Úprava pracovného času zamestnanca je podstatná v prípade zabezpečenia bezpečnosti práce pre určité kategórie zamestnancov. Špecifická úprava pracovného času prichádza do úvahy napríklad v prípade tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode,, ako aj v prípade dojčiacich žien v súlade s právnou úpravou. Špecifická úprava pracovného času môže byť potrebná aj v prípade osamelého rodiča, pokiaľ sa stará o dieťa, ktoré potrebuje starostlivosť. Taktiež mladiství zamestnanci majú špecifickú úpravu pracovného času v porovnaní s dospelými zamestnancami, ktorí pracujú v pracovnom pomere. V prípade tehotnej zamestnankyne je potrebné zohľadňovať aj jej individuálny zdravotný stav a spôsobilosť vykonávať doterajšiu závislú prácu.
Špecifická úprava pracovného času zamestnanca
Podľa § 164 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Pritom Zákonník práce bližšie nekonkretizuje uvedené ustanovenie, v praktickej rovine však ide o to, aby zamestnávateľ uvedené kategórie zamestnancov nezaraďoval na výkon práce v nočných zmenách, prípadne vyhovel ich žiadostiam o špecifickú úpravu pracovného času, ktoré mu boli adresované. V tomto ohľade taktiež platí nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov, ktoré je vykonávacou právnou úpravou.
Príklad č. 1:
Muž, ktorý sa trvale staral o sedemročné dieťa, požiadal písomne zamestnávateľa, aby mu upravil týždenný pracovný čas. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že pre zvýšenú starostlivosť o dieťa je vyčerpaný, čím sa zvyšuje riziko jeho úrazu, a znižuje sa teda aj úroveň bezpečnosti práce. Uvedenej žiadosti zamestnanca zamestnávateľ nevyhovel, a to z dôvodu, že špecifickú úpravu pracovného času neumožňujú závažné prevádzkové dôvody na pracovisku. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa predošlej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť. Pokiaľ zamestnávateľ zamestnancovi vyhovie, uzavrie s takýmto zamestnancom dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v ktorej sa uvedie zamestnancom požadovaná špecifická úprava pracovného času v danom prípade.
Pod „inou vhodnou úpravou pracovného času“ možno rozumieť napríklad aj pružný pracovný čas, ktorý umožňuje hlavne vďaka voliteľnému pracovnému času tehotnej žene a žene alebo mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, prispôsobiť si svoj osobný život s výkonom závislej práce, pričom rozsah vykonávanej práce ostane zac