Otázky a odpovede

Manželia z našej obce podali na náš obecný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby „dvojgaráž“, ktorú postavili pri svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia. Bol vykonaný štátny stavebný dohľad a následne bolo začaté konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení uvedenej stavby a tiež priestupkové konanie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Manželov sme predvolali na ústne pojednávanie vo veci priestupku a dostavil sa manžel, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie svojej manželky a uviedol, že jemu ani jeho manželke nemôžeme pokutu uložiť, lebo on je vojakom z povolania a manželka je sudkyňou na okresnom súde. Prečo im nemôžeme uložiť pokutu a ako máme ďalej postupovať?

Náš nový kolega vypracoval „Zásady vydávania VZN a vnútorných noriem obce a ich evidencie” a získava poslancov pre zámer schváliť ich formou VZN. Skúseným kolegom sa takýto postup zdá zbytočný. Môžete nám poskytnúť vysvetlenie a argumenty pre alebo proti takémuto zámeru?

Naše obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým zrušilo výsledok verejného obstarávania, ktoré prebehlo v medziach schváleného rozpočtu. Myslíme si, že tým vybočilo zo svojej právomoci podľa zákona, a starosta preto uznesenie nepodpísal. Ako máme postupovať, ak bude toto uznesenie potvrdené?

Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Akou formou môžeme nahlásiť nevydávanie pokladničných dokladov z pokladnice e-kasa klient? 

Pripravujem rámcové dohody na opakované dodanie tovaru. Máme svojich dodávateľov a opakované plnenie počas roka nepresahovalo limit 10 000 eur. Som povinná túto dohodu uzatvárať podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ak v záverečných ustanoveniach bude uvedené: Táto rámcová dohoda sa uzatvára na dobu určitú, na 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo do vyčerpania finančného limitu 9 999,00 € bez DPH, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

Pacientka bez ťažkostí príde k obvodnému gynekológovi na preventívnu gynekologickú prehliadku, tú jej lekár vykoná a dá jej Výmenný list na mamografiu s tým, že pacientka sa objedná sama v zariadení, ktoré si sama vyberie. Lekár teda nevie čas vyšetrenia ani zariadenie, v ktorom sa mamografia  vykoná (pacientky často aj zariadenia menia podľa toho, kde dostanú skorší termín vyšetrenia). Pacientka  mamografiu absolvuje o cca pol roka, z mamografie je odoslaná domov s tým, že výsledok bude odoslaný jej gynekológovi. Bezprostredne po vyšetrení teda pacientka nie je o výsledku informovaná, nakoľko snímku lekár popisuje až neskôr. Pacientka potom príde ku gynekológovi až o 3 roky s tým, že  má rakovinu prsníka a žiada výsledok mamografie, no gynekológ žiadny výsledok nemá, lebo ho nedostal. Gynekológ ani nevedel, kde a kedy pacientka mala vyšetrenie. Pacientka si teda ide vyžiadať nález mamografie na RTG pracovisko, kde jej oznámia, že mala pozitívny nález  a že ho aj s odporučením ďalšieho postupu poslali gynekológovi klasickou poštou.  Otázka: Kto je v takomto prípade zodpovedný za neoznámenie nálezu pacientke? RTG pracovisko, ktoré tvrdí, že nález odoslali? (pracoviská nálezy posielajú klasickou poštou obyčajne, iné doporučene a niektoré e-mailom) ? Pacientka, ktorú na RTG  poučili, aby sa o výsledku informovala? Gynekológ, ktorý nález nedostal? Pošta? Stratila sa obálka na pošte? 

Aká sadzba DPH sa má uplatniť, ak: Ide iba o tlačený časopis s pravidelnou mesačnou/dvojmesačnou periodicitou. Ide o balíček, v ktorom je tlačený časopis aj prístup do elektronickej verzie, resp. k ďalšiemu obsahu v rámci portálu?

Obec kúpila za 1 €: pozemok, stavba: komunikácie a spevnené plochy, areálové osvetlenie. Všetko na jednej kúpnej zmluve v sume 1 €. Ako to správne zaúčtovať a zaradiť do majetku? Platba sa uskutočnila ešte v roku 2025. Ako zaúčtovať tento výdavok z banky? Prevod na kataster sa pravdepodobne uskutoční až v roku 2026. Ako rozdeliť to 1 € na pozemok a stavby? Dať to oceniť reálnou hodnotou?

Slovenský živnostník, platiteľ DPH na SK, fakturuje elektromontážne práce inej slovenskej firme, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Uvedené práce sa fyzicky vykonávajú v Nemecku a vykonávajú sa na hnuteľných zariadeniach. Tieto služby sú teda klasifikované podľa § 15 zákona o DPH. Má v takomto prípade dodávateľ službu fakturovať s tuzemským prenesením daňovej povinnosti na odberateľa alebo má dodávateľ na fakturovanú sumu riadne nabaliť tuzemskú DPH. 

