Vznik pracovnoprávneho vzťahu na dohodu a rozdiely medzi typmi dohôd

Založenie a vznik pracovnoprávneho vzťahu na dohodu

Založenie pracovnoprávneho vzťahu na dohodu nastáva vtedy, keď je dohoda uzatvorená, t. j. vtedy, ak dôjde k súhlasnému prejavu vôle dvoch zmluvných strán. Odvtedy je dohoda platná. Pri pracovnom pomere túto otázku upravuje § 42 ZP.

V prípade dohody o vykonaní práce sa uvádza, čo má dohoda obsahovať (§ 226 ods. 2 ZP), že táto dohoda sa uzatvára písomne a nie je uvedené, že zamestnávateľ má jedno písomné vyhotovenie dohody vydať zamestnancovi. V prípade neuzatvorenia dohody v písomnej forme je takáto dohoda podľa Zákonníka práce neplatná.

V prípade dohody o pracovnej činnosti (§ 228a ods. 2 ZP) a dohody o brigádnickej práci študentov (§ 228 ods. 1 ZP) je v zákone ustanovené, že zamestnávateľ má jedno písomné vyhotovenie dohody vydať zamestnancovi a že zamestnávateľ je ju povinný uzatvoriť písomne.

Vznik pracovnoprávneho vzťahu z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru § 1 ods. 5 ZP viaže na čas najskôr od uzatvorenia dohody, ak Zákonník práce alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Na uzatváranie dohôd sa nevzťahujú ustanovenia o tzv. predzmluvných vzťahoch (§ 41 ZP). Ustanovenie § 223 ods. 2 ZP ho nemá vo výpočte aplikovateľných ustanovení (a § 41 ZP sa nena-chádza v prvej časti Zákonníka práce). Na dohody sa však vzťahujú ustanovenia zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a § 13 ZP. Zároveň v zmysle odkazu § 223 ods. 2 ZP sa aplikuje prvá časť Zákonníka práce, ktorá odkazuje cez § 1 ods. 4 ZP na prvú časť Občianskeho zákonníka (a s tým spojené § 43a a nasl. OZ).

Vznik pracovnoprávneho vzťahu na dohodu nastáva teda vtedy, keď dohoda začína spôsobovať účinky (napr. prvý deň trvania, čo môže/nemusí byť aj prvý deň, kedy zamestnanec je povinný vy-konávať prácu). Pri pracovnom pomere túto otázku upravuje § 46 ZP. Na rozdiel od pracovného pomeru sa však pri dohodách nedohaduje ako podstatná náležitosť deň nástupu do práce.

Napríklad: V praxi tak v dohode býva uvedené, že dohoda sa uzatvára od – do, napr. od 1. 10. 2018 do 30. 12. 2018, a pri podpisoch je dátum uzatvorenia, napr. 28. 9. 2018.

Rozdiel medzi dohodou o pracovnej činnosti, dohodou o brigádnickej práci študentov a dohodou o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce

Napríklad: Namaľovanie obvodového plotu objektu zamestnávateľa. V dohode sa špecifikuje, dokedy sa práca má vykonať, v akom rozsahu by sa mala vykonať, resp. do akého rozsahu hodín. Prípadne sa špecifikuje, ako sa má práca vykonať, napr. farby, technológia atď.V prípade dohody o vykonaní práce ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom individuálne a konkrétne.

V dohode o vykonaní práce sa dohodne:

• výsledok, ktorý sa má dosiahnuť (ušitie šiat, pokosenie trávnika, vypracovanie rešerší, analýzy − malo by ísť o takú analýzu, ktorá nespadá pod autorský zákon), a
• doba, v ktorej sa má úloha vykonať, a
• počet hodín/rozsah práce, na ktorý sa dohoda uzatvára.

Výsledok by mal byť stanovený jeden (ušitie jedných šiat, poprípade kolekcie šiat na základe jedného zadania na začiatku), nie však opakovane (pravidelné šitie šiat na základe opakovaného zadávania zákaziek). K tomuto jednému výsledku môže viesť aj sled rôznych krokov (pozri aj ďalší text). V prípade dohody o vykonaní práce je dôležitý výsledok, ktorý sa má v určitom čase dosiahnuť.

