Aspekt zabezpečovania bezpečnosti práce môže zamestnávateľ upraviť aj vo svojom vnútornom normatívnom predpise, ktorým sú pravidlá bezpečnosti práce a ktoré musia spĺňať určité obligatórne predpoklady, aby mohli byť platnými u zamestnávateľa. Predovšetkým musia byť v súlade s platnou právnou úpravou. Pritom nejde len o súlad s ústavným a zákonným právnym poriadkom, ale pravidlá bezpečnosti práce musia byť v súlade aj s vykonávacou právnou úpravou, napríklad s nariadeniami vlády. Taktiež môžu ovplyvňovať právne postavenie len podriadených zamestnancov zamestnávateľa a nemôžu určovať právne povinnosti iným subjektom, a to ani vtedy, keď sú tieto súčinné pri zabezpečovaní bezpečnosti práce u zamestnávateľa. Spoluprácu zamestnávateľa a ostatných subjektov na úseku bezpečnosti práce totiž ustanovuje napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"), ktorý je osobitnou právnou úpravou.
Pracovný poriadok a bezpečnosť práce
Pretože porušenie predpisov bezpečnosti práce zamestnancom predstavuje porušenie pracovnej disciplíny, či už menej závažné alebo obzvlášť závažné, a prípady porušenia pracovnej disciplíny sú u zamestnávateľa ustanovené v pracovnom poriadku, je pracovný poriadok významným vnútorným normatívnym predpisom, ktorý upravuje prípady porušenia bezpečnosti práce.
Pracovný poriadok predstavuje významný vnútorný normatívny predpis, ktorý upravuje špecifické právne podmienky u zamestnávateľa, ktoré môžu nastať. V praktickej rovine totiž zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") neustanovuje všetky prípady, ktoré môžu nastať v rámci pracovnoprávneho vzťahu, a preto ponecháva určitý priestor pre pracovný poriadok, ktorý je konkretizáciou jednotlivých jeho ustanovení. O uvedenom svedčí aj § 84 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
Tak napríklad jednotlivé prípady porušenia pracovnej disciplíny porušením noriem bezpečnosti práce zamestnancom Zákonník práce nekonkretizuje, hoci s jej porušením spája možné nepriaznivé následky pre zamestnanca, pričom v konečnom dôsledku môže dôjsť aj k skončeniu pracovného pomeru. Pokiaľ dôjde k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny na úseku bezpečnosti práce, možno s ňou spojiť okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktoré predstavuje okamžité, jednostranné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom.
Pracovný poriadok nemôže byť jednostranným právnym aktom zamestnávateľa, ale musí byť výsledkom konsenzu vôle zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov, pokiaľ sú u zamestnávateľa ustanovení. Pracovný poriadok totiž ustanovuje normy, ktoré sa týkajú správania sa zamestnancov v pracovnom pomere aj na úseku bezpečnosti práce, a preto je potrebné, aby boli zamestnanci s normami pracovného poriadku riadne oboznámení, a to počas celého trvania pracovného pomeru. Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný; pritom ide o kogentnú právnu úpravu, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.
Pracovný poriadok je konkretizáciou jednotlivých ustanovení Zákonníka práce, a preto sa nesmie s ním dostať do rozporu. Pokiaľ by k takémuto rozporu došlo, tie ustanovenia pracovného poriadku, ktoré nekorešpondujú so Zákonníkom práce, by nemali právnu platnosť a nemohlo by sa podľa nich postupovať. Pracovn