Nedostatky v pracovných poriadkoch obcí

Pracovný poriadok bližšie konkretizuje ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) podľa osobitných podmienok obce ako zamestnávateľa v súlade s právnymi predpismi.

Povinnosť samosprávy vydať pracovný poriadok vyplýva zo:

●  zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého starosta obce vydáva pracovný poriadok [§ 13 ods. 4 písm. d)],

●  zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p., podľa ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný (§ 12),

●  zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v z. n. p., podľa ktorého primátor mesta vydáva pracovný poriadok (§ 12 ods. 6) a starosta mestskej časti vydáva pracovný poriadok (§ 17 ods. 5),

●  zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v z. n. p., podľa ktorého primátor mesta vydáva pracovný poriadok [§ 11 ods. 2 písm. e)] a starosta mestskej časti vydáva pracovný poriadok [§ 15 ods. 2 písm. f)].

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p. neobsahuje osobitnú právnu úpravu pracovného poriadku.

V prípade obcí vydáva pracovný poriadok starosta obce. Obecné zastupiteľstvo teda nie je oprávnené schvaľovať pracovný poriadok. Podľa pôvodného znenia zákona o obecnom zriadení vydanie pracovného poriadku bolo v kompetencii obecného zastupiteľstva, ­avšak od 1. apríla 2010 táto kompetencia prešla na starostu obce.

Starosta obce nie je povinný informovať obecné zastupiteľstvo o vydaní pracovného poriadku. Zo zákona o obecnom zriadení vyplýva povinnosť starostu obce informovať obecné zastupiteľstvo len o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, nie však o vydaní a zmenách pracovného poriadku. Napriek tomu môže byť vhodné, ak starosta obce pred prijatím pracovného poriadku predloží návrh pracovného poriadku poslancom obecného zastupiteľstva na prípadné pripomienky. Hoci starosta obce nie je viazaný pripomienkami poslancov obecného zastupiteľstva, môžu prispieť k zdokonaleniu pracovného poriadku z formálneho, ako aj obsahového hľadiska.

Pracovný poriadok je záväzný pre obec a pre všetkých jej zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený. Zákonník práce neupravuje formu zverejnenia, odporúčame ho však zverejniť na všetkých pracoviskách, najmä v priestoroch obecného úradu, a tiež na webovom sídle obce. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom.

Pracovné poriadky obcí obsahujú najmä tieto oblasti: predzmluvné vzťahy, vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru, pracovná disciplína, pracovný čas, prekážky v práci, dovolenka, pracovné cesty, odmeňovanie zamestnancov, so­ciálna politika zamestnávateľa a náhrada škody.

Na základe analýzy pracovných poriadkov viacerých obcí možno identifikovať niektoré často sa vyskytujúce nedostatky v pracovných poriadkoch.

Všeobecné nedostatky v pracovných poriadkoch

Najčastejšími všeobecnými nedostatkami sú:

●  obec nevydala pracovný poriadok vôbec,

●  obec síce vydala pracovný poriadok, ale schvaľovalo ho obecné zastupiteľstvo,

●  obec síce vydala pracovný poriadok, ale len skopírovala ustanovenia Zákonníka práce bez toho, aby v pracovnom poriadku uviedla konkrétnu úpravu,

●  obec síce vydala pracovný poriadok podľa vzoru dostupného na internete, avšak neprispôsobila ho na konkrétne podmienky obce,

●  obec síce vydala pracovný poriadok, ale obsahoval niektoré ustanovenia v rozpore so Zákonníkom práce,

●  obec síce vydala pracovný poriadok, ale obsahoval niektoré ustanovenia prebraté zo Zákonníka práce v zjednodušenom znení,

●  obec síce vydala pracovný poriadok, ale ďalej ho už neaktualizovala.

Konkrétne nedostatky v pracovných poriadkoch

Informačná povinnosť pri nástupe do zamestnania

Niektoré obce uvádzajú v pracovných poriadkoch povinnosť obce pri nástupe do zamestnania oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a ďalšími skutočnosťami podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce. Väčšina obcí však neuvádza povinnosť obce informovať zamestnanca aj s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Preto odporúčame obciam doplniť do pracovných poriadkov povinnosť oboznámiť zamestnancov aj s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Nesprávne odkazy na iné ustanovenia pracovného poriadku

V určitých prípadoch obce v pracovných poriadkoch uvádzajú nesprávne odkazy na iné súvisiace ustanovenia pracovného poriadku, keď napríklad odkazujú na odsek pracovného poriadku, ktorý pracovný poriadok vôbec neobsahuje. Pravdepodobne obce v týchto prípadoch odstránili určité ustanovenie pracovného poriadku, na ktoré odkazovalo iné ustanovenie pracovného poriadku, pričom po vykonaní takejto úpravy obce neupravili aj príslušné ustanovenie, ktoré odkazovalo na už odstránené ustanovenie pracovného poriadku.