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, dohoda o vykonaní práce suplovala zmluvu o dielo, prípadne príkaznú zmluvu, a teda samotný charakter dohody o vykonaní práce nezodpovedá tomu, ako sa v skutočnosti pracovnoprávne vzťahy realizujú. Priebeh realizácie skôr zodpovedá občianskoprávnym a obchodnoprávnym vzťahom – zadá sa zákazka, určí sa termín zhotovenia a dohodne sa cena (priebeh, ako aj počet hodín práce si zhotoviteľ určuje v tomto rámci sám). Zároveň sa požaduje určitá kvalita, možno ju reklamovať, existuje zodpovednosť za vady, záručná doba.

Napríklad:

Maľovanie plota zamestnancom – Zákonník práce vychádza z toho, že sa dohodne výsledok, čas, dokedy sa práca má vykonať, a rozsah práce. V praxi však tempo práce nie je normované, ale musí sa odhadnúť, pričom sa môžu objaviť aj faktory počasia a pod., a teda skutočný čas môže byť napr. 30 hodín, 40 hodín a pod. V praxi pri občiansko/obchodnoprávnom vzťahu je rozhodujúca cena a nie je až tak dôležitý časový faktor (30 − 40 hodín). Ak si osoba dá vymaľovať byt, nie je rozhodujúce, či to maliari kvalitne spravia za 30 hodín alebo 40 hodín, pretože pre klienta je rozhodujúca cena za výsledok a dosiahnutá kvalita. V pracovnoprávnych vzťahoch z hľadiska ochrany zamestnanca je síce dohodnutá odmena, ale tá musí v prepočte na hodiny rešpektovať minimálnu mzdu, rozsah práce na dohodu/y o vykonaní práce v kalendárnom roku nesmie presiahnuť 350 hodín a pod. Skutočný priebeh práce teda nie vždy exaktne zodpovedá dohode. Napr. v dohode o vykonaní práce sa dohodne výsledok, ktorým je natretie plotu, a mzda, pričom sa dohodne aj presná časová jednotka 30 hodín. Zamestnanec stihne dohodnutú prácu vykonať a) za 25 hodín, b) za 40 hodín. V prípade pracovného pomeru, ak zamestnanec vykoná prácu za 25 hodín, 5 hodín by bola prekážka v práci na strane zamestnávateľa (spravidla by zamestnávateľ zamestnancovi pridelil inú prácu). V prípade, že zamestnanec vykoná prácu za 40 hodín, by zas išlo o prácu nadčas (čo u dohôd nie je možné).

V praxi teda zmluvné strany odhadnú rozsah pracovného času ako maximálny (motivácia zamestnanca je však vo veľkom počte prípadov pracovať tak, aby dosiahol maximálnu odmenu aj za cenu dlhšieho pracovného času) a ak sa práca stihne skôr, zaplatí sa plná suma. (Pozn.: V prípade financovania napr. z eurofondov je predpoklad, že dĺžka výkonu práce aj jeho evidencia bude zodpovedať maximu, pretože napriek pracovnoprávnej úprave, ktorá upravuje celkovú odmenu, ak zamestnanec stihne prácu vykonať rýchlejšie, vzniká otázka, či mu z tohto hľadiska patrí celková odmena alebo len odmena prepočítaná na odpracované hodiny.)

Napríklad:

Zmluvné strany sa dohodnú na maximálnej dĺžke pracovného času v rozsahu najviac 50 hodín a na odmene vo výške 500 eur. Práca sa stihne vykonať za 40 hodín, pričom odmena by mala zostať v dohodnutej výške 500 eur (odmena je za výsledok práce). Ak sa práca nestihne v dohodnutom čase vykonať, môže sa urobiť dodatok (prípadne zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť) – odmena sa za odpracovaný čas nad dohodnutý čas zvyšovať nemusí, lebo zamestnanec mal dohodnutú prácu stihnúť v pôvodnom čase. (Pozn.: Ak mu zamestnávateľ utvoril podmienky.) Faktom však je, že sa na dohody aplikuje § 119 ods. 1 ZP, a teda odmena na odpracovanú hodinu má byť v prepočte najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy.

