Pri výkone závislej práce v rámci pracovnoprávneho vzťahu v prípade určitých povolaní môže dôjsť k vzniku nebezpečenstva ohrozenia zamestnancov. Preto má zamestnávateľ významné právne povinnosti informačného charakteru voči svojim zamestnancom, ktorí vykonávajú práce, a to v záujme predchádzania možného ohrozenia bezpečnosti práce. Pritom uvedené informačné právne povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom sa nekončia oboznámením zamestnanca s úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pred nástupom do zamestnania, ale kontinuálne pokračujú počas celého trvania pracovného pomeru. Pritom aspekt oboznamovania a informovania zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce je úzko prepojený s aspektom pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorá nastupuje v prípade vzniku ujmy na živote, zdraví alebo škode na majetku. Pokiaľ dôjde ku zmene pracovných podmienok, musí zamestnávateľ
okamžite informovať zamestnanca o možných rizikách a potrebných opatreniach v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
Oboznamovanie a informovanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce
Vydáno:
20 minút čítania
Oblasti informovania zamestnancov zamestnávateľom
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") platí, že zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:
a)
s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
b)
s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
c)
so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
K písm. a)
Pre výklad spojenia "právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci" je potrebné použiť osobitnú právnu úpravu, predovšetkým § 39 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.
V kontexte uvedeného je predpisom upravujúcim bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci napríklad zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale patrí sem aj vykonávacia právna úprava, teda nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.