Odkazy na neplatné zákony

Pracovný poriadok spravidla obsahuje odkazy na súvisiace zákony, ktoré sa počas platnosti pracovného poriadku môžu meniť alebo môže dôjsť aj k ich zrušeniu a nahradeniu iným zákonom. Aj z tohto dôvodu je potrebné pravidelne kontrolovať pracovné poriadky, keďže v praxi sa možno stretnúť so situáciou, keď pracovné poriadky niektorých obcí odkazujú napríklad na neplatný zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. alebo zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Založenie pracovného pomeru

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník práce však v prípade nedodržania písomnej formy pracovnej zmluvy neobsahuje doložku neplatnosti, preto aj pracovná zmluva uzatvorená ústne je platná. Pracovný poriadok jednej obce však nesprávne uvádzal, že v dôsledku nedodržania písomnej formy pracovnej zmluvy nedôjde k založeniu pracovného pomeru.

Pracovný pomer na určitú dobu

V praxi sa možno dokonca stretnúť so situáciou, keď obec uvádza v pracovnom poriadku možnosť uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú v rozsahu troch rokov. S účinnosťou od 1. marca 2010 možno podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. V tomto prípade sa možno domnievať, že obec viac ako desať rokov nepristúpila k náležitej kontrole pracovného poriadku a jeho aktualizácii. Odporúčaním pre obce je nastavenie pravidelnej kontroly pracovného poriadku, napríklad najmenej raz za rok.

Pracovná zmluva

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú (i) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, (ii) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), (iii) deň nástupu do práce a (iv) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem uvedených náležitostí aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

V pracovnom poriadku jednej obce však neboli uvedené mzdové podmienky v rámci zoznamu podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Odporúčaním pre obce je doplnenie mzdových podmienok do zoznamu podstatných náležitostí pracovnej zmluvy v zmysle Zákonníka práce alebo ustanovenia pracovného poriadku týkajúce sa náležitostí pracovnej zmluvy odstrániť, ak boli len skopírované zo Zákonníka práce bez bližšej úpravy na konkrétne podmienky obce.

Doručovanie písomností zamestnávateľa

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce platí, že písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. V rozpore s uvedeným niektoré obce v pracovných poriadkoch uvádzajú, že písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru obec doručuje poštou alebo osobne. Odporúčaním je odstrániť ustanovenia pracovného poriadku týkajúce sa doručovania písomností, ak boli len skopírované zo Zákonníka práce bez bližšej úpravy na konkrétne podmienky obce.

Výpovedná doba

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce platí, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. V praxi sa vyskytuje aj situácia, keď obec v pracovnom poriadku uvádza výpovednú lehotu namiesto výpovednej doby. Pritom rozdiel medzi lehotou a dobou je významný najmä v súvislosti so začiatkom a skončením ich plynutia.

Podmienky platnosti výpovede

Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce výpoveď musí byť písomná, doručená a dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. V niektorých pracovných poriadkoch obcí sa neúplne uvádza, že na platnosť výpovede sa vyžaduje, aby bola písomná a doručená, pričom sa neuvádza, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

Potvrdenie o zamestnaní

Podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce platí, že pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, ktoré obsahuje aj údaj o poskytnutí odchodného; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, obec vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní. Niektoré obce však napriek tomu v pracovných poriadkoch uvádzajú, že potvrdenie o zamestnaní sa vydáva na žiadosť zamestnanca. Okrem toho pracovné poriadky niektorých obcí v rámci povinných náležitostí potvrdenia o zamestnaní neuvádzajú údaj o poskytnutí odchodného. Odporúčaním pre obce je uviesť pracovné poriadky do súladu so Zákonníkom práce tak, aby zamestnávateľ bol povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní bez ohľadu na to, či zamestnanec o takéto potvrdenie požiada. Ustanovenia pracovného poriadku týkajúce sa povinných náležitostí potvrdenia o zamestnaní možno z pracovného poriadku odstrániť, ak boli len skopírované zo Zákonníka práce bez bližšej úpravy na konkrétne podmienky obce.

