Porušovanie povinností zamestnancami vedie často k nepriaznivým dôsledkom (pracovným úrazom, škodám na majetku zamestnávateľa a pod.). Snahou zamestnávateľa je regulovať správanie sa zamestnancov, aby k porušovaniu nedochádzalo. Jedným z jeho opatrení, ktoré tomu napomáha, je aj oprávnenie ukladať za porušovanie povinností sankcie. Článok v úvode pertraktuje všeobecné ustanovenia o ukladaní právnych sankcií bez ohľadu na právne odvetvie. Ďalej sa zaoberá vyvodzovaním pracovnoprávnej zodpovednosti voči zamestnancom po porušení povinností, ako aj disciplinárnym procesom. Preberá druhy sankcií za porušovanie pracovnej disciplíny a tiež aj súvislosť medzi pracovnou disciplínou a bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
Všeobecne o ukladaní právnych sankcií
Sankcia je právom definovaný následok porušenia právnych povinností. Je to ujma postihujúca toho, kto porušil právnu povinnosť, teda toho kto konal protiprávne.
Všeobecne sa právnou povinnosťou rozumie povinnosť ustanovená všeobecne záväznými právnymi predpismi a v pracovnom práve aj povinnosť ustanovená pracovnou zmluvou, kolektívnou zmluvou, vnútornými predpismi zamestnávateľa a pokynmi zamestnávateľa.
Ukladanie sankcií podlieha vopred vytvoreným prísne formalizovaným právnym pravidlám. Nie je ojedinelé, že pri protiprávnom konaní dochádza aj ku škode niektorého subjektu právneho vzťahu, napríklad zamestnávateľa, zamestnanca a pod. Všeobecne škoda predstavuje majetkovú ujmu vyčíslenú v peniazoch.
Sankciu teda môžeme chápať ako ujmu prejavujúcu sa v osobnej alebo majetkovej sfére toho, kto konal protiprávne, prípadne toho, komu bola uložená povinnosť k náhrade ujmy (škody) vzniknutej inému. Dotknutý subjekt (štát, zamestnávateľ a pod.) je oprávnený sankciu vynucovať.
Jedným z druhov sankcie je vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie povinností. Pojmy zodpovednosť a sankcia sa často zamieňajú, a aj keď spolu úzko súvisia, nejde o totožné pojmy. Zodpovednosť je považovaná za všeobecný znak sankcie. Možno ju chápať ako postihnuteľnosť sankciou za porušovanie povinností, nie sankciu ako takú. Pre pochopenie zodpovednosti majú sankcie význam v tom, že práve podľa jednotlivého druhu sankcie vieme rozlíšiť zodpovednosť a tiež podľa povahy následkov jej uplatnenia. Keďže sankcia je sekundárnou právnou povinnosťou a zodpovednosť je spôsobilosť stať sa nositeľom takejto právnej povinnosti, má povinný subjekt po porušení právnych povinností povinnosť podrobiť sa sankcii, resp. je povinný niečo nahradiť alebo obnoviť právny stav, teda je povinný strpieť (zniesť) právne následky.
V spoločnosti sa zodpovednosť delí podľa viacerých kritérií. V delení podľa povahy pravidla, ku ktorému sa viaže a povahy autority, ktorá dodržiavanie tohto pravidla stráži, rozoznávame zodpovednosť - morálnu, politickú, spoločenskú a právnu. Právna zodpovednosť je zvláštna forma právneho vzťahu, v ktorom dochádza na základe porušenia právnej povinnosti (primárna povinnosť) k vzniku novej právnej povinnosti sankčnej povahy (sekundárna povinnosť). Hlavným účelom právnej zodpovednosti (všeobecne, ako aj špecificky v rámci každého odvetvia) je zabezpečiť dodržiavanie platného práva, a teda zabezpečiť jeho efektivitu v právnych vzťahoch. Uplatňovanie právnej zodpovednosti cestou ukladania sankcií plní hlavný účel zodpovednosti dvoma spôsobmi. Za prvé, sanuje (napráva) protiprávny stav, a tým vlastne dáva danému pravidlu aj praktický regulačný význam. Za druhé, zároveň pôsobí preventívne, keď ďalších nositeľov primárnej právnej povinnosti odrádza od jej porušenia pod hrozbou sankcie. Elementárnym znakom právnej zodpovednosti je vynútiteľnosť orgánmi verejnej moci. Právnou zodpovednosťou je teda nutnosť niesť právom predvídané následky za porušenie povinností (protiprávne konanie) alebo niesť následky za výsledok, ktorý sa povinnému subjektu pričíta, resp. niesť následky za stav, ktorý platnému právu odporuje. Pomocou právnej zodpovednosti sa teda vynucuje dodržiavanie práva, trestá sa a napravuje sa ško