JUDr. Michal Želonka

Problematika whistleblowingu sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou pracovnoprávnej reality. Slovensko prijalo zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jeho neskoršie novelizácie, ktoré reagujú aj na európsku úpravu a rozhodnutia súdov. V praxi však ochrana oznamovateľov nestojí len na samotnom znení zákona. Kľúčový je výklad pojmov, kritériá posudzovania zverejnenia informácií vo verejnom záujme a hodnotenie následných odvetných opatrení. Tieto otázky adresuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a vnútroštátne súdy, ktoré ukazujú, kde ležia hranice legitímneho oznamovania a kde sa začína porušenie povinnosti lojality voči zamestnávateľovi.

Cieľom zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je vyrovnať znevýhodnenie na trhu práce, motivovať firmy k inklúzii a zároveň umožniť, aby si zamestnávatelia splnili zákonné povinnosti čo najpraktickejšie. Nasledujúci prehľad spája požiadavky pracovného práva, zákona o službách zamestnanosti a osvedčené postupy z praxe.

Štátom podporované nájomné bývanie je nový model dostupného bývania, ktorý „vyplňuje medzeru“ medzi sociálnymi bytmi a trhovým nájmom či hypotékou. Cieľom je ponúknuť cenovo prijateľný nájom ľuďom s dostatočným príjmom na platenie nájomného, no bez potreby viazať sa dlhodobým úverom.

Od leta 2025 sa režim cestných kontrol v cestnej doprave na Slovensku citeľne zmenil. Legislatíva posilnila postavenie inšpekcie práce priamo „v teréne“ a prepojila ho s existujúcim dohľadom Policajného zboru.

Smrť zamestnávateľa, ktorý vystupuje v právnych vzťahoch ako fyzická osoba, predstavuje špecifickú situáciu, pri ktorej dochádza k zásadnému zásahu do existujúcich pracovnoprávnych vzťahov. Na rozdiel od zániku právnickej osoby, kde sa právne následky spravidla odvíjajú od rozhodnutia o zrušení a likvidácii, smrť fyzickej osoby je náhlym a často neočakávaným momentom, ktorý má okamžitý vplyv na zamestnancov, aj na ďalšie zmluvné vzťahy. Z právneho hľadiska je potrebné riešiť, či a v akom rozsahu prechádzajú práva a povinnosti z pracovných zmlúv na dedičov.

Obraciame sa na Vás s otázkami ohľadne povinností zamestnávateľa vo vzťahu k oboznamovaniu svojich zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia §7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V ods. 4 tohto zákona je uvedené: „Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.“ Otázky: 1) Aké povinnosti vyplývajú pre zamestnávateľa, ak chce oboznamovať zamestnancov vykonávajúcich odborné činnosti ako napr. obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien, obsluha motorového vozíka a iné v zmysle § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (minimálne raz za 3 roky, ak nie je interným predpisom ustanovená kratšia doba) prostredníctvom vlastných „odborných zamestnancov“ ako je napríklad inštruktor, majster, technik, tréner? 2) Je nutné týchto odborných zamestnancov „poveriť“ pre túto činnosť (napr. dekrétom, ktorý zamestnanec podpíše) alebo stačí ich určenie resp. zadefinovanie týchto pracovných pozícii interným predpisom, v ktorom by bolo uvedené, napr. „poverenou/určenou osobou pre oboznamovanie zamestnancov v zmysle ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp pre odborné činnosti obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien a obsluha motorového vozíka je každý riadiaci zamestnanec alebo zamestnanec zaradený na pracovnú pozíciu Inštruktor, Technik, Tréner„? 3) Aké požiadavky na odbornú spôsobilosť musia mať títo "odborní zamestnanci", ktorí budú školiť (oboznamovať) zamestnancov zamestnávateľa? 4) Je nevyhnutné, aby títo „odborní zamestnanci“ boli držiteľmi preukazov / osvedčení na činnosti, ktoré by mali sami školiť (oboznamovať) ? 

Pracovné právo sa ako samostatné odvetvie súkromného práva vyznačuje množstvom špecifík, ktoré vychádzajú z potreby vyvažovania pozície dvoch nerovnocenných subjektov: zamestnávateľa a zamestnanca. Na jednej strane stojí zamestnávateľ (väčšinou podnikateľ) s organizačnou, ekonomickou a personálnou mocou, na druhej strane zamestnanec, ktorý poskytuje za mzdu určitý pracovný výkon. Z tohto dôvodu zohrávajú v pracovnom práve dôležitú úlohu základné zásady, ktoré vnášajú do právnej úpravy rovnováhu, predvídateľnosť, spravodlivosť a sú piliermi pracovného práva.

Ak spoločnosť s. r. o., ktorá už vstúpila do likvidácie a má v účtovníctve iba záväzky voči svojmu jedinému spoločníkovi, je možné nejakým právnym úkonom zo strany likvidátora pristúpiť k zápočtu medzi s. r. o. a týmto spoločníkom? V podstate by likvidačný zostatok spoločnosti (po odpočítaní nákladov a odmeny) bol vyplatený práve iba tomuto jedinému spoločníkovi?

Slovenská spoločnosť si obstaráva nový softvér od českej spoločnosti. Na obstaranie softvéru má podpísané 4 zmluvy: Vykonanie a dodanie predimplementačnej analýzy (na zistenie aktuálnych procesov v spoločnosti z hľadiska fungovania doterajšieho softvéru, používaných zostáv a popis fungovania procesov v novom softvéri). Zakúpenie licencií - ide o poskytnutie práv k užití autorského diela, licencie sú nevýhradné a neprevoditeľné, kupujú sa na dobu neurčitú - dodávateľ licencií je ich autorom. Implementačná zmluva - nastaví sa kupovaný softvér a prispôsobí sa firemným požiadavkám na základe údajov predimplementačnej analýzy, vykoná sa školenie zamestnancov pre prácu v novom softvéri, suma za školenia je v zmluve uvedená osobitne. Servisná zmluva na základe ktorej bude firma po dodaní nového softvéru platiť mesačný paušál za objednané služby (hot line, aktualizácie, riešenie nefungujúcich funkcionalít ) a okrem toho 1x ročne zaplatí za vykonaný up grade (vylepší sa fungovanie softvéru, bezpečnostné riziko). Ako sa posúdia plnenia z jednotlivých zmlúv, ktoré plnenia budú súčasťou ceny obstarania nového softvéru a ktoré sa budú účtovať priamo do nákladov a ktoré plnenia podliehajú zrážkovej dani?