Štatút študenta

Ustanovenie § 228 ods. 2 Zákonníka práce sa týka prípadov, ak osoba má štatút študenta podľa príslušného právneho predpisu, ale nevie v uvedenom období získať potvrdenie. Ak fyzická osoba nemá štatút študenta, nemôže mať uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov.

Byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je povinnosťou, ale právom občana po splnení zákonom stanovených podmienok. Podmienky pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie upravuje zákon o službách zamestnanosti.

Podľa § 34 ods. 14 písm. b) zákona o službách zamestnanosti sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti sústavná príprava občana na povolanie na účely tohto zákona je štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole (podľa zákona č. 245/2008 Z. z.) (ďalej len „stredná škola“) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa (podľa zákona č. 131/2002 Z. z.).

Podľa § 35 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti sústavná príprava občana na povolanie je aj obdobie:

1. bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole,

2. od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole,

3. po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu (zákona č. 245/2008 Z. z.), najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

4. od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

5. po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, a

6. najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo skončené vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa,

7. iného štúdia alebo výučby, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti sústavná príprava občana na povolanie nie je:

1. obdobie, po ktoré sa štúdium prerušilo, a

2. štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov (zákon č. 245/2008 Z. z., zákon č. 131/2002 Z. z.).

Podľa § 35 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti: „Sústavná príprava občana na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roku prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Sústavná príprava občana na povolanie sa končí dňom ustanoveným v osobitných predpisoch.“ (zákon č. 245/2008 Z. z., zákon č. 131/2002 Z. z.)

Uvedený zákon však nemá vplyv na posúdenie, či osoba je alebo nie žiakom/študentom.

Strata štatútu žiaka podľa § 91 školského zákona

Podľa § 91 ods. 1 školského zákona: „Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.“

Podľa § 91 ods. 2 školského zákona: „Ak žiak strednej odbornej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.“

Podľa § 91 ods. 3: „Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne ma­turitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.“

Podľa § 92 ods. 1 školského zákona žiakom prestáva byť aj žiak:

1. ktorý zanechá štúdium,

2. ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,

3. ktorý je zo štúdia vylúčený.

Podľa § 89 ods. 3 školského zákona: „Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.“

Vznik štatútu študenta podľa § 69 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách

Podľa § 69 ods. 1 zákona o vysokých školách: „Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.“

Podľa § 69 ods. 2 zákona o vysokých školách: „Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší.“

Podľa § 58 ods. 9 zákona o vysokých školách: „Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.“

Strata štatútu študenta podľa § 69 ods. 3 zákona o vysokých školách

Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách (Riadne skončenie štúdia):

Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného program.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o vysokých školách (Iné skončenie štúdia):

Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí:

1. zanechaním štúdia, 

2. neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,

3. vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,

4. vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),

5. zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,

6. smrťou študenta.

Podľa § 66 ods. 2 zákona o vysokých školách dňom skončenia štúdia je:

1. podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,

2. podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,

3. podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,

4. podľa odseku 1 písm. e) deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.

Podľa § 66 ods. 3 zákona o vysokých školách:

Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.

Podľa § 66 ods. 4 zákona o vysokých školách:

Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.

Osobitným predpisom v prípade odkazu § 227 ZP je zákon č. 245/2008 Z. z. a zákon č. 131/2002 Z. z. Na rozdiel od zákona o službách zamestnanosti Zákonník práce neobsahuje osobitnú právnu úpravu štatútu žiaka a študenta. Posudzovanie týchto štatútov sa v súčasnosti spravuje výlučne zákonom č. 245/2008 Z. z. a zákonom č. 131/2002 Z. z.

Príklad:

Môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov s osobou, ktorá študuje formou externého štúdia, má 24 rokov a nie je nikde zamestnaná? V Sociálnej a v zdravotnej poisťovni je vedená ako študent do 26 rokov. Na úrade práce nie je evidovaná, rodičia nepoberajú rodinné prídavky a ani si sama neplatí zdravotné poistenie.

Podľa § 227 ods. 1 ZP: „Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.“

Osobitným predpisom je zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Podľa § 60 ods. 1: „Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1 500 až 1 800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.“ a podľa § 60 ods. 3: „Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1 440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.“

V otázke sa uvádza, že ide o študenta externej formy. Vzhľadom na to, že zákon pripúšťa uzatvorenie dohody o brigádnickej práci študentov len so študentom v dennej forme štúdia, možno urobiť záver, že so študentom externej formy štúdia túto dohodu nemožno uzatvoriť (išlo by o porušenie zákona).