpovednosti  v oblasti bezpečnosti práce sa zamestnávateľ môže zbaviť úplne alebo sčasti, ale len za splnenia taxatívnych právnych podmienok daných kogentnou právnou úpravou.

Protiprávne konanie zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce

Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zahŕňa ochrana práce, teda zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aj výkon preventívnych opatrení, ktorý je neustály, nikdy nekončiaci proces, pretože platí, že ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných, technických, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa § 147 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Príklad č. 1:

V pracovnom prostredí výrobného podniku, vďaka havarijnému stavu strojného zariadenia, hrozila zamestnancom, ktorí s ním pracovali, závažná ujma na ich zdraví v podobe rizika vzniku pracovného úrazu. Preto títo zamestnanci upovedomili svojho zamestnávateľa, majiteľa podniku, na uvedené hroziace riziko vzniku ujmy na zdraví. Zamestnávateľ na ich oznámenie reagoval odmietavo s odôvodnením, že sa zatiaľ nikomu ujma na zdraví nestala a zasiahne, až keď k takémuto niečomu dôjde v danom prípade. Podľa názoru zamestnancov však zamestnávateľ musí urobiť nápravné opatrenia aj vtedy, keď hrozí riziko ohrozenia zdravia zamestnancov, teda musí vykonať aj preventívne nápravné opatrenia. Uvedený názor zamestnancov je správny?

Taktiež aj v oblasti zabezpečovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov má zamestnávateľ preventívne právne povinnosti, čím sa môže vyhnúť aj následnej pracovnoprávnej zodpovednosti. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce totiž platí, že zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Preto právna povinnosť zamestnávateľa urobiť nápravné opatrenia sa viaže už aj na odstránenie rizika, ktoré ohrozuje život alebo zdravie zamestnancov. Ide o preventívny aspekt pracovnoprávnej zodpovednosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Preto možno uviesť, že uvedený názor zamestnancov je správny.

Pritom protiprávneho konania sa zamestnávateľ dopustí vtedy, ak poruší právne povinnosti, ktoré mu ukladá § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), a to tým, že:

• nevykonáva opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• nezlepšuje pracovné podmienky a neprispôsobuje ich zamestnancom; nezohľadňuje pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky;
• nezisťuje nebezpečenstvá a ohrozenia, neposudzuje riziko a nevypracuje písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami;
• nezabezpečuje, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nezabezpečuje potrebnú údržbu a opravy;
• nezabezpečuje, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov;
• neodstraňuje nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, nevykonáva opatrenia na ich obmedzenie a nepripravuje opatrenia na ich odstránenie;
• nenahrádza namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce;
• v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov:

1. neprijal opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, neprijal opatrenia na ich obmedzenie;
2. nevykonal nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a neumožnil prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení, a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

• neurčoval bezpečné pracovné postupy;
• neurčoval a nezabezpečoval ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, neurčoval a nezabezpečoval ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať;
• písomne nevypracoval a podľa potreby nevyhodnocoval a neaktualizoval koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny nie je uvedený v prílohe č. 1 zákona o BOZP;
• nevydával vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nedával pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• nevypracoval a podľa potreby neaktualizoval vlastný zoznam prác a pracovísk:

1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám;
2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy;
3. zakázaných mladistvým zamestnancom;

• neviedol a neuchovával predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, kedy bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak;
• nezaraďoval zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dovolil, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• nezabezpečil posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami;
• nezabezpečil vykonávanie zdravotného dohľadu podľa § 30a a § 30d zákona č. 355/2007 Z. z. vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona  č. 355/2007 Z. z., a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada;
• nedbal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u:

1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

• neposkytoval zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to napríklad v súlade so Zákonníkom práce alebo zákonom č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona                 č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov;
• používal pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Taktiež sa protiprávneho konania dopustí zamestnávateľ vtedy, ak poruší právne povinnosti, ktoré mu ukladá § 7 ods. 1 zákona o BOZP, a to tým, že pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznamuje každého zamestnanca:

• s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a neoveruje ich znalosť;
• s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi;
• so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Celý článok s ďalšími príkladmi z praxe si môžete prečítať v časopise Bezpečnosť práce v praxi č. 3/2025.