Článok sa zaoberá zodpovednostnými vzťahmi naprieč oblasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Okruh zodpovedných v oblasti BOZP sa týka zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a tiež osôb s odbornou spôsobilosťou v oblasti BOZP. S porušovaním predpisov na zaistenie BOZP súvisí viacero druhov zodpovedností. Článok sa venuje len niektorým druhom pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a to zodpovednosťou zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov za zaistenie BOZP a za pracovný úraz zamestnanca a zodpovednosťou odborne spôsobilej osoby v oblasti BOZP za jej činnosť a jej zodpovednosťou za škodu zamestnávateľa ním spôsobenú v dôsledku porušenia pracovných povinností, napríklad porušením predpisov na zaistenie BOZP.
Zodpovednosť zamestnávateľa za BOZP
Zodpovednostné vzťahy sú špecifické právne vzťahy sankčnej povahy, ktoré vznikajú pri porušení právnej alebo zmluvnej povinnosti. Za oblasť BOZP zodpovedá v prvom rade zamestnávateľ. Tento zodpovedá za zaistenie BOZP zamestnancov, za bezpečné a zdravie neohrozujúce podmienky na výkon práce zamestnancov.
Podľa § 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný sústavne zaisťovať BOZP zamestnancov v súlade z právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Táto jeho povinnosť vychádza zo zásady prevencie, ktorá prestupuje celou oblasťou BOZP, a jej cieľom je odstránenie, a ak to nie je možné, tak aspoň minimalizácia rizikových faktorov. Zaisťovanie BOZP je zásadný proces, ktorý nikdy nie je ukončený a ku ktorému je nutné neustále sa vracať, keďže porušenie jeho základných princípov býva v praxi častým dôvodom vzniku negatívnych udalostí, napríklad vzniku pracovného úrazu zamestnanca (teda škody na jeho zdraví), ako aj škody na majetku zamestnávateľa (napr. havária technických zariadení a pod.).
Povinnosť zamestnávateľa zaisťovať BOZP znamená, že zodpovednosť za BOZP môže čiastočne delegovať (preniesť) aj na iné osoby, ktoré spravidla zaistenie vykonávajú. Zákonník práce deleguje právomoc zaistenia BOZP na vedúcich zamestnancov pri zachovaní celkovej konečnej zodpovednosti zamestnávateľa. Vedúci zamestnanci nesú na príslušnom stupni riadenia čiastkovú zodpovednosť v rozsahu svojich funkcií a z nich vyplývajúcich právomocí. Tým, že zákon deleguje zodpovednosť za zaistenie BOZP na vedúceho zamestnanca nezbavuje celkovú zodpovednosť zamestnávateľa, pretože delegovať možno právomoci a oprávnenia so zodpovedajúcou čiastkovou zodpovednosťou, nie však celkovou zodpovednosťou.
Ak zo strany vrcholového manažmentu nie je preukázané, že došlo k delegácii zodpovednosti za BOZP na nižší stupeň riadenia, zostáva primárna zodpovednosť na štatutárnom zástupcovi, ktorým je spravidla riaditeľ, resp. konateľ.
Celková zodpovednosť zamestnávateľa za zaistenie BOZP je podľa Zákonníka práce objektívna a neprenosná. Objektívna zodpovednosť nepredpokladá zavinenie v akejkoľvek forme, ide o zodpovednosť za protiprávny stav, ktorý aj keď zamestnávateľ nezavinil, nesie zaň zodpovednosť. Tak je tomu napríklad pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca. Zamestnávateľ nesie za takýto protiprávny stav objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť za výsledok. Zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz aj vtedy, ak dodržal predpisy na zaistenie BOZP, ak sa zodpovednosti nezbaví (celkom alebo čiastočne) splnením všetkých podmienok, ktoré ustanovuje Zákonník práce v § 196.
Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca s poukázaním na porušenie predpisov na zaistenie BOZP zo strany zamestnanca. Nie je ojedinelá situácia, že zamestnávateľ v prípade pracovného úrazu zamestnanca tvrdí, že nie je zaň zodpovedný, lebo podľa neho si zamestnanec úraz privodil sám, hoci sa nestranným vyšetrovaním zistí, že vznik pracovného úrazu zamestnanca je aj dôsledkom nedostatočného zaistenie BOZP, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. Za takejto situácie sa zamestnávateľ nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na to, že k pracovnému úrazu došlo aj spoluzavinením zamestnanca, keďže zamestnávateľ nesie zodpovednosť za zaistenie BOZP bez ohľadu na zavinenie.
Zákonník práce pozná okrem objektívnej zodpovednosti aj subjektívnu pracovnoprávnu zodpovednosť, na vznik ktorej je nutnou podmienkou zavinené porušenie právnej povinnosti. Jedným z druhov subjektívnej pracovnoprávnej zodpovednosti je zodpovednosť za škodu. Zákonník práce pozná viacero jej druhov. Článok sa dotýka len niektorých druhov zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi porušením predpisov na zaistenie BOZP.
Podľa § 179 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh. V prípade vzniku škody, ktorú spôsobil zamestnanec zavineným porušením nejakej právnej povinnosti (napríklad porušením predpisov na zaistenie BOZP a pod.), je zamestnávateľ oprávnený vyvodzovať zodpovednosť za škodu. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu zamestnávateľ posúdi mieru zavinenia zamestnanca a na jej základe môže uplatniť svoje právo na náhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie podľa § 186 Zákonníka práce presiahnuť sumu štvornásobku priemerného zárobku zamestnanca.
Zodpovednosť vedúcich zamestnancov za BOZP
Od zodpovednosti zamestnávateľa za BOZP sa z veľkej časti odvíja aj zodpovednosť ďalších subjektov, resp. osôb zaisťujúcich BOZP. Povinnou a zodpovednou osobou za zaistenie BOZP je osoba vedúceho zamestnanca. Je to osoba, ktorá na jednotlivých stupňoch riadenia u zamestnávateľa má oprávnenie stanoviť a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu, a dávať im k tomuto účelu záväzné pokyny. Zamestnávateľ je povinný sústavne zaisťovať BOZP zamestnancov. Vykonáva to prostredníctvom svojich vedúcich zamestnancov, ktorí sú „ predĺženou rukou“ zamestnávateľa a ktorí nesú zodpovednosť za BOZP na každom stupni riadenia v rozsahu svojich funkcií.
V oblasti BOZP sú vedúci zamestnanci podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce povinní vytvárať pre zamestnancov priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať BOZP. Toto dôležité zákonné ustanovenie je nedeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Uvedenému treba rozumieť tak, že vedúci zamestnanci sú povinní zaisťovať a plniť povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, a to voči zamestnancom, ktorí sú im podriadení. Túto povinnosť majú vo vzťahu k opatreniam na odstraňovanie a obmedzovanie rizík na svojich pracoviskách s cieľom tieto riziká minimalizovať, keďže sú to práve vedúci zamestnanci, ktorí majú zisťovať (vyhľadávať) riziká a posudzovať ich mieru, ktorú sú ochotní akceptovať. Toto sa má diať v spolupráci s odborne spôsobilou osobou v oblasti BOZP, ktorou je bezpečnostný technik. Ten je pre nich poradným a kontrolným orgánom. Nie je, resp. nemal by byť medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ale vzťahy spolupráce a kooperácie. Odborné stanovisko bezpečnostného technika a prípadný návrh opatrení na zníženie, resp. odstránenie rizík má poradnú funkciu, je na rozhodnutí príslušného vedúceho zamestnanca, do akej miery bude návrhy akceptovať, a či bude v jeho kompetencii a možnostiach vykonať príslušné opatrenia alebo sa obráti na svojho nadriadeného s požiadavkou na zjednanie nápravy.
