Platformová práca v Slovenskej republike, právo Európskej únie a Medzinárodná organizácia práce

V Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „EÚ“) z 11. novembra 2024 bola publikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2831 z 23. októbra 2024 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. [1] Členské štáty EÚ, a teda aj Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), musia vykonať transpozíciu tejto smernice do 2. decembra 2026. Predmetná smernica má 32 článkov. Ide o reguláciu tzv. digitálnych pracovných platforiem a výkonu práce pre tieto platformy (nemusí ísť len o pracovníkov a zamestnancov) a smernica rieši aj otázku statusu (pracovného) osoby vykonávajúcej prácu pre platformu.

 

K platformovej práci všeobecne

V oblasti pracovného práva SR neexistuje priama regulácia tzv. platformovej práce. Je zjavné, že z dôvodu transpozície smernice EÚ, budú musieť byť zmenené aj existujúce právne predpisy, pretože právna úprava si nevystačí s ponechaním súčasnej úpravy, napr. v Zákonníku práce, ktorý niektoré otázky nerieši. Vplyv na budúce formovanie tejto oblasti môže mať aj prípadný dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), o ktorom sa bude rokovať na konferencii MOP v júni 2025 (a pravdepodobne aj v júni 2026). [2]

Pracovné právo SR teda nedefinuje, čo je platformová práca. V praxi sa s týmto pojmom spájajú tzv. digitálne platformy – spoločnosti, ktoré dávajú „priestor“ na poskytovanie práce a služieb – napr. cez webovú stránku, aplikáciu. Nie každá platforma je v pozornosti pracovného práva (napr. inzertný portál – „bazár“), keďže napr. je len portálom na inzerciu práce/služby. Z tohto hľadiska predmetom pozornosti sú digitálne pracovné platformy, prostredníctvom ktorých sa realizuje nejaká práca, ato tie, kde ide o organizovanie práce, a teda do istej miery ide o nové formy zamestnávania osôb iným spôsobom. V rôznych štátoch sa teda do pozornosti dostali služby, prostredníctvom, ktorých si zákazník objednáva formu taxislužby alebo doručovanie jedla. Vo viacerých štátoch boli takáto pozície označené (právnymi predpismi alebo súdmi) za pracovnoprávne, t. j. osoby vykonávajúce prácu za zamestnancov a platformy za zamestnávateľov. [3]

 

Smernica Európskej únie o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy

 

Predmet smernice a jej ciele

Článok 1 smernice vymedzuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti.

Cieľom tejto smernice (čl. 1 ods. 1) je zlepšiť pracovné podmienky a ochranu osobných údajov v oblasti práce pre platformy prostredníctvom:

a) zavedenia opatrení na uľahčenie určenia správneho zamestnaneckého statusu osôb pracujúcich pre platformy;

(Pozn. autora: V SR je to v súčasnosti kontext § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce – t. j. otázka vykonávania tzv. závislej práce. SR teda už má v právnom predpise definíciu, čo sa považuje za závislú prácu, rovnako Obchodný zákonník definuje pojem „podnikanie“ a Živnostenský zákon definuje pojem „živnosť“, rovnako existujú aj súdne rozhodnutia v tejto oblasti – napr. judikované rozhodnutie R 44/2022 – „Závislá práca (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce) môže byť vykonávaná iba v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce. Dojednanie iného právneho vzťahu pre výkon závislej práce je neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).“. Z tohto hľadiska by sa výkon činnosti osobou pôsobiacou na platforme vo vzťahu k platforme posudzoval v kontexte toho, či ide o naplnenie znakov závislej práce alebo o podnikanie/živnosť.)

b) podpory transparentnosti, spravodlivosti, ľudského dohľadu, bezpečnosti a zodpovednosti pri algoritmickom riadení v oblasti práce pre platformy a

(Pozn. autora: Pracovné právo SR zatiaľ nereguluje otázky tzv. algoritmického riadenia, rozhodovania „počítača“ napr. o tom, ktorý kandidát neuspokojivo plní pracovné úlohy, ktorý je vhodný na prepustenie, neupravuje pravidlá o automatickom vyhodnocovaní hodnotení zákazníkov vo väzbe na plnenie úloh zamestnancom a na prípadné následky – napr. odmena, prepustenie a pod. – niektoré otázky vo vzťahu k platformám upravuje daná smernica.)

