Ing. Pavol Farárik

Súčasnú dobu charakterizuje výrazný technologický rozvoj, súčasťou ktorého je aj digitalizácia procesov, ktorá ovplyvňuje všetky oblasti nášho života. V zamestnaneckej sfére má digitalizácia dôležité miesto tiež v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"), kde významne prispieva k efektivite procesov riadenia BOZP. Článok dokumentuje digitalizáciu v podmienkach výrobných priemyselných organizácií, kde sú otázky ohrozenia života a zdravia zamestnancov naliehavejšie ako v nevýrobnej sfére. Článok preberá súčasné trendy v digitalizácii, jej implementáciu a možné problémy pri jej zavádzaní. Ďalej sa zaoberá jej prínosmi a výhodami, a hlavne využitím v BOZP, kde má pri jej riadení nezastupiteľné miesto. Nakoniec pertraktuje aj vplyv digitalizácie na kultúru BOZP.

Súčasná legislatíva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") podľa odborného odhadu pokrýva cca 75% pracovných rizík a opatrení na zníženie ich vplyvu. Ďalšie riziká z pracovného procesu a z pracovného prostredia musia vyhľadávať, resp. zisťovať a stanoviť k nim opatrenia zamestnávatelia v rámci zaisťovania BOZP pre zamestnancov. Tento článok sa zaoberá riadením bezpečnostných a zdravotných rizík vznikajúcich pri práci zamestnancov u zamestnávateľov. Ilustratívne preberá niektoré metódy zisťovania nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, ako aj vyhodnocovania identifikovaných rizík pri práci.

Stroje sú pracovné prostriedky predstavujúce bezpečnostné riziko, preto ich bezpečnosť je v popredí záujmu nielen užívateľov strojov, ale hlavne ich výrobcov. Ich bezpečné používanie závisí (medzi iným) aj od toho, ako výrobcovia v ich konštrukcii uplatnili technické požiadavky. Článok sa zaoberá základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúcimi sa návrhu a konštrukcie nových strojov. Zohľadňuje technickú legislatívu, ktorá pre stroje bola prevzatá zo záväzných právnych aktov Európskej únie (ďalej len "EÚ"), platných pre stroje.

V prvej časti článku publikovanom v čísle 3/2025 tohto časopisu boli preberané témy: systémové riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") podľa požiadaviek normy STN ISO 45001, uplatňovanie vodcovstva manažmentu a spoluúčasť zamestnancov v rámci tohto systému, a tiež témy podpory, hodnotenia výkonnosti a zlepšovania systému. Tento článok je jeho pokračovaním, pertraktuje témy risk manažmentu a plánovanie v rámci systémového riadenia BOZP.

Jednou z povinností zamestnávateľa je sústavné zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") pre zamestnancov. Vykonávanie tejto povinnosti musí byť riadené. Konkrétny právny rámec pre riadenie zaisťovania BOZP nie je stanovený. Rámcovú povinnosť na prijatie vhodného spôsobu riadenia BOZP ukladá zamestnávateľovi § 147 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Nezastupiteľnú úlohu v stanovení spôsobu riadenia má vrcholový manažment. Je na ňom, aký spôsob riadenia BOZP zavedie. Vhodné je zavedenie systémového riadenia BOZP. Článok sa zaoberá najmä úlohami manažmentu pri zavedení práve tohto typu riadenia BOZP. Problematika riadenia BOZP je značne rozsiahla, pre obmedzený rozsah tohto článku preto nie sú jeho témami risk manažment a plánovanie v riadení BOZP.

Článok sa zaoberá zodpovednostnými vzťahmi naprieč oblasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"). Okruh zodpovedných v oblasti BOZP sa týka zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a tiež osôb s odbornou spôsobilosťou v oblasti BOZP. S porušovaním predpisov na zaistenie BOZP súvisí viacero druhov zodpovedností. Článok sa venuje len niektorým druhom pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), a to zodpovednosťou zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov za zaistenie BOZP a za pracovný úraz zamestnanca a zodpovednosťou odborne spôsobilej osoby v oblasti BOZP za jej činnosť a jej zodpovednosťou za škodu zamestnávateľa ním spôsobenú v dôsledku porušenia pracovných povinností, napríklad porušením predpisov na zaistenie BOZP.

Článok sa zaoberá činnosťou odborne spôsobilých osôb (bezpečnostných technikov a revíznych technikov) pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") u zamestnávateľov. Vymedzuje ich náplň práce, právne postavenie, zodpovednosť, ako aj zodpovednosť zamestnávateľa vrátane vedúcich zamestnancov za oblasť BOZP. Prevažujúcim druhom činnosti odborne spôsobilých osôb je výkon odbornej kontrolnej činnosti v oblasti BOZP.