Aké kódy na pečiatke má používať lekár, ktorý pracuje na dohodu v Domove sociálnych služieb, ale zároveň má pracovný pomer na plný úväzok v nemocnici?

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Znenie položky od 1. 1. 2026 ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE ex 2201 Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh – len pitné vody s výnimkou vody dodávanej z rozvodnej siete. Otázka: Ľad (napr. balenie kociek ľadu) vyrábaný z vody z rozvodnej siete a predávaný ďalej ako výrobok podlieha 19 % alebo 23 % sadzbe dane?

Sme registrovaný sociálny podnik, ako správne postupovať v týchto situáciách z hľadiska zákona DPH: 1. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH - sadzba pri samozdanení služieb? 2. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH od iného sociálneho podniku - sadzba pri samozdanení služieb od iného registrovaného sociálneho podniku? Ako sa dozvieme, že je to registrovaný sociálny podnik? 3. Akú sadzbu DPH použije odberateľ pri prenose DPH z našej vystavenej faktúry?

Od 1. 1. 2026 začína platiť obmedzenie hotovosti na podnikateľa do 5 000 €/ročne. Moja s. r. o. má sídlo na SK. Nakupujem však aj v zahraničí v bazáre so sídlom v zahraničí. On príjíma hotovosť za nákup auta. Zaplatím mu 25 000 €. To bolo doteraz, je to v poriadku aj po novom? Či sa musí zaplatiť bezhotovostne? Som platiteľ DPH, ale to asi nemám vplyv? Na vydávanie hotovosti v zahraničí.

Prenajímam si v spoločnosti, ktorej som konateľom svoje súkromne vozidlo, som platiteľom DPH. Tzn, že spotreba pohonných látok, ak nebudem viesť knihu jázd od 1. 1. 2026 je 50/50 DPH ako aj náklad? Ak by som knihu jázd viedol, tak 100 % odpočet na DPH, ako aj náklad? Platí to, aj vo firme, kde nie som platiteľom DPH, že už nie je možnosť 80/20. Lebo som neporozumela, či sa úplne ruší možnosť 80/20 a zavedú sa iba dokazovanie použitia na súkromne účely príslušným % resp. 50/50 náklad ako aj v prípade DPH?

Slovenská firma (sro) má uložené disponibilné finančné prostriedky vo finančnej inštitúcii sídliacej v krajine eurozóny. Uvedená finančná inštitúcia poskytuje možnosť krátkodobého investovania voľných finančných prostriedkov, z ktorých následne môžu plynúť úrokové výnosy (tzv. cashback). Po ďalšie, uvedená krajina sa nachádza na zozname krajín, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zoznam-platnych-ucinnych-zmluv-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/). Slovenská firma za určité časové obdobie mala nárok na takéto úrokové výnosy. Finančná inštitúcia však neposkytla plnú sumu úrokových výnosov, ale takú sumu, ktorá bola ponížená o daň z úrokových výnosov v konkrétnej krajine. Otázkou je či takýto, už zdanený príjem z úrokových výnosov v zahraničí, u slovenskej firmy podlieha zdaneniu aj na Slovensku? Prípadne, či je obvyklým postupom napr. aj vyžiadanie zaplatenej dane od krajiny v zahraničí?

Chceli by sme Vás požiadať o usmernenie ohľadom prideľovania obecných nájomných bytov podľa zákona č. 443/2010 Z.z. Manželia sa rozviedli, matka s dvoma deťmi sa z bytu odsťahovala a v byte zostal bývať otec. Otec má schválené súdom, že s deťmi je každý druhý víkend a trávi s nimi časť prázdnin, vtedy sú deti u neho v byte. Pri posudzovaní žiadosti o pridelenie bytu budeme do súčtu súm životného minima rátať iba otca alebo aj deti? Pre posúdenie jeho žiadosti je táto skutočnosť kľúčová. 

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Ak právoplatné uznesenie o dedičstve obsahuje exaktne rozdelenie obchodného podielu v s. r. o. medzi dve fyzické osoby vo výške 50 % na základnom imaní, môžeme toto rozdelenie považovať ako obchodné podiely „nových spoločníkov“ - dedičov a nie ako tzv. „spoločný“ obchodný podiel a existuje v takomto prípade spoločný zástupca? Myslíme si, že ak uznesenie o dedičstve presne určilo, v akej výške sa dedia podiely, tak dedičia sú evidentní a neexistuje tzv. spoločný obchodný podiel. Do obchodného registra sa zapisujú tieto dve osoby ako spoločníci, každý vo výške 50 % a nie je prekážka na ďalší predaj týchto podielov. Je to správne pochopenie určenia jednoznačnosti nových spoločníkov v dedičstve voči existencii spoločného obchodného podielu?