Rovnako však niektoré otázky pre oblasť pracovného práva bude upravovať aj nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2024/1689, ktorým sa ustanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) – t. j. akt, ktorý sa priamo aplikuje – účinnosť od 2.8.2026 s výnimkami – pozri čl. 113, kde sú ustanovenia o účinnosti.

Napríklad nariadenie reguluje vysokorizikové AI systémy – PRÍLOHA III – Vysokorizikové systémy AI podľa čl. 6 ods. 2.

4.Zamestnanosť, riadenie pracovníkov a prístup k samostatnej zárobkovej činnosti:

a) systémy AI, ktoré sa majú používať na nábor alebo výber fyzických osôb, najmä na umiestňovanie cielených inzerátov na pracovné miesta, na analýzu a filtrovanie žiadostí o zamestnanie a na hodnotenie uchádzačov;

b) systémy AI, ktoré sa majú používať pri rozhodovaní o podmienkach pracovnoprávnych vzťahov, o kariérnom postupe v zamestnaní alebo ukončení zmluvných pracovnoprávnych vzťahov, pri prideľovaní úloh na základe individuálneho správania alebo osobných čŕt alebo charakteristických znakov alebo pri monitorovaní a hodnotení výkonnosti a správania osôb v rámci takýchto vzťahov.)

c) zlepšenia transparentnosti v oblasti práce pre platformy, a to aj v cezhraničných situáciách.

(Pozn. autora: V niektorých prípadoch, keďže platforma má sídlo napr. v inom štáte EÚ alebo mimo EÚ a osoba pre ňu/cez ňu vykonáva prácu, smernica sa musela zaoberať aj niektorými cezhraničnými otázkami).

Podľa čl. 1 ods. 2: V tejto smernici sa stanovujú minimálne práva, ktoré sa uplatňujú na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii, ktorá má pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, alebo sa na základe posúdenia skutočností považuje za osobu, ktorá má takú pracovnú zmluvu alebo je v takom pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá na zlepšenie ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov tým, že sa stanovujú opatrenia týkajúce sa algoritmického riadenia uplatniteľné na osoby pracujúce pre platformy v Únii vrátane osôb, ktoré nemajú pracovnú zmluvu alebo nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

Podľa čl. 1 ods. 3 smernice: Táto smernica sa vzťahuje na digitálne pracovné platformy, ktoré organizujú prácu pre platformy vykonávanú v Únii, bez ohľadu na ich miesto usadenia alebo inak uplatniteľné právo.

Pozn. autora: Ide teda o tri okruhy regulácie, pričom nie je dôležité, či osoba má priamo pracovnoprávny vzťah, pretože cieľom smernice je aj riešiť otázku zastretých pracovnoprávnych vzťahov a nie je ani dôležité, či sa platforma usadí (má sídlo) v členskom štáte EÚ alebo mimo neho (napr. Čína, Spojené štáty americké), ak sa takáto práca vykonáva v priestore EÚ.

 

Vymedzenie pojmov

 

Digitálna pracovná platforma

Článok 2 smernice vymedzuje pojmy, pričom kľúčovým pojmom je pojem „digitálna pracovná platforma“. Túto je potrebné odlíšiť od platforiem ako takých – napr. aj inzertný portál ponúkajúci účastníkom možnosť zverejniť inzerát je digitálna platforma, nejde však o pracovnú platformu. Tú definuje čl. 2 ods. 1 písm. a) (na účely danej smernice): je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca službu, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky (pozn. autora: teda kumulatívne):

i) poskytuje sa aspoň čiastočne na diaľku elektronickými prostriedkami, napríklad prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie;

ii) poskytuje sa na žiadosť príjemcu služby;

iii) ako nevyhnutný a podstatný prvok zahŕňa organizáciu práce vykonávanej jednotlivcami za platbu bez ohľadu na to, či sa táto práca vykonáva online alebo na určitom mieste;

iv) zahŕňa používanie automatizovaných monitorovacích systémov alebo automatizovaných rozhodovacích systémov;

V tomto kontexte čl. 1 ods. 3 smernice ustanovuje, že vymedzenie digitálnych pracovných platforiem ustanovené v ods. 1 písm. a) nezahŕňa poskytovateľov služby, ktorej primárnym účelom je využívať alebo spoločne využívať aktíva, alebo prostredníctvom ktorej môžu jednotlivci, ktorí nie sú profesionálnymi predajcami, ďalej predávať tovar.

