Prekážky v práci na strane zamestnanca

V Zákonníku práce sú (v súčasnosti už nie úplne presne) rozdelené jednotlivé prekážky v práci na strane zamestnanca na tieto skupiny:

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu (§  136 až §  138 ZP)

Sem do istej miery možno zaradiť aj „Prekážku v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti“ (§  138a ZP), keďže má súvis s prvou skupinou prekážok. V prípade „Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl“ (§  139 ZP) sa táto síce v literatúre uvádza ako samostatný druh prekážky v práci, ale tiež súvisí s prvou skupinou prekážok [osobitne s §  137 ods.  4 písm.  g) ZP].

Tieto prekážky sa delia na prekážky z dôvodu:

• výkonu verejnej funkcie,
• výkonu občianskych povinností,
• výkonu iných úkonov vo všeobecnom záujme.

Mierne problematické je zaradenie výkonu odborovej funkcie, keďže táto je nielen v §  136 ods.  2 a 3 ZP (ale aj v iných ustanoveniach napr. §  157 ods.  3 ZP) riešená rovnako (porovnateľne) ako výkon odborovej funkcie.

Prekážky v práci z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§  140 ZP)

Ide tu o väzbu najmä na §  155 ZP, pričom v tomto prípade ide aj o určitú hybridnú prekážku, keďže ide o povolenú neprítomnosť zamestnanca v práci – zamestnávateľ nemusí zvyšovanie kvalifikácie povoliť a zvyšovanie kvalifikácie je v mnohých prípadoch v jeho záujme (alebo je vyvolané jeho iniciatívou).

Ustanovenie §  140 ZP upravuje prekážku v práci z dôvodu vzdelávania (zvyšovania kvalifikácie). Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie upravuje následne §  155 ZP, ktorý v §  140 ods.  1 ustanovuje, že účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi (t.  j. zamestnanec tieto predpoklady nespĺňa, napr. získanie určitej kvalifikácie, ktorú ustanovil nový zákon) alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve (t.  j. požiadavky zamestnávateľa, napr. úroveň znalosti jazyka, vodičský preukaz), je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

O prekážku v práci ide len vtedy, ak zasahuje do pracovného času zamestnanca, napr. ak zamestnanec pracuje v pondelok až piatok a vzdelávanie (vyučovanie v škole) je v sobotu, nejde o prekážku v práci.

Dôležité osobné prekážky v práci (§  141 ZP)

Ide tu o prekážky spravidla osobného dôvodu spojené s osobným, rodinným, životným stavom/situáciou zamestnanca (pohreb, vyšetrenie, pracovná neschopnosť a pod.).

1. skupina dôležitých osobných prekážok v práci

Ustanovenie §  141 ods.  1 ZP upravuje prvú skupinu dôležitých osobných prekážok v práci. Tieto je zamestnávateľ povinný ospravedlniť v takej dĺžke, ako trvajú, a zákon ani neuvádza, že pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, a zároveň sa nesleduje, či prekážka nemohla nastať mimo pracovného času (a to aj vzhľadom na povahu prekážky, keďže ide spravidla o prekážky, ktoré sa neobmedzujú na krátke úseky, napr. dočasná pracovná neschopnosť ods.  1 verzus vyšetrenie ods.  2a). Za tieto prekážky nepatrí náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Ide o ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca v práci za čas:

• jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
• materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§  166),
• karantény
• ošetrovania chorého člena rodiny
• počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela, alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca

2. skupina dôležitých osobných prekážok v práci

Ustanovenie §  141 ods.  2 písm.  a) až i) ZP upravuje druhú skupinu prekážok v práci. Pri týchto prekážkach v práci sa pracovné voľno poskytuje buď na nevyhnutne potrebný čas (napr. čas vyšetrenia), alebo v presne stanovenom rozsahu (napr. dva dni v prípade pohrebu). V niektorých prípadoch zamestnancovi patrí náhrada mzdy.

Patria sem prekážky v práci z týchto dôvodov:

• vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
• narodenie dieťaťa zamestnancovi,
• sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy,
• úmrtie rodinného príslušníka
• svadba,
• znemožnenie cesty do zamestnania zamestnancovi so zdravotným postihnutím,
• nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy,
• presťahovanie zamestnanca,
• vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru.

Zákonník práce umožňuje v §  141 ods.  3 poskytovanie ďalšieho pracovného voľna. Mierne sporné je zaradenie tohto ustanovenia pod §  141 ZP, t.  j. pod dôležité osobné prekážky v práci, a to z hľadiska toho, či každé pracovné voľno, ktoré sa poskytuje podľa tohto ustanovenia, by malo spĺňať kritérium, že ide o dôležitú osobnú prekážku v práci, t.  j. prekážku v práci, ktorá vyjadruje osobný záujem zamestnanca, napr. istú rodinnú, životnú alebo zdravotnú situáciu. Napríklad poskytnutie dňa voľna navyše pri darovaní krvi. Darovanie krvi nie je dôležitá osobná prekážka v práci, ale deň voľna sa poskytuje na základe §  141 ods.  3 ZP.

Osobitnou skupinou je tzv. dočasné prerušenie výkonu práce (§  141a ZP)

V tomto prípade ide o situáciu, t.  j. neprideľovanie práce zamestnávateľom, ktorú by inak mohol prideľovať z dôvodu na strane zamestnanca, kedy by inak zamestnanec mohol prácu vykonávať, ale jeho výkonu práce bráni taká skutočnosť, že na prideľovaní práce zamestnávateľom nemožno trvať (napr. podozrenie z krádeže a riziko v pokračovaní).

Prekážka v práci v prípade štrajku

Osobitnou prekážkou, hoci je zaradená pod §  141 ZP (medzi dôležité osobné prekážky v práci), je prekážka v práci v prípade štrajku – §  141 ods.  8 ZP (štrajk ústavný alebo podľa zákona č.  2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní).