Pracovné podmienky

Začal sa najväčší prieskum pracovnej schopnosti v strednej Európe, ktorý mapuje reálne pracovné podmienky zamestnancov na Slovensku. 

Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"), pričom predstavuje systémové riziko na globálnej aj európskej úrovni. Empirické dáta potvrdzujú nárast expozície pracovníkov škodlivým vplyvom, zvýšenie zdravotných dopadov a ekonomických strát. Seriál príspevkov skúma mechanizmy klimatickej zmeny, hlavné klimatické stresory a ich prenos do konkrétnych pracovných rizík. Osobitná pozornosť je venovaná tepelnému stresu ako najvýraznejšiemu prejavu klimatickej zmeny v pracovnom prostredí, vrátane fyziologických mechanizmov, sektorových špecifík a limitov platnej legislatívy. Úvodná časť je zameraná na detailnú analýzu tepelnej záťaže a jej implikácií pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Európsky orgán práce spustil informačnú kampaň EU Fair Care a EU Fair Care, zameranú na oblasť dlhodobej starostlivosti.

Pri príležitosti Sviatku práce a výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zdôraznilo význam práce ako jednej zo základných spoločenských hodnôt a zároveň poukázalo na dôležitosť európskej spolupráce pre rozvoj miest a obcí.

Na Slovensku sa od mája 2025 realizuje národný projekt „Vekový manažment: Práca prispôsobená životným etapám / AgeWISE“, ktorého cieľom je vytvoriť podmienky na systematické zavádzanie vekového manažmentu do firemnej kultúry zamestnávateľov naprieč všetkými sektormi hospodárstva.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) predstavila nový online nástroj interaktívneho hodnotenia rizík (OiRA), ktorý poskytuje podnikom efektívnu podporu pri prevencii a riešení obťažovania na pracovisku, s osobitným dôrazom na sexuálne obťažovanie. 

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa 26. marca 2026 stala dejiskom významného podujatia s názvom „Deň odborov“. Toto podujatie bolo zamerané na prepojenie akademickej pôdy s praxou sociálneho dialógu a poskytlo študentom programov verejná správa jedinečnú príležitosť diskutovať o postavení odborov ako kľúčového aktéra vplyvu na verejnú politiku.

Pri príležitosti nedávneho Medzinárodného dňa žien boli uverejnené prípadové štúdie zamerané na prevenciu psychosociálnych rizík s ohľadom na rodové aspekty.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci patrí medzi tradičné piliere pracovného práva. Dlhé roky sa však táto oblasť spájala predovšetkým s ochranou fyzickej integrity zamestnanca, s prevenciou pracovných úrazov a chorôb z povolania v ich klasickom ponímaní. Súčasná realita trhu práce však tento pohľad zásadne rozširuje. Narastajúci význam duševného zdravia, psychickej pohody a psychosociálnych rizík kladie nové nároky na výklad aj aplikáciu pracovnoprávnych predpisov.

Štvrtý Európsky prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER 2024) prináša aktuálny pohľad na bezpečnosť a zdravie pri práci v európskych organizáciách. Zapojilo sa viac ako 41 000 pracovísk v 30 krajinách, čo umožňuje komplexne zmapovať riziká od tradičných fyzických faktorov po psychosociálne výzvy a dopady digitalizácie.

Elektronické usmernenie na riadenie stresu a psychosociálnych rizík Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) ponúka cenné zdroje pre zamestnávateľov a pracovníkov malých podnikov, ktorí sa zaoberajú problematikou psychosociálnych rizík v pracovnom prostredí.

Len nedávno sa spoločnosť a priemysel zaoberali princípmi a stratégiou Priemysel 4.0 (Industry 4.0), a už tu prebieha Priemysel 5.0. (Industry 5.0.). Stratégia Priemysel 5.0 predstavuje zásadný posun v prístupe k priemyselnej výrobe, ktorý kladie dôraz na spoluprácu medzi človekom a technológiami, udržateľnosť a odolnosť podnikov. Tento nový model prináša nielen technologické inovácie, ale aj nové výzvy v oblasti bezpečnosti práce, pracovného prostredia a spolupráce človeka s umelou inteligenciou. Predkladaný príspevok sa zaoberá porovnaním oboch stratégií a novými výzvami, ktoré prináša stratégia Priemysel 5.0. všeobecne, ale aj so zameraním na bezpečnosť práce.

Bezpečnosť a ochrana zdravia sú veci, ktoré zamestnávateľ môže ovplyvňovať, a svojím konaním môže znížiť počet úrazov, chorôb a pravdepodobnosť straty majetku a výroby. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je povinnosť zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Práca vo výškach je nevyhnutným prvkom pri vykonávaní mnohých úloh - od stavebných, končiac umývaním okien v administratívnych budovách alebo orezávaním stromov v mestských parkoch. Treba však pamätať na to, že ich vykonávanie sa považuje za obzvlášť nebezpečné. Preto ich nemôže absolvovať každý. Chcete vedieť viac o tom, aká je práca vo výškach a či sa oplatí rozvíjať v tomto smere?

Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len z taxatívne určených dôvodov, ktoré zakotvuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Môže však zamestnávateľ dať platne výpoveď zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pokiaľ zamestnávateľ preradil zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce bez dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a zamestnanec odmietol vykonávať prácu iného druhu, než ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve?

Od roku 2019 bol Zákonník práce novelizovaný viac ako dvadsaťkrát. Nie je to nič výnimočné. Existujú zákony, ktoré sa menia častejšie. Dôležité však je, čo tieto zmeny znamenajú pre pracovné zmluvy, ktoré boli uzavreté ešte pred účinnosťou konkrétnej novely. Niektoré novely boli zásadné, iné menili Zákonník práce len minimálne.

Aké možnosti riešenia situácie má zamestnávateľ (príspevková organizácia zriadená ministerstvom) s cieľom dodržať ustanovenie o zákaze vzájomnej podriadenosti a nadriadenosti zamestnancov (§ 7 zákona č. 552/2003 Z. z.) v prípade, ak nadriadený zamestnanec sa stane blízkou osobou podriadenému zamestnancovi (ľúbostný vzťah, uzavretie manželstva medzi podriadeným a nadriadeným) alebo v prípade, ak zamestnávateľ zamestnal a zaradil do vzťahu priamej podriadenosti a nadriadenosti osoby blízke, o čom však zamestnávateľ v čase zaradenia nemal vedomosť, a uvedené zistil po 2 rokoch zamestnávania týchto osôb, ak ani jeden z týchto zamestnancov nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, prípadne zamestnávateľ ani nemá možnosť zamestnanca (po dohode so zamestnancom) preradiť ho na iné miesto, lebo (vhodným) voľným miestom nedisponuje, a nie je ani možná zmena riadiacich väzieb (stanovenie iného vedúceho zamestnanca pre dotknutého podriadeného zamestnanca)?

   

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, prijímaním opatrení na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca, ale aj vytváraním pracovnej pohody zamestnancov na pracovisku. Pod prevenciou rizík sa rozumejú "všetky opatrenia vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a z opatrení zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich alebo minimalizovať pôsobenie neodstrániteľných rizík".

Dokument je vytvorený spoločnosťou BOZPO, s. r. o. Účelom tohto dokumentu je popísať identifikáciu rizík vyplývajúcich z práce so zobrazovacou jednotkou, následne zásady práce s počítačom, režim práce a odpočinku a usporiadanie kancelárskych priestorov tak, aby sa predchádzalo rizikám. Ďalej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom, lekárske preventívne prehliadky a poskytovanie prvej pomoci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") s pracovnými prostriedkami predstavuje pestrú, zložitú a náročnú oblasť činnosti, ktorú je zamestnávateľ-výrobca, povinný zo zákona vykonávať. Bezpečnosť technických zariadení, medzi ktoré na popredné miesto radíme motorové vozíky, je jednou z významných oblastí BOZP. Motorové vozíky patria medzi najrozšírenejšie mechanizačné prostriedky pre manipuláciu s materiálom. Ich veľmi široká typová skladba, doplnená vo väčšine prípadov o možnosť využívania prídavných zariadení, robí z nich prakticky nenahraditeľné manipulačné prostriedky so širokým uplatnením. Racionálne a technologicky správne a bezpečné využívanie motorových vozíkov je prínosom nielen pre efektívnejšiu produkciu, ale aj výrazne zlepšuje pracovné podmienky a znižuje fyzickú námahu pracovníkov.