V rozsahu svojich právomocí je vedúci zamestnanec plne zodpovedný za bezpečný a zdravie neohrozujúci stav jemu zvereného pracoviska. Významná je najmä zodpovednosť za BOZP u vedúcich zamestnancov na najnižšom stupni riadenia, lebo sú to oni, ktorí priamo a bezprostredne riadia a kontrolujú prácu zamestnancov, a na konkrétnych nimi riadených pracoviskách zodpovedajú aj za zaistenie BOZP zamestnancov. Za vlastné zaistenie požiadaviek na zaistenie BOZP na konkrétnom pracovisku teda vždy zodpovedá príslušný vedúci zamestnanec. Nič na tom nemení skutočnosť, že zamestnávateľ plnením úloh v oblasti BOZP poverí odborne spôsobilú osobu, napríklad bezpečnostného technika. Tým nie je dotknutá zásada zodpovednosti zamestnávateľa a vedúceho zamestnanca za BOZP.
Niekedy vedúci zamestnanec môže namietať, že odborne spôsobilá osoba v oblasti BOZP, ktorou je bezpečnostný technik, má na rozdiel od neho lepšie znalosti a skúsenosti so zaisťovaním BOZP na jeho pracoviskách, teda bezpečnostný technik by mal byť podľa neho ten, kto zaisťuje BOZP. Zaisťovanie BOZP však Zákonník práce upravuje jednoznačne. Vždy zaň zodpovedá vedúci zamestnanec. Aj napriek uvedenej námietke, treba vychádzať z toho, že znalosť predpisov na zaistenie BOZP je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov zamestnanca, teda aj vedúceho, ktorý musí byť znalý základných povinností a požiadaviek v zaisťovaní BOZP. Príslušný vedúci musí rozhodnúť, akým spôsobom bude na ním riadenom pracovisku BOZP zaistená. Do tohto práva mu nemôže bezpečnostný technik alebo iná odborne spôsobilá osoba v oblasti BOZP, zasahovať. Odborne spôsobilá osoba je povinná upozorniť ho na konkrétne porušovanie predpisov na zaistenie BOZP, môže mu poradiť spôsob nápravy, resp. navrhnúť opatrenia, ale nie je oprávnená zaň rozhodovať.
Zodpovednosť odborne spôsobilých osôb v oblasti BOZP
Odborne spôsobilé osoby v oblasti BOZP, ktorými sú predovšetkým bezpečnostní technici a revízni technici, sú z hľadiska plnenia povinností a zodpovednosti v oblasti BOZP v odlišnom právnom postavení v porovnaní so zamestnávateľom a jeho vedúcimi zamestnancami. V ďalšom texte budú pertraktované zodpovednostné vzťahy v oblasti BOZP vznikajúce medzi zamestnávateľom a bezpečnostným technikom, ktorý je zamestnancom a bezpečnostným technikom, vykonávajúcim činnosť dodávateľsky, teda externe. Kvalifikáciou sú obe možnosti rovnocenné, hlavnou náplňou ich pôsobenia je kontrolná a poradenská činnosť v oblasti BOZP, rozdielne je ich postavenie u zamestnávateľa, čo bude v ďalšom texte podrobne rozvedené.
Podmienkou pôsobenia bezpečnostného technika ako osoby odborne spôsobilej osoby v oblasti BOZP je splnenie kvalifikačných predpokladov, t. j. musí vlastniť platné osvedčenie na výkon odbornej činnosti bezpečnostného technika, vydané Národným inšpektorátom práce po splnení podmienok podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Bezpečnostný technik pri svojej činnosti u zamestnávateľa pomáha zamestnávateľovi v plnení úloh v oblasti BOZP, ktoré sú stanovené predpismi na zaistenie BOZP, najmä zákonom o BOZP.
Zákon o BOZP a ani iné právne predpisy obsah pracovnej činnosti bezpečnostného technika, ani jeho konkrétne povinnosti neupravujú. Neupravujú ani jeho rozhodovacie právomoci až na jednu výnimku. Túto predstavuje § 22 ods. 8 zákona o BOZP, ktorý ustanovuje že: „Bezpečnostný technik je oprávnený u zamestnávateľa, u ktorého vykonáva odbornú činnosť, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca; uložené opatrenie, o ktorom bezpečnostný technik bezodkladne informuje štatutárny orgán zamestnávateľa, platí až do jeho zrušenia alebo zmeny štatutárnym orgánom zamestnávateľa“. Za bezprostredné ohrozenie života a zdravia zamestnancov sa považuje také ohrozenie, ktoré je priame, závažné a pôsobiace v tesnej priestorovej a časovej blízkosti.
