V tretej časti príspevku sa čitatelia dozvedia viac o úprave psychosociálnych rizík v legislatívnej praxi na Slovensku, o vybraných metódach posudzovania psychosociálnej záťaže a návrhoch de lege ferenda na úpravu psychosociálnych rizík v legislatíve.
(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Psychosociálne riziká v legislatívnej praxi v SR
V legislatívnej praxi v Slovenskej republike problematika ochrany pred psychosociálnymi rizikami nie je špecificky v celej šírke pokrytá žiadnou právnou normou, avšak čiastočnú alebo prenesenú oporu pre nápravné opatrenia možno nájsť naprieč niektorými právnymi normami. V rámci EÚ ide predovšetkým o smernicu Rady
89/391/EHSo zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, rámcovú dohodu o pracovnom strese (2004) a rámcovú dohodu o obťažovaní a násilí v zamestnaní (2007).
Implementácia rámcovej dohody o pracovnom strese z roku 2004 (ďalej len "rámcová dohoda") sa stala obligatórnou pre všetky členské štáty zmluvných strán vrátane Slovenskej republiky. Znamenala významný posun v prístupe k problematike stresu súvisiaceho s prácou. Cieľom prijatia rámcovej dohody bolo zvýšiť povedomie a pochopenie stresu spojeného s prácou a upriamiť pozornosť na príznaky naznačujúce prítomnosť pracovného stresu na pracoviskách. Okrem popisu stresu uvádza niektoré jeho indikátory, faktory vyvolávajúce stres. V tomto dokumente je stres popisovaný ako stav, ktorý je sprevádzaný fyzickými, psychologickými alebo sociálnymi problémami alebo dysfunkciami. Cieľom tejto dohody bolo, ako je uvedené v dokumente,
"zvýšiť povedomie a porozumenie zamestnávateľov, zamestnancov a zástupcov zamestnancov o príčinách stresu spojeného s prácou a zamerať svoju pozornosť na príznaky, ktoré by mohli poukazovať na stres v práci".
Je nutné konštatovať, že aj napriek obrovskej iniciatíve, ktorú vyvíjala Rada európskych spoločenstiev a ktorá má za cieľ podporovať zdravie pracovníkov, nebol v členských štátoch zaznamenaný pozitívny vplyv, ako očakávali odborníci a tvorcovia politiky.Podobne taktiež rámcová smernica EÚ, 89/391/EH, o zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov na pracovisku, ktorá je referenčnou legislatívou pre členské štáty EÚ, sa implicitne a explicitne týka psychosociálnych otázok.
Cieľom rámcovej dohody o obťažovaní a násilí na pracovisku je:
-
zvýšiť povedomie a porozumenie zamestnávateľov, pracovníkov a ich zástupcov o obťažovaní a násilí na pracovisku,
-
poskytnúť zamestnávateľom, pracovníkom a ich zástupcom na všetkých úrovniach rámec zameraný na konkrétne opatrenia s cieľom identifikovať problémy obťažovania a násilia na pracovisku, predchádzať im a zvládať ich.
V legislatíve SR je oblasť psychosociálnych rizík pokrytá nasledujúcimi ustanoveniami v legislatívnych dokumentoch:
- Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce")
Právna úprava pracovného stresu vo vnútroštátnej úprave je súčasťou všeobecného systému regulovania ochrany práce. Zákonník práce ako základný pracovnoprávny predpis reguláciu psychických faktorov neupravuje. Predstavuje iba všeobecnú úpravu ochrany práce, ktorá ukladá zamestnávateľovi povinnosť sústavne zaisťovať BOZP, vykonávať adekvátne opatrenia, zlepšovať úroveň ochrany práce a prispôsobovať ju meniacim sa skutočnostiam (§ 147 ods. 1 Zákonníka práce).