Právna úprava bezdôvodného obohatenia v pracovnoprávnych vzťahoch

Napriek tomu, že právny inštitút bezdôvodného obohatenia bol pôvodne koncipovaný prevažne v občianskoprávnej rovine, jeho význam a využiteľnosť v pracovnoprávnych vzťahoch narastá s prehlbujúcou sa zložitosťou pracovných procesov, ktoré sú sprevádzané rozmanitými ekonomickými, sociálnymi a právnymi interakciami.

Práca ako základný prvok ľudskej existencie nepredstavuje iba prostriedok k dosahovaniu ekonomickej stability, ale je taktiež miestom, kde sa stretávajú rôznorodé záujmy a kde sú vzájomné vzťahy subjektov riadené legislatívnymi normami. V týchto zložitých vzťahoch je fenomén bezdôvodného obohatenia obzvlášť citlivý, keďže sa dotýka samotnej podstaty spravodlivosti, rovnováhy a etiky pracovného práva. Vznik bezdôvodného obohatenia môže vyvolávať množstvo otázok týkajúcich sa nielen právneho postavenia strán, ale aj praktických dôsledkov pre každodenné fungovanie pracovnoprávnych vzťahov a ich následnú stabilitu.

Právna úprava

Ustanovenie § 222 ods. 2 Zákonníka práce charakterizuje bezdôvodné obohatenie ako získanie majetkového prospechu prostredníctvom plnenia bez existujúceho právneho dôvodu, plnenia vyplývajúceho z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, ako aj prostredníctvom majetkového prospechu pochádzajúceho z nepoctivých zdrojov.

Podľa Zákonníka práce teda bezdôvodným obohatením rozumieme získanie neoprávneného majetkového prospechu na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa v dôsledku:

1. Plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ku ktorému dochádza napríklad vtedy, ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu či náhradu mzdy, na ktorú zamestnanec nemá právny nárok už od samého začiatku.
2. Plnenia na základe neplatného právneho úkonu, pričom vznik bezdôvodného obohatenia v tomto prípade predpokladá kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Po prvé, právny úkon, na základe ktorého bolo plnenie realizované, musí byť neplatný. Po druhé, musí dôjsť k samotnému poskytnutiu plnenia. Typickým príkladom môže byť situácia faktického pracovného pomeru, keď bola práca vykonávaná na základe neplatnej pracovnej zmluvy.
3. Plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, teda prípady, keď spočiatku existoval právny dôvod na poskytnutie plnenia, avšak neskôr došlo k jeho zániku. Takáto situácia môže nastať napríklad vtedy, keď zamestnanec prijme odstupné, no v následnom pracovnoprávnom spore sa preukáže, že pracovný pomer fakticky neskončil a naďalej trvá.
4. Získania majetkového prospechu pochádzajúceho z nepoctivých zdrojov, pričom táto kategória zahŕňa akýkoľvek prospech, ktorý vznikol napríklad podvodným konaním alebo inými nepoctivými postupmi.

Uvedené okolnosti zároveň predstavujú skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia.

Samotný inštitút bezdôvodného obohatenia je založený na princípe, že každý majetkový prospech musí byť opretý o právom uznaný dôvod. Ak takýto právny dôvod neexistuje – či už nikdy nevznikol alebo odpadol neskôr – ide o neoprávnené, bezdôvodné obohatenie.

Za plnenie bez právneho dôvodu považujeme prípady, keď od začiatku absentoval právny titul oprávňujúci subjekt na prijatie určitého plnenia, ako aj situácie, keď tento titul dodatočne odpadne. Neexistencia právneho dôvodu znamená, že nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by vytvorila právny vzťah a oprávnenie na poskytnuté plnenie.

V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu síce nastane určitá právna skutočnosť (typicky zmluva), avšak táto skutočnosť je postihnutá vadou neplatnosti, a teda nedochádza k vzniku práv ani povinností súvisiacich s týmto plnením.

Aby sme mohli hovoriť o vzniku bezdôvodného obohatenia, musia byť kumulatívne naplnené tieto podmienky:

• existencia obohatenia ako získanie majetkového prospechu na strane jedného subjektu pracovnoprávneho vzťahu, pričom môže ísť o priame zvýšenie hodnoty majetku alebo aj o ušetrenie nákladov,
• absencia právom uznaného dôvodu pre takéto obohatenie (bezdôvodnosť),
• vznik majetkovej ujmy, resp. škody na strane druhého subjektu pracovnoprávneho vzťahu,
• príčinná súvislosť medzi získaním neoprávneného prospechu a spôsobenou majetkovou ujmou.

Ako judikatúra uvádza, zavinenie obohateného subjektu nie je v prípade bezdôvodného obohatenia podstatné. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je v zmysle judikatúry objektívnej povahy, teda vzniká bez ohľadu na zavinenie alebo protiprávne konanie obohateného. Rozhodujúce je len to, že stav neoprávneného obohatenia objektívne vznikol.