Výkon odbornej činnosti u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostný technik v rámci bezpečnostnotechnickej služby. Zákon o BOZP ustanovuje povinnosti bezpečnostnotechnickej služby veľmi všeobecne, konkrétne povinnosti bezpečnostného technika a ani náplň jeho práce neupravuje. Určiť konkrétnu pracovnú náplň bezpečnostného technika je oprávnený zamestnávateľ, ak je bezpečnostný technik jeho zamestnancom. Vodidlom sú mu pri tom všeobecné povinnosti bezpečnostnotechnickej služby ustanovené v zákone o BOZP. Pracovná náplň má byť v súlade s pracovnou zmluvou a všeobecnými právnymi predpismi. Zamestnávatelia pri určovaní náplne práce zahŕňajú do nej zvyčajne široký záber činností. V rámci vedenia a spravovania agendy v oblasti BOZP máva bezpečnostný technik zvyčajne stanovené: výkon kontroly v oblasti BOZP a vypracúvanie zápisov z nej, informovanie zamestnávateľa o zistených nedostatkoch a navrhovanie opatrení na ich odstránenie, vypracúvanie správ z účasti na vyšetrovaní pracovných úrazov vrátane návrhu opatrení zamedzujúcich ich opakovanie, metodické riadenie vedúcich zamestnancov v rámci vyhľadávania a posudzovania rizík, vypracúvanie písomného dokumentu z posudzovania rizík a navrhovanie opatrení k odstraňovaniu rizík, vypracúvanie dokumentácie BOZP, informovanie o nových predpisoch na zaistenie BOZP a pod. Ďalej určenou činnosťou býva aj metodická a poradenská činnosť v oblasti BOZP pre zamestnancov vrátane vedúcich, ako aj vykonávanie školení BOZP pre zamestnancov.
Vo všeobecnosti výkon odbornej kontroly stavu BOZP vykonávanej bezpečnostným technikom spočíva v porovnávaní skutočného stavu na príslušných pracoviskách zamestnávateľa s požiadavkami právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. Veľmi dôležitou povinnosťou bezpečnostného technika je informovanie vedúcich zamestnancov o stave v oblasti BOZP, teda najmä o zistených nedostatkoch, ktoré sú v rozpore s predpismi na zaistenie BOZP, a podľa závažnosti zistených nedostatkov informovanie aj vrcholového vedenia zamestnávateľa o zistenom stave vrátane navrhovaných opatrení, ktorých prijatie a realizácia má prispieť k zníženiu rizika, a tým sa dosiahne súlad s príslušnými požiadavkami predpisov na zaistenie BOZP.
Dôležitým aspektom kontrolnej činnosti bezpečnostného technika vykonávanej v oblasti BOZP je, že táto môže mať zásadný vplyv pri vyvodzovaní zodpovednosti. Totiž nedostatky zistené odbornou kontrolou bezpečnostného technika je povinný odstraňovať zamestnávateľ, resp. vedúci zamestnanci za predpokladu, že boli o nich riadne a včas informovaní vrátane upozornenia na ich závažnosť.
V praxi zamestnávateľov pretrváva (a to nie ojedinele) nesprávne povedomie, že bezpečnostný technik po zistení nedostatkov má vykonávať aj ich odstránenie, teda vykonávať zaistenie BOZP a zodpovedať za stav BOZP. Bezpečnostný technik je de facto kontrolná osoba, a preto nemôže vykonávať a zaisťovať to, čo má kontrolovať. Ak by mal byť bezpečnostný technik zodpovedný za zaisťovanie BOZP musel by disponovať právomocou riadiť BOZP, právomocou vydávať príkazy a zákazy, musel by mať stanovené rozhodovacie právomoci. Z právneho postavenia bezpečnostného technika vyplýva, že tento uvedené právomoci nemá, nie je výkonným orgánom plnenia úloh BOZP, a preto nemôže niesť zodpovednosť za stav BOZP, nezodpovedá za zaistenie BOZP a za bezpečnosť zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že bezpečnostný technik – zamestnanec je v závislom postavení k zamestnávateľovi, má táto skutočnosť často dopad na efektívny výkon jeho činnosti. Ešte výraznejšie sa to prejavuje v situácii, ak bezpečnostný technik – zamestnanec nie je organizačne začlenený priamo pod štatutárny orgán zamestnávateľa, ale k nižšiemu stupňu riadenia.