Moderné ponímanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") je v súčasnej dobe založené na iných predpokladoch, ako tomu bolo v období pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Nasledujúci text je náčrtom do problematiky BOZP, pertraktuje čo je obsahom BOZP, stručne uvádza jej hlavné úlohy a ciele, a jej legislatívne ukotvenie. Uvádza tiež dôvody, ktoré by mali viesť štát, zamestnávateľa a zamestnanca k tomu, aby mali o BOZP záujem a nebolo to pre nich len formálnou povinnosťou. Zdôrazňuje tiež zmenu prístupu oproti minulosti, kedy vtedajší technický prístup k BOZP bol nahradený manažérskym systémovým prístupom.

Etický kódex ako jeden z druhov vnútorného predpisu zamestnávateľa, je pomerne novým pojmom, ktorého používanie nemá dlhú históriu. Je to pojem, ktorého obsahová naplň je stále vo vývoji. Uvedená téma už bola pertraktovaná v č. 5/2021 tohto časopisu. Tento príspevok je jeho aktualizáciou, oproti pôvodnému je prepracovaný a vo viacerých častiach doplnený, podrobnejšie rozvádza najmä obsahovú náplň etického kódexu. Venuje sa etickému kódexu v podnikateľskej sfére. V tejto sfére je etický kódex vhodným manažérskym nástrojom na riadenia zamestnancov.

V záverečnej 3. časti predmetného článku sú pertraktované kapitoly – Plánovanie a riadenie prevádzky SM BOZP, Hodnotenie výkonnosti SM BOZP a Zlepšovanie SM BOZP. Tieto záverečné kapitoly nadväzujú na časť 1 a 2 predmetného článku, ktoré boli zverejnené v predchádzajúcich číslach časopisu.

V predchádzajúcom čísle časopisu boli predstavené tri témy – Úvod do systému manažérstva BOZP, Ciele manažérstva BOZP a Kontext organizácie. V tomto čísle časopisu pokračujeme nasledujúcimi témami – Vrcholové vedenie organizácie a spoluúčasť pracovníkov, Plánovanie v rámci systému manažérstva BOZP a napokon Podpora systému manažérstva BOZP – zdroje, kompetencie a komunikácia.

Na dosiahnutie dobrej úrovne BOZP v organizácii vplýva značný počet faktorov. Jedným z rozhodujúcich faktorov je zavedenie efektívneho systému riadenia BOZP. Právne predpisy riadenie v oblasti BOZP spravidla upravujú všeobecne a rámcovo, predpokladajú jeho podrobnú úpravu v zamestnávateľskej organizácii. Je na organizácii, aký systém riadenia BOZP si vytvorí. Tento môže byť jedinečný, avšak musí byť v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Riadenie BOZP v zamestnávateľskej organizácii podľa požiadaviek systémovej normy STN ISO 45001 bolo už témou článku uverejneného v č. 10 a 11/2021 tohto časopisu. Táto norma bola prevzatá do sústavy slovenských technických noriem vo februári 2019 z medzinárodnej normy ISO 45001, prekladom z angličtiny. Podnetom pre aktualizáciu pôvodného článku boli poznatky získané pri zavádzaní tejto normy do praxe. V rámci tohto bolo zistené, že užívatelia normy, najmä tí menej skúsení, majú problémy so zrozumiteľnosťou textu normy. Spôsobuje ju nižšia kvalita odborného prekladu normy. Text normy je miestami nepresný a nejasný, t. j. nie je ihneď po prečítaní ľahko pochopiteľný a zrozumiteľný. Uvedené poznatky boli hlavným dôvodom pre prepracovanie a spresnenie pôvodného článku.

Jedným z druhov normatívnych predpisov zamestnávateľa sú aj vnútorné predpisy zamestnávateľa v oblasti BOZP. Význam týchto predpisov upravujúcich ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci je nespochybniteľný, hoci ide o predpisy s legislatívne najnižšou právnou silou. Téma vnútorných predpisov je stále aktuálna. Je to téma, ktorá je vo vývoji, legislatívne nie je úplne doriešená, keďže ich právna povaha nie je jednoznačne ustálená. Táto téma bola už pertraktovaná v č. 5/2020 tohto časopisu. Tento príspevok je jej aktualizáciou. Oproti pôvodnému je prepracovaný a vo viacerých častiach rozšírený a spresnený. Zohľadňuje súčasný stav a zachytáva zmeny v nazeraní na vnútorné predpisy ako normatívne akty. Tento článok v úvodnej časti vymedzuje pojmy vnútorný predpis, právny a ostatný predpis na zaistenie BOZP. V druhej časti rozoberá dôvody vydávania vnútorných predpisov v oblasti BOZP. V tretej časti sa podrobne zaoberá procedúrou prijímania vnútorných predpisov v oblasti BOZP. V štvrtej časti charakterizuje organizačno-riadiace a prevádzkové predpisy na zaistenie BOZP. V piatej časti uvádza príklady obsahu vnútorných predpisov na zaistenie BOZP ustanoveného právnymi predpismi. V poslednej časti sa venuje vnútorným predpisom zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti technických zariadení.