Bezdôvodné obohatenie nemusí mať vždy formu peňažného plnenia. Časté sú aj prípady, keď subjekt pracovnoprávneho vzťahu neoprávnene užíva cudzie veci bez právneho dôvodu, čím získava majetkový prospech, hoci nedochádza k priamemu peňažnému prevodu.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce platí, že v prípade, ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu zamestnanca na úkor zamestnávateľa alebo naopak, zamestnávateľa na úkor zamestnanca, má strana, ktorá sa takto obohatila, povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať.

Táto právna úprava odzrkadľuje všeobecnú právnu zásadu, podľa ktorej každý subjekt, ktorý získal prospech na úkor iného bez existencie platného právneho dôvodu, je povinný takýto prospech vrátiť.

Rozsah a spôsob vydania bezdôvodného obohatenia sú bližšie konkretizované v § 222 ods. 3 až 5 Zákonníka práce. Podľa týchto ustanovení platí princíp plnej naturálnej reštitúcie, ktorý spočíva v povinnosti vydať všetko, čo bolo získané bez právneho dôvodu, teda navrátiť pôvodný stav, ktorý existoval pred bezdôvodným obohatením.

Ak však úplná obnova pôvodného stavu nie je možná, predovšetkým preto, že predmetom obohatenia boli poskytnuté služby alebo výkony, ktoré nemožno materiálne vrátiť, zákon predpokladá peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá hodnote získaného prospechu.

Podľa § 222 ods. 4 Zákonníka práce sa spolu s predmetom bezdôvodného obohatenia musia vydať aj všetky úžitky, ktoré boli z predmetu získané, avšak iba za predpokladu, že obohatený nekonal dobromyseľne.

Zákon ďalej ustanovuje, že subjekt, ktorý predmet obohatenia vydáva, má právo požadovať náhradu potrebných a účelne vynaložených nákladov, ktoré vynaložil na predmet, ktorý je povinný vrátiť.

Premlčanie nároku z bezdôvodného obohatenia

Pokiaľ ide o otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, aplikujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty dvoch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil.

Okrem tejto subjektívnej lehoty ustanovuje § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívnu premlčaciu lehotu, podľa ktorej sa nárok premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Výnimkou je situácia úmyselného bezdôvodného obohatenia, keď objektívna premlčacia lehota predstavuje desať rokov.

Tieto dve lehoty (subjektívna a objektívna) sú samostatné, nezávislé od seba, pričom platí, že skončenie ktorejkoľvek z nich znamená premlčanie nároku bez ohľadu na plynutie druhej lehoty.

Praktické príklady bezdôvodného obohatenia v pracovnom práve:

1. Plnenie bez právneho dôvodu (právny dôvod neexistoval od začiatku):

• Zamestnávateľ omylom vyplatí zamestnancovi odmenu za pracovný výkon, ktorý zamestnanec nikdy nevykonal.
• Zamestnanec dostane náhradu cestovných nákladov na pracovnú cestu, ktorá sa nikdy neuskutočnila.
• Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi benefit (napr. príspevok na bývanie), pričom zamestnanec nemá na takýto benefit nárok podľa kolektívnej zmluvy ani vnútropodnikových predpisov.

2. Plnenie z neplatného právneho úkonu:

• Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá bez dodržania zákonom ustanovenej formy, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
• Zamestnanec vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá pod nátlakom, čím je takáto zmluva neplatná, pričom zamestnanec medzitým už prijal mzdu.
• Vyplatenie odmien na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená neoprávnenou osobou, a teda je od začiatku neplatná.

3. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol:

• Zamestnávateľ vyplatil odstupné zamestnancovi, avšak súd neskôr rozhodol, že výpoveď bola neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.
• Zamestnancovi boli poskytnuté benefity viazané na výkon práce v nebezpečnom prostredí, ktoré však bolo medzičasom preklasifikované ako bezpečné pracovisko, pričom benefity zamestnanec naďalej prijímal.
• Zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi osobný príplatok za funkciu vedúceho oddelenia, pričom táto funkcia bola medzičasom zrušená, ale príplatok sa naďalej poskytoval.

4. Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov:

• Zamestnanec používa bez oprávnenia služobné vozidlo na súkromné účely, pričom nemá od zamestnávateľa súhlas.
• Zamestnávateľ svojvoľne zadržiava časť mzdy zamestnanca bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
• Zamestnanec predkladá fiktívne bločky z údajnej pracovnej cesty, ktorá sa nikdy neuskutočnila, a získava tak neoprávnene peňažné prostriedky.

Záver

Z uvedených praktických príkladov vyplýva, že prípady bezdôvodného obohatenia môžu byť veľmi rôznorodé a môžu sa vyskytnúť nielen vo forme peňažných plnení, ale aj neoprávneného užívania majetku či iných benefitov. Zároveň je zrejmé, že Zákonník práce v spojení s Občianskym zákonníkom ustanovujú pomerne krátke premlčacie lehoty, čo kladie nároky na subjekty pracovnoprávnych vzťahov, aby konali promptne a efektívne. Objektívna povaha zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, potvrdená judikatúrou, navyše zdôrazňuje, že pre vznik povinnosti vydať neoprávnene získaný prospech je irelevantné, či obohatený konal zavinene alebo nie.