Pracovná disciplína

V pracovných poriadkoch viacerých obcí sú definované prípady menej závažného porušenia pracovnej disciplíny a závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo umožňuje zamestnancom predpokladať pracovnoprávne dôsledky svojho konania. Pri definovaní týchto prípadov by mala obec postupovať aj vzhľadom na konkrétne podmienky obce ako zamestnávateľa, aj keď v prípadnom súdnom konaní nebude súd viazaný definovaním určitého konania zamestnanca v pracovnom poriadku ako menej závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny. V niektorých prípadoch obce v pracovných poriadkoch definujú určité konanie zamestnanca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo možné skôr považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Prekážky v práci

Napriek tomu, že Zákonník práce upravuje viacero druhov prekážok v práci, niektoré obce uvádzajú v pracovných poriadkoch len niektoré z nich, pričom ustanovenia týkajúce sa týchto prekážok v práci sú skopírované zo Zákonníka práce bez bližšej úpravy na konkrétne podmienky danej obce. Odporúčaním pre obce je uviesť v pracovnom poriadku odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú prekážky v práci, a v pracovnom poriadku upraviť postup pri oznamovaní prekážok v práci zamestnávateľovi.

Odmeňovanie zamestnancov

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme“) zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat. V praxi sa možno stretnúť so situáciou, keď obec v pracovnom poriadku používa pojem mzda namiesto pojmu plat. Odporúčaním pre obce je preto používať správnu terminológiu.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme so zamestnancom, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania o jeden stupeň, možno pracovnú zmluvu uzatvoriť len vtedy, ak má vykonávať pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, má byť zaradený do 4. platovej triedy. Na vykonávanie týchto pracovných činností podľa rozhodnutia zamestnávateľa stačí stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a najmenej päť rokov odbornej praxe. Okruh takýchto pracovných činností určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Podľa § 7 ods. 8 zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zamestnancovi obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí zvýšenie tarifného platu takto určeného o 15 %. Okruh týchto zamestnancov určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Tieto oblasti ustanovené zákonom o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v niektorých pracovných poriadkoch nie sú upravené.

Vyšetrenie na prítomnosť alkoholu

Podľa § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Napriek tomu pracovné poriadky obcí len zriedka uvádzajú okruh týchto osôb.

Kontrola vecí zamestnancov

Podľa § 177 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený na ochranu svojho majetku vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Napriek tomu pracovné poriadky obcí len zriedka uvádzajú podrobnejšie podmienky výkonu kontroly.

Sociálna politika zamestnávateľa

V pracovných poriadkoch viacerých obcí je táto oblasť upravená len čiastočne. Odporúčaním pre obce je bližšie sa zaoberať aj sociálnou politikou obce ako zamestnávateľa, ktorú Zákonník práce upravuje v samostatnej časti.

Náhrada škody

V pracovných poriadkoch viacerých obcí je táto oblasť upravená len čiastočne. Odporúčaním pre obce je bližšie sa zaoberať aj oblasťou náhrady škody, ktorú Zákonník práce upravuje v samostatnej časti.

Ochrana osobných údajov

Oblasť ochrany osobných údajov zamestnancov je len vo výnimočných prípadoch súčasťou pracovných poriadkov obcí.

Odporúčaním pre obce preto je doplnenie pracovných poriadkov o samostatnú časť týkajúcu sa tejto oblasti. Predovšetkým by bolo vhodné v pracovnom poriadku všeobecne uviesť (i), že obec zabezpečuje ochranu osobných údajov zamestnancov, a preto prijala primerané bezpečnostné opatrenia, (ii) miesto, kde zamestnanci môžu nájsť potrebné informácie o ochrane osobných údajov, (iii) kontaktné údaje zodpovednej osoby, ako aj (iv) základné povinnosti zamestnancov v oblasti ochrany osobných údajov.

Záver

Pracovný poriadok je povinný interný predpis obce, ktorý má bližšie konkretizovať v súlade s právnymi predpismi ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok obce ako zamestná­vateľa.

Z analýzy pracovných poriadkov viacerých obcí však vyplýva, že niektoré obce pracovný poriadok vôbec nevydali, a obce, ktoré síce pracovný poriadok vydali, namiesto toho, aby v ňom bližšie konkretizovali ustanovenia Zákonníka práce a uviedli konkrétne postupy, len skopírovali niektoré ustanovenia Zákonníka práce. Dokonca niektoré obce pracovný poriadok po jeho vydaní už ďalej neaktualizovali v prípade legislatívnych zmien.

Odporúčaním pre obce je, aby v pracovnom poriadku bližšie konkretizovali ustanovenia Zákonníka práce a určili konkrétne postupy, pravidelne sledovali legislatívne zmeny a určili primerané intervaly, v ktorých budú vykonávať kontrolu pracovných poriadkov.