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Návod na používanie strojného zariadenia (ďalej len „stroja“) vypracúva výrobca stroja, ktorý je ho povinný budúcemu užívateľovi priložiť k dodávke stroja. Pre užívateľa stroja je návod na používanie stroja dôležitým dokumentom, má všestranné využitie, uplatňuje sa aj v oblasti BOZP. Slovenskí výrobcovia strojov môžu pri tvorbe návodu použiť nezáväznú normu STN EN ISO 20607 (83 3004) – Bezpečnosť strojných zariadení – Návod na používanie – Všeobecné zásady tvorby. Článok zdôrazňuje význam návodu pre užívateľa stroja a venuje sa podrobne požiadavkám na jeho tvorbu, najmä požiadavkám na tvorbu jeho bezpečnostných častí.

Kontrola je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho riadenia aj v oblasti BOZP. Slúži na monitorovanie dodržiavania a uplatňovania všetkých aspektov týkajúcich sa ochrany práce bez ohľadu nato, kým a na akom stupni je vykonávaná. Článok sa venuje najmä odborným kontrolám v oblasti BOZP u zamestnávateľa, a to vnútorným a vonkajším. Kľúčové sú vnútorné kontroly vykonávané odborne spôsobilými osobami v zmysle zákona o BOZP. Významné miesto patrí vonkajším kontrolám, ktoré sú vykonávané podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Článok stručne opisuje druhy kontrol, subjekty vykonávajúce kontrolu, ako aj ich pôsobnosť, právomoci a zodpovednosť.

Tento článok popisuje, čo je v súčasnosti obsahom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Objasňuje pojem BOZP a stručne charakterizuje jej úlohy a ciele. Načrtáva tiež, akým vývojom prešla BOZP od minulosti po súčasnú dobu a zdôrazňuje systémový prístup v riešení otázok BOZP. Dôležitou úlohou BOZP je skúmanie rizík, ktoré vznikajú pri výkone práce. Článok sa zaoberá najnovšími druhmi rizík. Posudzovanie rizík a opatrenia na ich elimináciu sú prioritnou povinnosťou zamestnávateľa. Posúdenie sa týka všetkých vykonávaných činností a zamestnávateľ je z neho povinný vypracovať písomný dokument. Článok uvádza aj dôvody, ktoré by mali viesť zamestnávateľa, zamestnanca a štát k tomu, aby mali záujem o BOZP.

(pokračovanie z predchádzajúceho čísla) V predchádzajúcom čísle časopisu boli preberané prvé štyri časti predmetného článku – úvod, koncipovanie kontextu organizácie pri tvorbe systému manažérstva BOZP (ďalej len „SM BOZP“), vrcholové vedenie organizácie a spoluúčasť pracovníkov, plánovanie v rámci SM BOZP. V tomto pokračovaní sa piata časť zaoberá podporou SM BOZP, ktorú prezentujú zdroje, kompetencie a komunikácia. Šiesta časť sa venuje plánovaniu a riadeniu prevádzky v rámci SM BOZP. Kladie sa v nej dôraz na aplikáciu procesného prístupu v riadení, ktorý je charakteristický nielen pre túto časť, ale pre článok ako celok. Siedma časť charakterizuje a opisuje hodnotenie výkonnosti SM BOZP. Problematiku zlepšovania SM BOZP završuje ôsma časť.

Tento článok sa venuje systému riadenia (manažérstva) BOZP v zmysle požiadaviek systémovej normy STN ISO 45001. Pozostáva z ôsmich častí. Prvá časť uvádza vstupné informácie a stručnú koncepciu tvorby systému manažérstva BOZP (ďalej len „SM BOZP“). Druhá časť podrobne rozoberá koncipovanie kontextu, z ktorého SM BOZP vychádza. Tretia časť charakterizuje vrcholové vedenie organizácie a spoluúčasť pracovníkov v SM BOZP. Štvrtá časť sa venuje plánovaniu v rámci SM BOZP. Piata časť sa zaoberá podporou SM BOZP – zdrojmi, kompetenciami a komunikáciou. Šiesta časť rozvádza plánovanie a riadenie prevádzky v rámci SM BOZP. Siedma časť opisuje hodnotenie výkonnosti SM BOZP a posledná ôsma časť charakterizuje problematiku zlepšovania SM BOZP.

Tento článok sa venuje najmä etickému kódexu v podnikateľskej sfére, jeho tvorbe a uplatneniu v podnikovej praxi. Článok pozostáva z troch častí. V úvodnej časti sa zaoberá úlohami a cieľmi etického kódexu a jeho druhmi. V ďalšej časti článok rozvádza tvorbu, obsahové zameranie a implementáciu podnikového etického kódexu a popisuje jeho charakteristické znaky. V poslednej časti sa venuje právnym aspektom etického kódexu vydaného formou vnútorného predpisu zamestnávateľa.