Takéto vymedzenie v pracovnom práve SR nie je.

 

Práca pre platformy

Smernica v čl. 2 ods. 1 písm. b) všeobecne vymedzuje pojem „práca pre platformy“ (pozn. autora: v tomto prípade nie je ešte dôležité, či ide o pracovnoprávny vzťah alebo nie – pozri pojem „zmluvný vzťah“): je práca organizovaná prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a vykonávaná v Únii jednotlivcom na základe zmluvného vzťahu medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a jednotlivcom bez ohľadu na to, či existuje zmluvný vzťah medzi jednotlivcom alebo sprostredkovateľom a príjemcom služby.

 

Osoba pracujúca pre platformy

Následne čl. 2 ods. 1 v písm. c) smernice vymedzuje (pozn. autora: tiež všeobecne) pojem „osoba pracujúca pre platformy“: je jednotlivec pracujúci pre platformy bez ohľadu na povahu zmluvného vzťahu alebo označenie takéhoto vzťahu zúčastnenými stranami.

 

Pracovník

Pokiaľ už ide o vzťah k pracovnému právu, čl. 2 ods. 1 písm. d) smernice vymedzuje pojem „pracovník platformy“: je každá osoba pracujúca pre platformy, ktorá má pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, alebo sa považuje za osobu, ktorá má takú pracovnú zmluvu alebo je v takom pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

Pozn. autora:

slová „ktorá má pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu“ – je jedno, ako je zmluva pomenovaná, resp. či je tam nejaká zmluva, dôležité je, že ide o pracovnoprávny vzťah;

slová „alebo sa považuje za osobu, ktorá má takú pracovnú zmluvu alebo je v takom pracovnoprávnom vzťahu“ – t. j. ide o právnu domnienku („sa považuje“) – ide o preklasifikované osoby, ktoré majú iný vzťah, ale mali by mať pracovnoprávny vzťah;

ide o definíciu vymedzenú vo vnútroštátnom práve (napr. v SR je to v súčasnosti § 1 ods. 2 Zákonníka práce – vymedzenie tzv. závislej práce), pričom sa ale musí prihliadať na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorý sa už vo svojich rozhodnutia venoval pojmu „pracovník“.

 

Sprostredkovateľ

Smernica vymedzuje aj pojem sprostredkovateľ [čl. 1 ods. 2 písm. e)], keďže nie vždy má osoba vykonávajúca prácu cez platformu priamy právny vzťah s platformou. V praxi sa často použil pojem „flotila“, t. j. že vodiči jazdia pre subjekt X, ktorý má vzťah s platformou.

„Sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na účely sprístupnenia práce pre platformy pre digitálnu pracovnú platformu alebo prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy:

i) nadviaže zmluvný vzťah s touto digitálnou pracovnou platformou a zmluvný vzťah s osobou pracujúcou pre platformy alebo

ii) je v subdodávateľskom reťazci medzi touto digitálnou pracovnou platformou a osobou pracujúcou pre platformy.

Pozn. autora: Ide teda o dve situácie.

Otázke sprostredkovateľa sa venuje v čl. 3 smernice: Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v prípade, že digitálna pracovná platforma využíva sprostredkovateľov, na osoby pracujúce pre platformy, ktoré majú zmluvný vzťah so sprostredkovateľom, vzťahovala rovnaká úroveň ochrany poskytovaná podľa tejto smernice, ako na osoby, ktoré majú priamy zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou. Na tento účel prijmú členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom a praxou opatrenia na zavedenie vhodných mechanizmov, ktoré vo vhodných prípadoch zahŕňajú systémy spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti.

Pozn. autora: Smernica teda požaduje rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, či osoba má alebo nemá (má ho cez sprostredkovateľa) priamy právny vzťah s platformou. Štát nie je zaviazaný nevyhnutne použiť (má ho použiť vo vhodných prípadoch) systém spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti (ide o podobný systém, ako je od 1.8.2024 zavedený v § 130a Zákonníka práce v kontexte čl. 12 smernice 2014/67/EÚ a ktorý bol predtým v § 5 Zákonníka práce). Cieľom je zabrániť obchádzaniu smernice cez iné subjekty, t. j. do platformy bude prihlásený iný subjekt ako ten, ktorý pracuje a až ten bude organizovať prácu, prípadne síce do aplikácie bude prihlásená osoba, ale prácu bude vykonávať v mene a na účet sprostredkovateľa (ktorý jej bude vyplácať odmenu).

 

Ďalšie pojmy

Smernica potom vymedzuje aj ďalšie pojmy ako „zástupcovia pracovníkov“, „zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy“, „automatizované monitorovacie systémy“, „automatizované rozhodovacie systémy“.

 

Určenie zamestnaneckého statusu a právna domnienka

Články 4 a 5 smernice sa venujú otázke identifikácie, či osoba vykonávajúca prácu pre platformy je pracovník (v SR sa používa pojem zamestnanec). Išlo o jednu z najdiskutovanejších otázok a čl. 4 a 5 v rôznych fázach rokovania o smernici v Rade EÚ a v trialógoch s Európskym parlamentom obsahovali rôzny obsah (napr. požiadavku na naplnenie troch zo siedmich znakov a pod.).

Nakoniec čl. 4 smernice (určenie správneho zamestnaneckého statusu) je len veľmi všeobecný a ustanovuje:

- odsek 1: Členské štáty majú zavedené vhodné a účinné postupy na overenie a zabezpečenie určenia správneho zamestnaneckého statusu osôb pracujúcich pre platformy s cieľom zistiť existenciu pracovnoprávneho vzťahu, ako sa vymedzuje v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnými v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, a to aj uplatnením právnej domnienky pracovnoprávneho vzťahu podľa článku 5.

(Pozn. autora: napr. v SR je vymedzená definícia závislej práce v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a zákonný zákaz vykonávať závislú prácu v inom statuse – § 1 ods. 3 Zákonníka práce). Smernica na rozdiel od pôvodných návrhov neobsahuje znaky/indikátory (a pod.) statusu zamestnanca, a teda predmetom diskusie pri transpozícii smernice nepochybne bude to, či existujúce znenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce postačuje aj na účely práce pre digitálne pracovné platformy s ohľadom na znak organizácie práce alebo nie a či SR má už zavedený postup na overenie a zabezpečenie správneho zamestnaneckého statusu podľa čl. 4 ods. 1 smernice EÚ.

- odsek 2: Zistenie existencie pracovnoprávneho vzťahu sa riadi predovšetkým skutočnosťami týkajúcimi sa skutočného výkonu práce, vrátane používania automatizovaných monitorovacích systémov alebo automatizovaných rozhodovacích systémov pri organizácii práce pre platformy, a to bez ohľadu na to, ako sa tento vzťah označuje v akýchkoľvek zmluvných dojednaniach, na ktorých sa mohli zúčastnené strany medzi sebou dohodnúť.

(Pozn. autora: vychádza sa teda z toho, ako sa skutočne práca vykonáva, z jej skutočných znakov vykonávania práce, nie z tohto, či je dojednané, že ide napr. o obchodnoprávny vzťah. Rovnako nie je rozhodujúce, že prácu organizuje fyzická osoba alebo nejaký algoritmus/softvér).

- odsek 3: Ak sa preukáže existencia pracovnoprávneho vzťahu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi systémami sa jasne identifikuje strana alebo strany zodpovedné za povinnosti zamestnávateľa.

V nadväznosti na to sa v čl. 5 vymedzuje tzv. právna domnienka pracovnoprávneho statusu:

- odsek 1: Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou pracujúcou pre platformy prostredníctvom tejto platformy sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah, ak sa zistia skutočnosti, ktoré naznačujú riadenie a kontrolu v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou platnými v členských štátoch a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora. Ak sa digitálna pracovná platforma snaží vyvrátiť právnu domnienku, je úlohou digitálnej pracovnej platformy, aby preukázala, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom, ako sa vymedzuje v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnými v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

Pozn. autora: slová „sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah“ = právna domnienka. Domnienka je vyvrátiteľná: „Ak sa digitálna pracovná platforma snaží vyvrátiť právnu domnienku“, t. j. je pripustené jej vyvrátenie. Pozri aj ods. 2.

Jediným konkrétnym znakom, ktorý sa používa v čl. 5 ods. 1 smernice je znak „riadenie a kontrola“ („ak sa zistia skutočnosti, ktoré naznačujú riadenie a kontrolu“). A pri definícii digitálnej pracovnej platformy a práce pre platformu sa spomína aj organizácia práce.

- odsek 2: Na účely ods. 1 členské štáty stanovia účinnú vyvrátiteľnú právnu domnienku pracovnoprávneho vzťahu, ktorá predstavuje procesné uľahčenie v prospech osôb pracujúcich pre platformy. Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby právna domnienka nemala za následok zvýšenie zaťaženia spojené s požiadavkami na osoby pracujúce pre platformy alebo na ich zástupcov v konaniach, v ktorých sa určí ich správny zamestnanecký status.

Pozn. autora: Domnienka má byť vyvrátiteľná stranou, v ktorej neprospech je.

- odsek 3 vymedzuje rozsah uplatňovania právnej domnienky vo vzťahu k príslušným právnym odvetviam: Právna domnienka stanovená v tomto článku sa uplatňuje vo všetkých príslušných správnych alebo súdnych konaniach, v ktorých ide o určenie správneho zamestnaneckého statusu v prípade osoby pracujúcej pre platformy. Právna domnienka sa neuplatňuje na konania týkajúce sa daní, trestných vecí alebo sociálneho zabezpečenia. Členské štáty však môžu uplatniť právnu domnienku v takýchto konaniach ako záležitosť vnútroštátneho práva.

Pozn. autora: Smernica ustanovuje, že uplatňovanie domnienky sa deje v súkromnoprávnych vzťahoch (spor „platformy“ a „pracovníka“) a vo vzťahoch, kde prebieha administratívne (správne) konanie – v SR inšpekcia práce zistí porušenie pracovnoprávneho predpisu a uloží za to sankciu. Domnienka sa však (ak štát neustanoví inak)neuplatňuje na konania týkajúce sa daní (t. j. rekvalifikácie na účely posúdenia, či nejde o daň z príjmu zo závislej činnosti, trestných vecí (napr. krátenie dane) alebo sociálneho zabezpečenia (doplatenie zdravotného a sociálneho poistenia).

- odsek 4: Osoby pracujúce pre platformy, a v súlade s vnútroštátnym právom a praxou ich zástupcovia, majú právo začať konanie uvedené v odseku 3 prvom pododseku s cieľom určiť správny zamestnanecký status osoby pracujúcej pre platformy.

- odsek 5:Ak sa príslušný vnútroštátny orgán domnieva, že osoba pracujúca pre platformy by mohla byť nesprávne klasifikovaná, začne vhodné opatrenia alebo konanie v súlade s vnútroštátnym právom a praxou s cieľom určiť správny zamestnanecký status tejto osoby.

Pozn. autora: Úloha inšpekcie práce v SR.

- odsek 6 limituje aplikovateľnosť novej právnej úpravy vo vzťahu k existujúcim právnym vzťahom (nie spätne na čas pred 2.12.2026 ale sa použije najskôr od 2.12.2026 bez ohľadu na to, že vzťah začal pred týmto dátumom): Pokiaľ ide o zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred 2. decembrom 2026 a k tomuto dátumu trvajú, sa právna domnienka stanovená v tomto článku sa uplatňuje len na obdobie začínajúce uvedeným dátumom.

 

Podporné opatrenia štátu

Článok 6 smernice sa týka povinností štátu – rámec podporných opatrení (usmernenia, kontroly, a pod.). s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a dodržiavanie právnej domnienky.

 

Algoritmické riadenie

Kapitola III smernice sa venuje tzv. algoritmickému riadeniu. Smernica v čl. 1 ods. 2:

• v písm. h) vymedzuje „automatické monitorovacie systémy“: sú systémy, ktoré sa používajú na vykonávanie alebo podporu monitorovania, dozoru alebo hodnotenia prostredníctvom elektronických prostriedkov pracovného výkonu osôb pracujúcich pre platformy alebo činností vykonávaných v pracovnom prostredí, a to aj získavaním osobných údajov a 
• v písm. i) „automatizované rozhodovacie systémy“ sú systémy, ktoré sa používajú na prijímanie alebo podporu, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov, rozhodnutí, ktoré významne ovplyvňujú osoby pracujúce pre platformy, vrátane pracovných podmienok pracovníkov platforiem, najmä rozhodnutí, ktoré majú vplyv na ich nábor, prístup k pracovným úlohám a ich organizáciu, ich príjmy vrátane oceňovania jednotlivých úloh, ich bezpečnosť a ochranu zdravia, ich pracovný čas, ich prístup k odbornej príprave, ich povýšeniu alebo rovnocennému opatreniu, a ich zmluvné postavenie vrátane obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia ich účtu.

Podstatou osobitnej regulácie je skutočnosť, že v danom prípade nerozhoduje človek, ale ide o automatizované rozhodnutie nejakého elektronického prostriedku (t. j. rozhoduje „počítačový program“ – na základe naprogramovaných parametrov alebo na základe neučeného správania – napr. umelá inteligencia a pod.)

 

Obmedzenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov a posúdenia vplyvu na ochranu údajov

Článok 7 smernice obsahuje obmedzenia pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov a čl. 8 smernice upravuje posúdenie vplyvu na ochranu údajov. Napríklad v čl. 8 ods. 1 smernica sa ustanovuje, že: spracúvanie osobných údajov, ktoré digitálna pracovná platforma vykonáva prostredníctvom automatizovaných monitorovacích systémov alebo automatizovaných rozhodovacích systémov, je typom spracúvania, ktoré by mohlo byť rizikové z hľadiska práv a slobôd fyzických osôb podľa čl. 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

 

Transparentnosť

Článok 9 smernice sa venuje transparentnosti, pokiaľ ide o automatizované monitorovacie systémy a automatizované rozhodovacie systémy. Napríklad členské štáty vyžadujú, aby digitálne pracovné platformy informovali o používaní automatizovaných monitorovacích systémov alebo automatizovaných rozhodovacích systémov osoby pracujúce pre platformy, zástupcov pracovníkov platforiem a na požiadanie príslušné vnútroštátne orgány. A vymedzuje sa rozsah informácií, forma, jazyk, čas.

 

Ľudský dohľad

Článok 10 smernice sa týka ľudského dohľadu nad automatizovanými monitorovacími systémami a automatizovanými rozhodovacími systémami. Napríklad členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy dohliadali na vplyv, ktorý majú jednotlivé rozhodnutia prijaté alebo podporované automatizovanými monitorovacími systémami a automatizovanými rozhodovacími systémami na osoby pracujúce pre platformy, a to aj v náležitých prípadoch na ich pracovné podmienky a rovnaké zaobchádzanie v práci, a aby so zapojením zástupcov pracovníkov pravidelne a v každom prípade každé dva roky vykonávali hodnotenie tohto vplyvu.

 

Preskúmanie človekom

Článok 11 smernice sa týka preskúmanie človekom. Napríklad členské štáty zabezpečia, aby osoby pracujúce pre platformy mali právo bez zbytočného odkladu získať od digitálnej pracovnej platformy ústne alebo písomné vysvetlenie akéhokoľvek rozhodnutia prijatého alebo podporovaného automatizovaným rozhodovacím systémom. ... Členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy poskytovali osobám pracujúcim pre platformy prístup ku kontaktnej osobe, ktorú určí digitálna pracovná platforma, na diskusiu a objasnenie skutočností, okolností a dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Digitálne pracovné platformy zabezpečia, aby tieto kontaktné osoby mali spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc potrebnú vykonávať túto funkciu.

