Pracovný poriadok je vnútorným právnym predpisom, ktorý podľa
§ 84 ods. 2 Zákonníka práce bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi jeho ustanovenia podľa osobitných podmienok zamestnávateľa, teda upravuje problematiku pracovného práva.
Vzhľadom na uvedenú právnu povahu pracovného poriadku, teda že je vnútorným právnym predpisom zamestnávateľa, možno konštatovať, že má obmedzenú personálnu pôsobnosť, keďže sa vzťahuje len na podriadených zamestnancov zamestnávateľa a nemôže ukladať právne povinnosti subjektom, ktoré stoja mimo jeho pôsobnosť.
Pracovný poriadok môže ustanovovať taxatívny výpočet konaní zamestnanca, ktoré možno klasifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemôže však ukladať právne povinnosti subjektom, ktoré stoja mimo zamestnávateľa, napríklad dodávateľským subjektom. Pokiaľ aj dôjde k porušeniu dodávateľských právnych povinností takýchto dodávateľov zamestnávateľa, neupravujú sa možné prípadné sankčné následky v pracovnom poriadku, ale sú predmetom zodpovednostných právnych vzťahov.
Pracovný poriadok podľa
§ 84 ods. 2 Zákonníka práce má obsahovať predovšetkým konkretizáciu právnej úpravy
Zákonníka práce, napríklad tých oblastí, ktoré výslovne neupravuje, ale na úpravu ktorých sa odvoláva. Pritom sa ale v pracovnom poriadku zohľadňujú špecifické pracovné podmienky, ktoré u zamestnávateľa existujú a taktiež ponímanie pracovnej disciplíny pri výkone závislej práce.
V kontexte uvedených súvislostí môže pracovný poriadok napríklad konkretizovať, čo sa u zamestnávateľa rozumie za "menej závažné porušenie" alebo "závažné porušenie pracovnej disciplíny", a to cez konkrétny taxatívny alebo demonštratívny výpočet jednotlivých druhov správania sa zamestnanca v konkrétnom prípade. Taktiež môže pracovný poriadok konkretizovať vzťahy právnej zodpovednosti, prejednávanie právnych nárokov zamestnávateľa na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec svojím protiprávnym konaním spôsobil. V tomto prípade teda pracovný poriadok konkretizuje jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny, ktoré síce konkrétne
Zákonník práce neustanovuje, ale sa na ne odvoláva, napríklad pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v danom prípade.
Vzhľadom na to, že pracovný poriadok má len konkretizovať jednotlivé ustanovenia
Zákonníka práce, tak nemôže upravovať právne vzťahy nad rozsah
Zákonníka práce a osobitnej právnej úpravy, upravovať právne otázky, ktoré
Zákonník práce výslovne neustanovuje v rámci jeho právnej úpravy a nesmie ustanoveniam
Zákonníka práce odporovať v danom prípade.
