Problematika whistleblowingu sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou pracovnoprávnej reality. Slovensko prijalo zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jeho neskoršie novelizácie, ktoré reagujú aj na európsku úpravu a rozhodnutia súdov. V praxi však ochrana oznamovateľov nestojí len na samotnom znení zákona. Kľúčový je výklad pojmov, kritériá posudzovania zverejnenia informácií vo verejnom záujme a hodnotenie následných odvetných opatrení. Tieto otázky adresuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a vnútroštátne súdy, ktoré ukazujú, kde ležia hranice legitímneho oznamovania a kde sa začína porušenie povinnosti lojality voči zamestnávateľovi.
- Vzor
Európsky rámec a slovenská úprava
Na úrovni EÚ je východiskom smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva Únie. Vyžaduje, aby členské štáty zaviedli vnútorné a vonkajšie kanály oznamovania, zabezpečili dôvernosť totožnosti oznamovateľa a chránili ho pred odvetnými opatreniami. Slovenský zákon č. 54/2019 Z. z. tieto požiadavky implementuje, ustanovuje proces oznamovania a definuje okruh zakázaných odvetných zásahov. Novely posilnili procesné garancie, rozšírili pracovnoprávnu ochranu a precizovali pôsobnosť úradu, ktorý koná vo veciach ochrany oznamovateľov.
Napriek tomu ostáva časť sporov otvorená: kedy je oznamovanie oprávnené aj smerom k médiám, aké dôkazy musí whistleblower mať, či musel najprv využiť interné kanály a či jeho konanie skutočne slúžilo verejnému záujmu. Odpovede ponúkajú rozhodnutia ESĽP a niektoré novšie vnútroštátne rozsudky.
Halet proti Luxembursku
Vo veci Halet sa veľká komora ESĽP zaoberala zverejnením citlivých dokumentov týkajúcich sa daňových praktík nadnárodných spoločností. Zamestnanec v audítorskom a daňovom poradenstve odovzdal médiám súbory, ktoré podľa orgánov činných v trestnom konaní obsahovali dôverné informácie klientov. Bol odsúdený za porušenie obchodného tajomstva. ESĽP posudzoval, či trestné odsúdenie bolo v súlade s čl. 10 Dohovoru, teda so slobodou prejavu.
Súd potvrdil, že ochranu možno priznať aj vtedy, ak oznamovateľ zverejní informácie priamo médiám, ak je naplnený verejný záujem a zvolený postup je primeraný. Pri hodnotení proporcionality použil viacfaktorový test:
- Existencia a dostupnosť alternatívnych kanálov. Ak mal oznamovateľ reálnu možnosť použiť interné mechanizmy a napriek tomu ich nevyužil bez primeraného dôvodu, znižuje to mieru ochrany.
- Povaha a dôveryhodnosť informácií. Ide o pravdivé a overiteľné skutočnosti, ktorých zverejnenie prispieva k debate vo verejnom záujme.
- Verejný záujem na odhalení. Prevažuje spoločenský záujem na transparentnosti nad záujmom na zachovaní dôvernosti.
- Spôsob získania a prezentácie informácií. Oznamovateľ nesmie prekročiť zákon nevyhnutne viac, než je potrebné, a má minimalizovať škody.
- Motivácia oznamovateľa. Konanie má byť vedené snahou chrániť verejný záujem, nie osobným prospechom či zášťou.
- Primeranosť sankcie. Aj keď štát môže postihovať porušenie dôvernosti, sankcia nesmie byť neprimeraná vzhľadom na okolnosti a verejný záujem.
V Haletovi ESĽP zdôraznil, že záujem na integrite a diskrétnosti pri poskytovaní profesionálnych služieb je silný, ale v niektorých situáciách môže byť prevážený potrebou verejnej kontroly daňových praktík. Súd zároveň upozornil, že nadmerne reštriktívne chápanie „verejného záujmu“ by viedlo k ochromeniu slobodnej žurnalistiky a demokratickej diskusie.
