Diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie, mobbing a bossing už dávno nie sú iba „ľudské problémy“ riešené medzi štyrmi očami. V modernom pracovnom práve ide o právne skutočnosti, ktoré môžu viesť k zodpovednosti zamestnávateľa, osobných nárokov zamestnanca a v niektorých prípadoch aj k zásahom inšpekcie práce či súdov. Hoci zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a antidiskriminačné predpisy pracujú s pomerne abstraktnými pojmami, v praxi sa za nimi skrývajú veľmi konkrétne situácie, od systematického ignorovania zamestnanca až po explicitne ponižujúce správanie nadriadeného.
Normatívny rámec ochrany pred diskrimináciou a obťažovaním
Ochrana zamestnanca pred diskrimináciou a obťažovaním vychádza z viacerých právnych zdrojov. Na úrovni Ústavy SR ide o zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie pri uplatňovaní základných práv. Zákonník práce túto zásadu premieta do pracovnoprávnych vzťahov a ukladá zamestnávateľovi povinnosť zaobchádzať so zamestnancami spravodlivo a bez diskriminácie. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) dopĺňa špeciálny režim ochrany v pracovnoprávnej oblasti vrátane definovania priamych a nepriamych foriem diskriminácie, obťažovania či viktimizácie.
Popri vše