Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce je podstatná spolupráca zamestnanca a zamestnávateľa, a taktiež vzájomná informovanosť. Potrebná je tiež spolupráca zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť práce. Na zabezpečenie vysokého stupňa efektivity bezpečnosti práce je potrebné aj pravidelné informovanie, oboznamovanie a vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce. Pritom poskytovanie informácií zamestnancom sa musí diať spôsobmi, ktoré im umožňujú efektívne a včasne sa k nim dostať v danom prípade. Informovanosť zamestnancov zároveň musí prebiehať kontinuálne, a rovnako aj vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce.
Pracovnoprávna úprava zabezpečenia bezpečnosti práce
Pracovnoprávna úprava zabezpečenia bezpečnosti práce je predmetom samostatnej, šiestej časti zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") pod názvom "Ochrana práce".
Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce je ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
V kontexte uvedeného je zamestnávateľ povinný zavádzať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nielen do svojich vnútorných predpisov, ale taktiež aj do pracovnej zmluvy zamestnanca. Pritom v zmysle extenzívneho právneho výkladu pojmu "ochrana práce" sa zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neviaže len na technické a zdravotnícke opatrenia, ale taktiež aj na organizačné postupy, a tomu zodpovedajúce sociálne opatrenia. Ide napríklad o vytváranie pracovného prostredia, kde sú pokojné vzťahy medzi zamestnancami a príjemné pracovné prostredie. Taktiež môže ísť o vytváranie vhodného sociálneho zázemia pre svojich zamestnancov, napríklad zavedením pružného pracovného času, možnosť poskytnutia služobného bytu alebo aj relaxačnej miestnosti pre zamestnancov.
Podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce je starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
-> UPOZORNENIE:
Vyhodnocovanie jednotlivých rizík, možných nebezpečenstiev a nepriaznivých faktorov, ktoré ohrozujú alebo môžu ohrozovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je preto neustále prebiehajúci, kontinuálny proces, ktorého sa zamestnávateľ nemôže zbaviť len jeho občasným vykonávaním.
Pritom zamestnávateľ nemá právnu povinnosť vyhodnocovať a eliminovať len existujúce rizikové faktory, ale musí sa neustále snažiť vyhodnocovať a odhaľovať aj potenciálne hroziace riziká a nebezpečenstvá, ktoré zamestnancom hrozia
.Ustanovenie § 146 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa určitú minimálnu úroveň rizika a nebezpečenstva pri výkone závislej práce, pretože úplne bezrizikový stav výkonu závislej práce by v určitých prípadoch nebolo možné zabezpečiť. Eliminácia a predchádzanie rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musia byť totiž spojené s plánovaním, organizovaním a prispôsobovaním jednotlivých pracovných aktivít zamestnancov.
Pri napĺňaní uvedených neľahkých úloh bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by nemal byť zamestnávateľ sám, ale je potrebná spolupráca aj s inými fyzickými osobami. O uvedenom svedčí aj § 146 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestná