V prvej časti článku publikovanom v čísle 3/2025 tohto časopisu boli preberané témy: systémové riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") podľa požiadaviek normy STN ISO 45001, uplatňovanie vodcovstva manažmentu a spoluúčasť zamestnancov v rámci tohto systému, a tiež témy podpory, hodnotenia výkonnosti a zlepšovania systému. Tento článok je jeho pokračovaním, pertraktuje témy risk manažmentu a plánovanie v rámci systémového riadenia BOZP.
Risk manažment
V súčasnosti sa nazerá na BOZP z dvoch pohľadov, ktoré sa napĺňajú súčasne. Podľa prvého ako naplnenie právnych požiadaviek daných záväznými predpismi na zaistenie BOZP. Z pohľadu druhého sa chápe BOZP manažérsky, t.j. ako naplnenie risk manažmentu pri zaisťovaní BOZP. Ide o oblasť riadenia pracovných rizík. Je na zamestnávateľovi, aký spôsob riadenia pracovných rizík, teda risk manažmentu, si zvolí. Jedným zo spôsobov riadenia rizík je ich riešenie v rámci systémového riadenia BOZP podľa požiadaviek normy STN ISO 45001, ktorých dodržiavanie je dobrovoľné. Riadenie BOZP v súlade s požiadavkami tejto normy býva voľbou pre toho zamestnávateľa, ktorého cieľom je dosiahnuť a udržiavať nadštandardnú úroveň BOZP. Zamestnávatelia, pre ktorých je uplatňovanie náročných požiadaviek tejto systémovej normy nereálne, spravidla praktizujú operatívny prístup, pri ktorom ide o nesústavné riešenie BOZP podľa momentálnych potrieb alebo riešenia
ex post
, t.j. len následne po výskyte nepriaznivej udalosti.Risk manažment u zamestnávateľa rieši pracovné riziká, ktoré vznikajú pri výkone každej pracovnej činnosti. Otázkou je len miera, resp. stupeň závažnosti týchto rizík. Práve riadenie rizík dáva na to odpoveď. Riziko v oblasti BOZP je definované ako kombinácia pravdepodobnosti výskytu nebezpečnej udalosti súvisiacej s prácou (napríklad úrazu) alebo vystavenie (expozícia) osoby faktorom pracovného prostredia a závažnosť úrazu a poškodenia zdravia. V prípade pracovného rizika ide o kvalifikovaný odhad vykonaný na konkrétnom pracovisku a zohľadňujúci na ňom existujúce podmienky. Riziko musí byť zisťované vždy na konkrétnom pracovisku, nie všeobecne, lebo aj prijaté opatrenia na jeho riešenie sú adresné pre konkrétne pracovisko.
Zamestnávateľom všeobecné povinnosti ohľadom pracovných rizík ukladá § 6 ods.1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"). Zamestnávateľ je podľa tohto ustanovenia povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Aby mal zamestnávateľ pracovné riziká pod kontrolou, musia byť v rámci risk manažmentu riadené. Bez ohľadu na zvolený spôsob riadenia rizík, toto v prvom kroku pozostáva zo zisťovania nebezpečenstiev. To v sebe zahrňuje ich identifikáciu a odhad z toho vyplývajúcich rizík, to znamená analýzu početnosti a analýzu následkov. Po identifikácii nasleduje proces vyhodnocovania rizík. Zisťovanie (vyhľadávanie) rizík spolu s ich vyhodnocovaním je posúdením rizík, po ktorom nasleduje prijatie opatrení na ich odstránenie (elimináciu), a pokiaľ to nie je možné, zníženie ich vplyvu na prijateľnú mieru tak, aby neboli v rozpore so záväznými predpismi na zaistenie BOZP. Proce