Na rozdiel od zmluvy o dielo Zákonník práce síce umožňuje zníženie odmeny (po prerokovaní so zamestnancom), ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam, ale:

• v dohode musia byť dohodnuté podmienky, napr. kvalita a pod. (čo v praxi často nie je naplnené),
• samotné jednostranné znižovanie odmeny zo strany zamestnávateľa je v pracovnoprávnych vzťahoch sporné (zároveň musí byť ponechaná aspoň minimálna mzda),
• v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnanec vo všeobecnosti nezodpovedá za výsledok, ale za vykonanie práce (t. j. nepreberá zodpovednosť za vady, záručná doba tu nie je).

Občiansky zákonník pri zmluve o dielo obsahuje oveľa viac ustanovení, a teda v praxi napríklad na natretie plotu si zamestnávateľ nebude „objednávať“ zamestnanca, ale externú spoločnosť alebo SZČO, ktorý to vykoná a u ktorého môže prácu reklamovať.

Dobová literatúra z roku 1967 v tejto súvislosti uvádza, že dohoda o vykonaní práce je uzatváraná na vykonanie ojedinelej určitej pracovnej úlohy, ktorú nie je možné zaistiť zamestnancami zamestnávateľa v rámci ich povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo, ak to vyžaduje povaha úloh zamestnávateľa, napr. ak zamestnávateľ takéhoto odborníka nemá alebo je potrebné zabezpečiť objektívny prístup ako oponentúra. V dobovej literatúre sa uvádza, že uzatvorenie dohody o vykonaní práce je možné aj vtedy, ak trvá splnenie úlohy určitú dobu alebo je splnenie rozložené do časových úsekov, takže vzniká dojem opakovateľnosti práce, napr. dohoda o vykonaní práce, ktorou sa zamestnanec zaviazal predniesť uzatvorený cyklus prednášok. (Pozn.: Dnes by už skôr išlo o prácu vykonávanú na základe autorského zákona.) Je nepochybné, že splnenie tejto úlohy bude rozložené do vopred určených časových úsekov.

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvárajú na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. V danom prípade sa druhovo vymedzí činnosť, ktorá sa bude opakovať.

Napríklad pôjde o opakované šitie šiat na základe pokynov zamestnávateľa, opakovanú starostlivosť o zeleň a rôzne iné práce, ktorých charakter možno určiť druhovo (manipulačné práce v sklade, sťahovacie práce, výpomoc pri organizovaní konferencie, práca v stánku na výstave, na letnom festivale a pod.).

Z hľadiska inšpekcie práce sa za príležitostnú povahu práce považuje činnosť, ktorej potreba je iba z času na čas, t. j. iba niekedy. Dobová literatúra z roku 1967 uvádza, že spravidla ide o práce vyskytujúce sa u zamestnávateľa nepravidelne tak z hľadiska rozsahu, ako aj z hľadiska ich časového rozloženia a táto skutočnosť je natoľko závažná, že pracovný pomer by v tomto prípade bol neúčelný.

V praxi  sa vyskytujú prípady, kedy sa na druhovo určené práce dohadovali dohody o vykonaní práce (namiesto dohody o pracovnej činnosti).

Napríklad:

Odpratávanie snehu od 1. 11. do 31. 3., upratovacie práce od 1. 1. do 31. 12., práca kuchára, čašníka, pokladníčky, oberanie plodov v sade od 1. 7. do 31. 8. V daných prípadoch už nejde o dosiahnutie výsledku, ale o opakovaný výkon tej istej činnosti, ktorá má druhový charakter, a vymedzené časové obdobie, kedy sa predpokladá, že sa v prípade potreby tieto práce budú vykonávať.

Predmetom dohody o vykonaní práce teoreticky môže byť zozbieranie sadu do 31. 8., keď je zozbieranie sadu vymedzený ako výsledok, za ktorý sa poskytne celková odmena. V prípade kuchára napr. jednorazové uvarenie chodu na oslave predstavuje tiež výsledok, ktorý môže byť predmetom dohody o vykonaní práce. V praxi sa nejde cez pracovnoprávny vzťah.

Zdroj: publikácia Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru