Skúšobná doba je významným inštitútom pracovného práva, ktorý poskytuje obom zmluvným stranám – zamestnávateľovi aj zamestnancovi, možnosť overiť si, či pracovný pomer spĺňa ich očakávania. Jej právna úprava je obsiahnutá v § 45 ods. 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce”).
- Vzor
Právne aspekty zákonnej úpravy inštitútu skúšobnej doby
Z aktuálne platnej legislatívnej úpravy vyplýva, že inštitút skúšobnej doby nevzniká automaticky, ale musí byť výslovne dohodnutá a uskutočnená pod sankciou neplatnosti v písomnej forme a v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Skúšobná doba je rovnako neplatná aj v prípade, pokiaľ bola dohodnutá v písomnej pracovnej zmluve, ku ktorej uzatvoreniu došlo až v priebehu trvania pracovného pomeru, keďže takto uzatvorená pracovná zmluva sa považuje za uzatvorenú tzv. konkludentným prejavom vôle. Jej zmyslom je umožniť zamestnancovi zoznámiť sa s povahou práce, pracovným prostredím a kolektívom, zatiaľ čo zamestnáva