Pokračovanie série o psychosociálnych rizikách sa zameriava na pracovný stres a psychickú záťaž, ich charakteristiky, zdroje a vplyv na zdravie. Ďalej poukazuje na spôsoby manažovania tejto záťaže na pracovisku spoločne s úlohami manažmentu a participácie zamestnancov na riešení problematiky.
(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Pracovný stres a psychická záťaž
V rámci Európskeho prieskumu podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER 2) sa zistilo, že viac ako 40% zamestnávateľov považuje riadenie psychosociálnych rizík za ťažšie ako riadenie tzv. tradičných rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ako hlavné prekážky sa uvádzajú citlivosť problematiky a nedostatok odborných znalostí. Na základe prieskumu medzi zamestnancami na vyššej riadiacej úrovni sa navyše zistilo, že takmer polovica z nich je presvedčená, že žiadny z ich zamestnancov počas svojho pracovného života nikdy nebude mať problém s duševným zdravím. Skutočnosťou je, že až každý šiesty zamestnanec bude trpieť poruchou duševného zdravia. Zamestnanci s poruchou duševného zdravia sa považujú za riziko pre organizáciu, aj keď v skutočnosti zamestnanci trpiaci poruchou duševného zdravia, ktorá nesúvisí s ich prácou, zvyčajne môžu efektívne pracovať na pracovisku s dobrým psychosociálnym prostredím. [1]
Podľa Bratskej (2002) človek sa počas svojho života stretáva so širokým spektrom situácií a faktorov, ktoré sú zdrojom psychickej záťaže. Veľkosť vyvolanej reakcie, t.j. stavu organizmu a stavu jeho psychickej zložky bude pri všetkých predpokladaných záťažových faktoroch a zdrojoch závisieť od toho, aký veľký je rozpor medzi súhrnom požiadaviek z vonkajšieho prostredia a našou pripravenosťou sa s nimi vyrovnať. S termínmi psychická záťaž a stres sa človek stretáva bežne. V odbornej literatúre psychická záťaž a stres sú chápané ako synonymá, hlavne v anglicky hovoriacich krajinách, no viacerí autori poukazujú na ich nezlučiteľnosť a potrebu ich rozlíšenia. Existuje mnoho definícií psychickej záťaže a stresu. Bratská chápe psychickú záťaž v jej širšom význame, a to ako nadradený termín pre súhrnné pomenovanie rôznych psychických stavov a s nimi spätých fyziologických a psychických reakcií vyvolaných záťažovými situáciami. Stres popisuje ako pomenovanie extrémnych foriem záťažových stavov, ktoré zapríčiňujú extrémne požiadavky prostredia. Stres je dôsledok psychickej a fyziologickej reakcie na stresor (stresová situácia, udalosť, faktor, je čokoľvek, čo človek považuje za ohrozujúce niektoré z dôležitých hodnôt). [2]
Následky, ktoré sú typické pre organizáciu, v ktorej pracovníci trpia ujmou na duševnom a fyzickom zdraví z dôsledku zažívania pracovného/profesionálneho stresu sú: (Matulová a kol., 2010, str. 30) [3]
a)
vysoká absencia v práci (PN, absentérstvo),
b)
pokles angažovanosti, nadšenia pre prácu,
c)
častý výskyt "ľudských chýb",
d)
vysoká fluktuácia,
e)
zníženie výkonu a produktivity,
f)
nárast nebezpečných spôsobov práce a počtu úrazov,
g)
nárast sťažností klientov a zákazníkov/odberateľov,
h)
nepriaznivý vplyv na získavanie nových zamestnancov,
<