Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"), pričom predstavuje systémové riziko na globálnej aj európskej úrovni. Empirické dáta potvrdzujú nárast expozície pracovníkov škodlivým vplyvom, zvýšenie zdravotných dopadov a ekonomických strát. Seriál príspevkov skúma mechanizmy klimatickej zmeny, hlavné klimatické stresory a ich prenos do konkrétnych pracovných rizík. Osobitná pozornosť je venovaná tepelnému stresu ako najvýraznejšiemu prejavu klimatickej zmeny v pracovnom prostredí, vrátane fyziologických mechanizmov, sektorových špecifík a limitov platnej legislatívy. Úvodná časť je zameraná na detailnú analýzu tepelnej záťaže a jej implikácií pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Od začiatku 19. storočia spôsobuje ľudská činnosť zvýšenie priemernej teploty na Zemi približne o 1,2 °C, pričom viac ako dve tretiny tohto oteplenia sa udiali od roku 1975. To už spôsobuje značné škody ľudskej spoločnosti a prírodným ekosystémom v mnohých častiach sveta. Viac ako 3 miliardy ľudí žijú na miestach, ktoré sú veľmi zraniteľné voči klimatickej kríze, pričom krajiny s nižšími príjmami sú zasiahnuté neprimerane viac.
Vedci očakávajú, že nárast teploty o viac ako 1,5 °C by začal viesť k sérii nebezpečných kritických bodov, ktoré by spôsobili, že mnohé zmeny by boli nezvratné, a predstavovali by veľmi vážnu hrozbu pre ľudskú civilizáciu. Preto musia vlády konať už teraz, aby radikálne znížili emisie skleníkových plynov a vytýčili smer na dosiahnutie čistej nuly v najbližších desaťročiach, investovali do adaptácie na nevyhnutné dôsledky klimatickej zmeny a chránili a obnovovali prírodné ekosystémy a biómy, od ktorých závisí naša planéta.
Debaty o tom, či je klimatická zmena realitou už dávno nie sú aktuálne. Ku klimatickým zmenám došlo v histórii existencie Zeme niekoľkokrát. Teraz sa však prvýkrát hovorí o zmene zapríčinenej ľudstvom a aktivitami počínajúcimi priemyselnou revolúciou, ktoré celý tento proces viditeľne urýchľujú.
Samozrejme, dopady klimatickej zmeny majú odlišný priebeh v rôznych častiach sveta a rôzne regióny ku klimatickej zmene napomáhajú odlišne, čo z tohto problému nerobí výlučne globálny, ale aj významne regionálny.
Z uvedených vedeckých poznatkov vyplýva niekoľko špecifík klimatickej zmeny, jej dopadov a hrozieb, ktoré zapríčiňuje. V prvom rade vidno, že dopady klimatickej zmeny sú kumulatívne a môžu priamo ohroziť zdroje, na ktorých je ľudstvo závislé, alebo aj stabilitu národného či medzinárodného prostredia. V druhom rade, dopady klimatickej zmeny majú výrazný presah za hranice environmentálneho sektora, ako je napríklad migrácia zapríčinená nárastom hladiny morí, alebo, pre náš región bližšie, ohrozenie zimného turistického priemyslu. V neposlednom rade zmienené trendy tiež dosvedčujú, že ako už bolo prízvukované niekoľkokrát, klimatická zmena nie je len problémom globálnym, ale v prvom rade regionálnym, a to tak z hľadiska jej príčin, ako aj jej dopadov. Problematika klimatických zmien predstavuje v súčasnosti jednu z často diskutovaných otázok. Snaha celej spoločnosti o prispôsobenie sa týmto zmenám, ako aj úsilie o zmierňovanie prebiehajúcich zmien klímy, preto nadobúda na intenzite.
Aký je rozdiel medzi pojmami zmena klímy a zmeny klímy?
Pri posudzovaní a hodnotení zmien klímy treba odlišovať prirodzené zmeny klímy a ľuďmi podmienenú zmenu klímy.
Zmenami klímy
sa nazývajú len zmeny prirodzeného charakteru, teda najmä zmeny v minulých geologických dobách Zeme, ľadové doby, sekulárne zmeny, niekedy aj nízkofrekvenčné kolísanie klímy. V minulosti však prebiehali za podstatne dlhšie obdobia ako dnes. V súčasnosti pozorujeme nezvyčajné a extrémne počasie ako horúce letá a teplé zimy. Tieto anomálie počasia s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia so zmenou klímy, resp. globálnym otepľovaním.Pod pojmom
"zmena klímy
" sa rozumejú iba tie zmeny v klimatických pomeroch, ktoré súvisia s antropogénne podmieneným rastom skleníkového efektu atmosféry od začiatku priemyselnej revolúcie (asi od r. 1750), ak sa vedia odlíšiť od zmien prirodzených.Súčasná klimatická zmena je spôsobená činnosťou človeka. Tým sa výrazne líši od zmien klímy v minulosti. Spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu a niektoré ďalšie činnosti menia zloženie atmosféry, a pridávajú do nej skleníkové plyny. Zosilnený skleníkový efekt potom spôsobuje otepľovanie s dôsledkami ako topenie ľadovcov, vzostup hladín oceánov, dlhodobé suchá alebo častejšie vlny horúčav a iné extrémne prejavy počasia.
Dopady zmeny klímy na spoločnosť aj prírodu, s ktorými sa bude človek stretávať v nasledujúcich desaťročiach, budú priamo závislé od množstva skleníkových plynov, ktoré ešte do atmosféry vypustí, či už spaľovaním fosílnych palív alebo inými aktivitami, pri ktorých vzniká veľké množstvo emisií.
Poprední vedci sa zhodujú, že za otepľovanie klímy môže človek. Hlavná svetová vedecká autorita v oblasti klimatických zmien - Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC), v tretej kapitole svojej Šiestej hodnotiacej správy uvádza, že je
"jednoznačné, že vplyvom človeka sa atmosféra, oceán a pevnina od predindustriálneho obdobia oteplili".
So zmenou klímy dochádza aj ku klimatickej kríze. Pod pojmom
klimatická kríza
sa rozumejú závažné problémy, ktoré sú spôsobené alebo pravdepodobne budú spôsobené klimatickými zmenami na našej planéte, ako napríklad extrémne výkyvy počasia a nebezpečenstvá spôsobené počasím, okysľovanie oceánov a zvyšovanie hladiny morí, straty biodiverzity, nedostatok potravín a vody, zdravotné riziká, hospodárske poruchy, vysídľovanie a dokonca aj násilné konflikty. Kľúčové pojmy klimatickej zmeny v kontexte BOZP sú uvedené v tabuľke č. 1.