Guja proti Moldavsku
Staršie, no dodnes podstatné rozhodnutie Guju sa týkalo štátneho zamestnanca na prokuratúre, ktorý médiám poskytol listy poukazujúce na politický nátlak v trestnom konaní. Po zverejnení bol prepustený. ESĽP priznal porušenie čl. 10 a položil základné kamene testu proporcionality, ktoré neskôr rozvíjal. Zmyslom bolo jasne oddeliť prípady, keď zverejnenie chráni spoločnosť pred zneužívaním moci, od situácií, keď len poškodzuje zamestnávateľa bez legitímneho cieľa.
Súd zohľadnil, že:
- interné kanály neboli účinné,
- informácie sa týkali závažného zásahu do riadneho výkonu spravodlivosti,
- oznamovateľ konal v dobrej viere a jeho postup smeroval k ochrane verejného záujmu,
- uložená sankcia bola prísna a mohla mať odstrašujúci účinok na ďalších zamestnancov.
Prípad Guja tak potvrdil, že aj zamestnanci verejnej moci môžu byť chránení, keď upozornia na konanie, ktoré podkopáva princípy demokratického štátu.
Odvetné opatrenia a rozhodovacia prax v Českej republike
Smernica aj vnútroštátne právne úpravy pracujú s pojmom odvetné opatrenie. Ide o akékoľvek konanie vyvolané oznámením, ktoré oznamovateľa poškodzuje alebo odrádza od ďalšieho konania vo verejnom záujme. Judikatúra českých správnych súdov, najmä rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 3 As 309/2023, potvrdzuje, že za odvetné opatrenie sa nepovažuje iba okamžitá výpoveď či zníženie mzdy. Môže ním byť aj zdanlivo neutrálna zmena pracovného zaradenia, obmedzenie prístupu k informáciám, vylúčenie z dôležitého projektu, pozastavenie kariérneho postupu alebo iné zásahy, ktoré majú odstrašujúci účinok. Dôraz sa kladie na súvis s oznámením a na objektívne zhoršenie pracovného postavenia.
Zákon poskytuje ochranu nielen pred personálnymi sankciami, ale aj pred subtílnejšími zásahmi, ktoré by mohli pôsobiť ako represia. Úrad na ochranu oznamovateľov pri posudzovaní prípadu skúma nielen formálne kroky zamestnávateľa, ale aj to, či skutočným motívom nebola odplata za oznámenie.
Praktické odporúčania pre zamestnávateľov
Po prvé, nastavte interný kanál tak, aby bol pre zamestnancov ľahko dostupný, bezpečný a dôveryhodný. Vyhnite sa riešeniam, ktoré formálne existujú, no v praxi odrádzajú od využitia. Po druhé, zavedené lehoty dodržujte a komunikujte. Potvrdenie prijatia a informácia o vybavení oznámenia v rozumnom čase znižujú riziko, že sa oznamovateľ obráti na médiá alebo orgány mimo organizácie. Po tretie, dokumentujte priebeh preverovania a dôvody rozhodnutia. Transparentný spis je pri prípadnom spore mimoriadne dôležitý. Po štvrté, škoľte manažérov/riaditeľov. Najčastejšie pochybenia vznikajú v priamom kontakte so zamestnancom, ktorý oznámi podozrenie, či už ide o neuvážené komentáre, alebo o nevhodné zásahy do pracovných podmienok. Napokon, pri úvahe o sankcii vždy zvažujte test z rozhodnutí Halet a Guja a posudzujte, či zásah nie je neprimeraný vo svetle silného verejného záujmu.
Čo z toho plynie pre oznamovateľov
Oznamovateľ by mal najprv zvážiť využitie vnútorného kanála a postupovať zodpovedne. Je dôležité zachovať dôvernosť, overiť pravdivosť informácií a uchovať si záznamy o komunikácii. Ak z interného procesu zjavne nevyplýva ochota vec riešiť, ak sú informácie mimoriadne závažné a vo verejnom záujme, alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie, smernica umožňuje aj vonkajšie oznámenie. Pri následnej komunikácii s médiami je vhodné obmedziť zverejnenie na rozsah nevyhnutný na ochranu verejného záujmu.