Moderné ponímanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") je v súčasnej dobe založené na iných predpokladoch, ako tomu bolo v období pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Nasledujúci text je náčrtom do problematiky BOZP, pertraktuje čo je obsahom BOZP, stručne uvádza jej hlavné úlohy a ciele, a jej legislatívne ukotvenie. Uvádza tiež dôvody, ktoré by mali viesť štát, zamestnávateľa a zamestnanca k tomu, aby mali o BOZP záujem a nebolo to pre nich len formálnou povinnosťou. Zdôrazňuje tiež zmenu prístupu oproti minulosti, kedy vtedajší technický prístup k BOZP bol nahradený manažérskym systémovým prístupom.
BOZP je vedný odbor založený na spolupráci a súčinnosti viacerých vedných disciplín, zaoberajúci sa hľadaním a uplatňovaním metód a prostriedkov, ktorých cieľom je zaistiť, aby človek v pracovnom procese nebol ohrozovaný fyzicky ani mentálne, resp. aby sa pravdepodobnosť jeho ohrozenia a poškodenia zdravia znížila na minimum. Splnením tohto cieľa sa vytvoria také podmienky, ktoré budú chrániť pracovníkov pred negatívnymi dôsledkami pracovného procesu, t.j. pred výskytom pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia v práci.
BOZP sa tiež zaoberá rizikami, ktoré sú súčasťou všetkých pracovných činností. Úlohou BOZP je riešiť ich odstránenie, a kde to nie je možné, tak dosiahnuť minimalizáciu ich účinku do takej miery, aby zostatkové riziko malo prípustné parametre, t.j. nebolo v rozpore s platnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP.
BOZP je tvorená dvoma základnými zložkami: bezpečnosťou práce (technická bezpečnosť, prevencia veľkých priemyselných havárií) a ochranou zdravia pri práci (hygiena práce, pracovné prostredie, ergonómia). Bezpečnosť práce je určitý stav pracoviska, ktorý dáva zamestnancom vysokú mieru istoty, že pri dodržaní bezpečnostných pravidiel ustanovených v právnych a ostatných predpisoch na zaistenie BOZP bude vylúčená, resp. do vysokej miery znížená možnosť ohrozenia ich života a zdravia.
Ochrana zdravia pri práci je súbor opatrení (zdravotno-hygienických, technických, organizačných, legislatívnych a pod.), prostriedkov a metód, ktorých cieľom je chrániť zdravie zamestnancov pri práci. Zdravotno-hygienické požiadavky na pracovisko a pracovné prostredie pracoviska ustanovuje zamestnávateľovi zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia vlády a vyhlášky, ktoré bližšie určujú rizikové faktory pracovných podmienok a podmienky ochrany zdravia pri práci.
Pracovné podmienky sú jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý ovplyvňuje stav zdravia zamestnancov pri práci. Tieto predstavujú súbor všetkých faktorov, ktoré pôsobia na zamestnanca pri výkone práce. Je to značne široký pojem. Všeobecne ním rozumieme fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické faktory a spôsob výkonu práce, pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Rozdeľujú sa na pracovné podmienky hmotného a nehmotného charakteru. Medzi hmotné podmienky sa zaraďujú materiálno technické podmienky, t.j. technické vybavenie pracovísk (súbormi strojov, zariadení a materiálneho vybavenia) a jeho úroveň, podmienky jeho ľudskej obsluhy, úroveň BOZP na pracoviskách a úroveň vybavenia pracovného prostredia. Pracovné podmienky sú do značnej miery ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom pracovného prostredia.
Vhodné pracovné prostredie významne prispieva k priaznivým pracovným podmienkam, a tým aj výkonu bezpečnej a zdraviu neškodlivej práce. Na jeho vytvorenie majú vplyv predovšetkým tieto faktory: priestorové riešenie a osvetlenie pracoviska, mikroklimatické podmienky (teplota na pracovisku, prúdenie vzduchu), výskyt zdrojov hluku, vibrácií, prachu, rôznych druhov žiarení, výskyt chemických, karcinogénnych a biologických faktorov, stupeň fyzickej a psychickej záťaže pri práci, čistota ovzdušia na pracovisku a iné.
Medzi nehmotné pracovné podmienky patria organizačné podmienky (dĺžka pracovnej doby a odpočinku a pod.), ďalej podmienky ekonomické (mzda) a tiež psychologické aspekty práce (vzťahy na pracovisku a pod.).
Značnú časť pracovných podmienok ustanovujú právne predpisy. Tiež sú bežnou súčasťou vnútorných predpisov zamestnávateľa, ako aj k