V poslednom období sa začali na verejne dostupných miestach, ale i na pracoviskách vyskytovať automatizované externé defibrilátory (ďalej len „AED“). Včasná defibrilácia je kľúčovým faktorom prežitia pri náhlom zastavení obehu u pacientov s defibrilovateľným rytmom. Zabezpečenie týchto prístrojov a vhodné školenia na prácu s ním môžu aj na pracoviskách zachrániť život. Najčastejšou príčinou náhlej smrti u dospelých je až z 80 % prípadov zlyhanie srdca. Podľa oficiálnych štatistík takto zomrie až 5000 ľudí ročne. Podľa zahraničných štúdií je zlyhanie srdca dôvodom cca 10 až 15 % úmrtí v práci. Príspevok sa venuje používaniu a ovládaniu defibrilátorov laickou verejnosťou.
Defibrilátor je lekársky prístroj používaný k defibrilácii pri kardiopulmonárnej resuscitácii, schopný elektrickým výbojom obnoviť správnu činnosť srdca. Pri komorovej tachykardii alebo fibrilácii komôr, srdce nie je schopné plniť svoju funkciu kvôli nekoordinovaným sťahom. V týchto prípadoch sa defibriláciou preruší tento nezdravý stav pomocou silného elektrického výboja, aby sa srdce následne mohlo pravidelne rozbehnúť. Defibrilovať by sa malo do 3 až 5 minút od kolapsu. Počas zástavy sa srdce náhle zastaví, pričom asi v 90% prípadov prejde do smrteľného rytmu známeho ako ventrikulárna fibrilácia, pri ktorej dôjde k zástave krvného obehu. Štatistiky uvádzajú, že:
-
každá minúta po náhlej srdcovej zástave znižuje šancu človeka na prežitie až o 10%,