Robot nemusí byť vždy len pevnou súčasťou robotického pracoviska, ale môže byť mobilný a pracovať v otvorenom priestore. Ide o kolaboratívny mobilný robot (ďalej len "kobot"). Koboty sú riadené programami s algoritmami umelej inteligencie. Až do nedávnej doby mohli byť všetky klasické priemyselné roboty naprogramované len pre opakujúce sa pohyby, ktoré nevyžadujú umelú inteligenciu. Algoritmy umelej inteligencie umožňujú kobotom vykonávať tie najzložitejšie úlohy. Z bezpečnostných dôvodov sú koboty pomalšie ako klasické roboty, sú vybavené viacerými bezpečnostnými senzormi a snímačmi, a ich rýchlosti a sily sú obmedzené tak, aby pri kontakte s človekom nemohli spôsobiť zranenie. Koboty môžu pracovať v tesnej blízkosti ľudí preto, že pomocou senzorov vnímajú prítomnosť človeka vo svojom okolí. Ich riadiaci systém reaguje na človeka takým spôsobom, že obmedzí činnosť kobota, aby človeku neublížil.

Kobot bol skonštruovaný tak, aby mohol bezpečne zdieľať pracovný priestor s človekom bez nutnosti fyzickej separácie. Kobot je spôsobilý spolupracovať a komunikovať s človekom, voľne sa pohybovať v rámci otvoreného pracoviska a vykonávať naprogramovanú činnosť. Kľúčové pre vzájomnú spoluprácu človeka s kobotom bude zaistenie ochrany operátora pred potenciálnymi rizikami. Bezpečnosť robotického pracoviska s kobotom totiž nemožno spoľahlivo zaistiť, ak nepoznáme jeho riziká. Východiskom k dosiahnutiu ochrany operátora pri zdieľanej práci s kobotom je nielen vyhodnotenie rizík pri predvídanom kontakte s ním, ale všetkých rizík v rámci robotického pracoviska ako integrovaného celku.

Pri vyhodnotení rizík je nutné v prvom rade posúdiť predvídateľné kontakty kobota s operátorom, určiť typ a početnosť kontaktov a časti tela, kde ku kontaktu dochádza. Treba vychádzať z toho, že kobot možno použiť aj v prípadoch, ak kooperujúci človek ucíti dotyk s robotom bez pocitu bolesti. V prípadoch, ak je kolízia nepríjemná, ale nespôsobí žiadne zranenia, nepovažuje sa za nebezpečnú, ale takúto spoluprácu možno praktizovať len v ojedinelých prípadoch. Ak však hrozí nebezpečná kolízia s rizikom vážnejších zranení, musí byť kobot vybavený účinnými bezpečnostnými prvkami, v opačnom prípade by nemohol byť použitý. Najdôležitejšie je zabrániť kontaktu robota s časťami tela vyššie, ako je krk. Ďalej nesmie dôjsť k situácii, aby kobot pri akomkoľvek pohybe zachytil časť tela človeka medzi jeho pohybujúce sa časti alebo ho pritlačil k pevnej časti (stene a pod.).

Ochranu človeka pri interakcii s kobotom možno zaistiť za predpokladu maximálne možnej bezpečnosti samotného kobota, ktorú možno dosiahnuť bezpečnostnými prvkami zabudovanými v jeho konštrukcii, ako aj externe. Základnými bezpečnostnými prvkami kobota sú rôzne typy bezpečnostných senzorov (senzory vizuálne, hmatové alebo kontaktné, senzor točivého momentu, senzor určovania polohy a navigácie, ultrazvukový senzor a pod.) a rôzne snímače (inteligentné kamerové systémy a pod.). Senzory a snímače majú za úlohu len pozorovať a monitorovať okolie a detegovať prítomnosť osôb v nebezpečnej blízkosti, a umožňujú prispôsobiť pohyb kobota tak, aby nedošlo k nebezpečnej kolízii. Zatiaľ čo vo väčšine situácií si kobot za pomoci senzorov a snímačov dokáže poradiť, existujú oblasti využitia, v ktorých je potrebné posilniť bezpečnosť aj externými ochrannými zariadeniami, napríklad svetelnými závorami, laserovými skenermi a pod., ktoré detegujú vstup osoby do vyhradených bezpečnostných zón. Bezpečnostné prvky, ktoré eliminujú, resp. obmedzujú riziká, sú súčasťou programového vybavenia kobota. Okrem bezpečnostných prvkov zaručujú ochranu človeka pri interakcii štyri kľúčo