Bezpečnostný technik nesie zodpovednosť za vykonávanú činnosť, ktorej náplň mu určil zamestnávateľ, teda zodpovedá za odbornú úroveň výkonu svojej činnosti, na ktorú vlastní platné osvedčenie, zodpovedá za plnenie svojich povinností, ktoré má vykonávať v súlade s predpismi na zaistenie BOZP. Ak nie je tomu tak, je zamestnávateľ oprávnený voči nemu vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť podľa Zákonníka práce. Tiež je ju oprávnený vyvodzovať štátny orgán – príslušný inšpektorát práce. V prípade preukázaného závažného alebo opakovaného porušenia predpisov na zaistenie BOZP pri výkone jeho činnosti mu môže inšpektorát práce udeliť pokutu, resp. odobrať osvedčenie.
Bezpečnostný technik – zamestnanec (ako aj každý iný zamestnanec) zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi podľa § 179 Zákonníka práce, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh. Každý zamestnanec má povinnosť upozorniť vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu. Ak by vedome neupozornil, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel k úhrade škody v primeranom rozsahu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného zárobku zamestnanca. Pri vzniku škody zamestnávateľa v súvislosti s nedodržaním povinnosti k odvráteniu škody zo strany bezpečnostného technika môže byť naplnené vyvodzovanie zodpovednosti za škodu voči nemu, napríklad vtedy, ak by po výkone kontroly ihneď neinformoval zamestnávateľa o zistených závažných nedostatkoch bezprostredne hroziacich vznikom škody a po kontrole došlo ku škode, ktorej sa dalo zabrániť, ak by bol o nedostatkoch ihneď informoval. Takýmto opomenutím by si bezpečnostný technik nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákonníka práce.
Nielen bezpečnostný technik – zamestnanec, ale každý zamestnanec bez ohľadu na pracovné zaradenie zodpovedá za nesplnenie oznamovacej povinnosti a zakročovacej povinnosti. Táto zodpovednosť sa uplatňuje voči zamestnancovi, ktorý neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody. Charakteristické pre túto zodpovednosť je, že škoda nevznikla priamym konaním zamestnanca, ale opomenutím splnenia jeho oznamovacej alebo zakročovacej povinnosti. Zamestnávateľ musí zamestnancovi preukázať všetky predpoklady zodpovednosti za nesplnenie oznamovacej povinnosti (porušenie tejto povinnosti, škodu vzniknutú pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením oznamovacej povinnosti, existenciu pracovnoprávneho vzťahu a zavinené porušenie povinností zo strany zamestnanca) a je zároveň povinný preukázať, že splnením oznamovacej povinnosti by škoda nevznikla alebo aspoň nevznikla v takom rozsahu.
Zákon o BOZP umožňuje, aby si zamestnávateľ na výkon bezpečnostnotechnickej služby zvolil, či ju bude vykonávať jeho kvalifikovaný zamestnanec alebo si ju zabezpečí dodávateľským spôsobom zmluvne, a to buď u fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a vlastní živnostenské oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, alebo u právnickej osoby, ktorá zamestnáva bezpečnostného technika, a je držiteľom oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby podľa zákona o BOZP (ďalej len „externý bezpečnostný technik“).
Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre vzťah s externým bezpečnostným technikom, nie je takýto vzťah pracovnoprávny, ale obchodnoprávny, ktorý spravidla upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Za výber zmluvného partnera nesie plnú zodpovednosť zamestnávateľ. Tento nemôže externému bezpečnostnému technikovi jednostranne určiť náplň jeho činnosti. Tá má byť súčasťou zmluvy uzavretej po vzájomnej dohode. Uzavretím zmluvy o externom výkone činnosti v oblasti BOZP sa stáva externý bezpečnostný technik poskytovateľom služieb BOZP zamestnávateľovi. Bude záležať na obsahu zmluvy a na dohodnutom rozsahu činností, ktoré má zmluvný partner vykonávať, a na výkone jej realizácie. Obchodnoprávny vzťah má oproti pracovnoprávnemu vzťahu zásadné odlišnosti v postavení zmluvných partnerov a tiež aj pri vyvodzovaní zodpovednosti.
Externý bezpečnostný technik je za svoje pôsobenie zodpovedný len zmluvne, zodpovedá zamestnávateľovi (poskytovateľovi služieb) za to, že vykoná zmluvne dohodnutú činnosť osobne a na odbornej úrovni v rámci platného osvedčenia.
Nie je výnimočné, že najmä u malých zamestnávateľov, ale ojedinele aj u stredných zamestnávateľov dochádza (v dôsledku absencie právnej služby, resp. nevyužitia právnej pomoci) k tomu, že po uzatvorení zmluvy o komplexnom zaobstaraní služieb v oblasti BOZP s externým bezpečnostným technikom títo žijú v scestnom povedomí, že sa už oni o BOZP starať nemusia a že tým preniesli celú zodpovednosť za zaisťovanie BOZP na externý subjekt. Toto je príklad veľkej neznalosti.
Z právneho postavenia externého bezpečnostného technika vyplýva, že nie je oprávnený riadiť BOZP, rozhodovať o prijatí opatrení v oblasti BOZP, nariaďovať opatrenia a ani ich vykonávať. To je povinný zamestnávateľ, a tento aj pri zmluvne dohodnutom výkone služieb v BOZP zodpovedá za zaistenie BOZP. To, že s ním uzavrel zmluvu na výkon služieb BOZP ho však tejto zodpovednosti nezbavuje. Externý bezpečnostný technik nezodpovedá za zaistenie BOZP na pracoviskách a nebude zodpovedný za škodu, ku ktorej došlo v dôsledku nezaistenia BOZP zo strany zamestnávateľa. Zodpovednosti sa však externý bezpečnostný technik nezbaví v prípade škody vzniknutej v dôsledku nevykonania služby, ktorá bola predmetom zmluvy, a to bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú utrpel zamestnávateľ.
V zmluvných vzťahoch zamestnávateľa a externého bezpečnostného technika zohráva významnú úlohu vzájomná komunikácia a poskytovanie relevantných informácií. Zo strany externého bezpečnostného technika je z hľadiska prípadného vyvodzovania zodpovednosti veľmi dôležité, či si včas splnil oznamovacie povinnosti, t. j. či včas informoval zamestnávateľa o výsledkoch kontrolnej činnosti. Pri neinformovaní o zistených závažných nedostatkoch, ktoré následne vyústia do vzniku škody, ktorá by nemusela vzniknúť, ak by o nich ihneď informoval, nesie externý bezpečnostný technik zodpovednosť za vzniknutú škodu. Vo vymáhaní náhrady škody od externého bezpečnostného technika je oproti zamestnancovi ten rozdiel, že od neho môže zmluvný partner požadovať plnú náhradu škody.
Pre zamestnávateľa je pôsobenie bezpečnostného technika ako zamestnanca vhodnejšie, keďže v takomto prípade, pri správnom výbere zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačné predpoklady a pri odbornom výkone jeho činnosti je jeho pôsobenie účinnejšie. Ak je bezpečnostný technik zamestnancom, má zamestnávateľ výhodu v tom, že môže s ním plne disponovať a jednostranne mu určovať pracovnú náplň. Pritom bezpečnostný technik – zamestnanec je povinný pracovnú náplň dodržiavať, keďže podpisom pracovnej zmluvy na pozíciu bezpečnostného technika prejavil súhlas.