Právna úprava ustanovuje starostlivosť o bezpečnosť práce a vykonávanie opatrení subjektmi, a to obligatórne. Rovnako ale ustanovuje aj právne možnosti kontroly ich rešpektovania. Odbory pritom majú oprávnenie kontrolovať zamestnávateľa, či rešpektuje a implementuje právnu úpravu bezpečnosti práce pri výkone závislej práce. Inšpektoráty práce majú taktiež oprávnenie kontrolovať rešpektovanie predpisov bezpečnosti práce. Sám zamestnávateľ musí neustále kontrolovať stav bezpečnosti práce a starať sa aj o ochranu zdravia svojich zamestnancov. Taktiež môžu zamestnanci podať návrh na súd, a to v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce.
Kontrolné oprávnenia odborov v oblasti bezpečnosti práce
Platná právna úprava ustanovená v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") sa vzťahuje na činnosť zástupcov zamestnancov, teda aj odborov na odsúhlasovaní alebo prijímaní jednotlivých právnych dokumentov alebo úkonov zamestnávateľa a taktiež aj na špecifické kontrolné oprávnenia odborového orgánu, ktoré sú ustanovené v samostatnej šiestej časti Zákonníka práce, ktorá pojednáva o ochrane práce.
Účasť odborov pri prijímaní predpisov alebo rozhodnutí zamestnávateľa
Pri výkone práce, a vôbec pre zabezpečenie fungovania zamestnávateľa, je nevyhnutné, aby zamestnávateľ prijímal určité právne predpisy, ktoré sú normatívnymi internými inštrukciami. Takýmto vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa, ktorý je podstatný pre jeho fungovanie a výkon závislej práce, je aj pracovný poriadok. V súlade s
§ 84 ods. 2 Zákonníka prácepracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, a to vzhľadom na konkrétne podmienky zamestnávateľa, ktoré u neho platia. Pre právnu relevanciu takéhoto pracovného poriadku zamestnávateľa je podľa § 84 ods. 1 Zákonníka prácepotrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, kam patria aj odbory, čím sa zabezpečuje aj ingerencia odborov do znenia tohto podstatného vnútorného právneho predpisu.
Pritom je potrebné zdôrazniť, že pracovný poriadok je podstatným vnútorným právnym predpisom, pretože sa ním napríklad konkretizujú právne podmienky na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom. Podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práceje zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, a to pri nástupe do zamestnania.
Pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoju právnu povinnosť a nemá predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, teda aj odborov, s pracovným poriadkom, tak je takýto pracovný poriadok neplatný a nemožno sa naň odvolávať pri výkone závislej práce, teda ani nemožno na základe neho so zamestnancom skončiť pracovný pomer. Pritom nepostačuje len predchádzajúce prerokovanie pracovného poriadku s obormi, ale je potrebné, aby mal zamestnávateľ ich predchádzajúci súhlas, teda pozitívne stanovisko odborov k zneniu pracovného poriadku.
V kontexte uvedených súvislostí je potrebné zo strany zamestnávateľa dôkladne zvážiť, či Zákonník prácepožaduje na platnosť a účinnosť právneho predpisu zamestnávateľa len jeho prerokovanie s odbormi alebo je potrebný ich predchádzajúci súhlas. Popri pracovnom poriadku ustanovuje totiž Zákonník práceaj iné právne dokumenty a postupy, pri ktorých je potrebná spoluúčasť odborového orgánu. Podstatným a principiálnym je pritom čl. 10 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého sa odborové orgány zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania, a zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu pôsobiť na pracoviskách, ktoré má ustanovené.