Ďalej sa rieši otázka nápravy: Ak rozhodnutie .... porušuje práva osoby pracujúcej pre platformy, digitálna pracovná platforma bezodkladne a v každom prípade do dvoch týždňov od prijatia rozhodnutia vykoná nápravu tohto rozhodnutia. Ak takáto náprava nie je možná, digitálna pracovná platforma ponúkne primeranú náhradu za vzniknutú škodu.

 

Bezpečnosť a ochrana zdravia

Článok 12 smernice sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia. Ide o dodatočné opatrenia („Bez toho, aby bola dotknutá smernica 89/391/EHS a súvisiace smernice v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ (pozn. autora transponovaná napr. v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) (ods. 1) pokiaľ ide o pracovníkov platforiem, digitálne pracovné platformy:

a) vyhodnotia riziká automatizovaných monitorovacích systémov a automatizovaných rozhodovacích systémov pre ich bezpečnosť a ochranu zdravia, najmä pokiaľ ide o možné riziká pracovných úrazov a psychosociálne a ergonomické riziká;

b) posúdia, či sú ochranné opatrenia týchto systémov primerané identifikovaným rizikám vzhľadom na osobitné charakteristiky pracovného prostredia;

c) zavedú vhodné preventívne a ochranné opatrenia.

Podľa čl. 12 ods. 2 smernice: V súvislosti s požiadavkami stanovenými v odseku 1 tohto článku digitálne pracovné platformy zabezpečia účinné informovanie, konzultácie a účasť na poradách pracovníkov platforiem a/alebo ich zástupcov v súlade s článkami 10 a 11 smernice 89/391/EHS.

Podľa čl. 12 ods. 3 smernice: Digitálne pracovné platformy nepoužívajú automatizované monitorovacie systémy alebo automatizované rozhodovacie systémy spôsobom, ktorý vytvára neprimeraný tlak na pracovníkov platforiem alebo inak ohrozuje bezpečnosť a fyzické a duševné zdravie pracovníkov platforiem.

 

Informovanie a konzultácie

Článok 13 smernice rieši informovanie a konzultácie. Vo všeobecnosti ustanovuje, že:touto smernicou nie je dotknutá smernica 89/391/EHS (pozn. hlavne zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), pokiaľ ide o informovanie a konzultácie, ani smernice 2002/14/ES (pozn. v SR § 237/238 Zákonníka práce) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES (pozn. v SR § 241 a nasl. Zákonníka práce).

Následne smernica rozširuje pôsobnosť informovania a prerokovania: členské štáty zabezpečia, aby sa informovanie zástupcov pracovníkov a konzultácie s nimi v zmysle vymedzení v článku 2 písm. f) a g) smernice 2002/14/ES zo strany digitálnych pracovných platforiem vzťahovali aj na rozhodnutia, ktoré by mohli viesť k zavedeniu automatizovaných monitorovacích systémov alebo automatizovaných rozhodovacích systémov alebo k podstatným zmenám v ich používaní.

Na účely tohto odseku sa informovanie zástupcov pracovníkov a konzultácie s nimi uskutočňujú podľa rovnakých dojednaní, pokiaľ ide o výkon práv na informácie a konzultácie, ako sú stanovené v smernici 2002/14/ES.

Článok 14 smernice (poskytovanie informácií pracovníkom) rieši situáciu, ak pracovníci platforiem nie sú zastúpení - členské štáty zabezpečia, aby digitálna pracovná platforma dotknutých pracovníkov platforiem priamo informovala o rozhodnutiach, ktoré by mohli viesť k zavedeniu automatizovaných monitorovacích systémov alebo automatizovaných rozhodovacích systémov alebo k podstatným zmenám v ich používaní (a forma, jazyk).

Článok 15 smernice následne upravuje osobitné dojednania týkajúce sa zástupcov osôb pracujúcich pre platformy iných ako zástupcov pracovníkov platforiem a uplatňovanie niektorých práv z príslušných článkov.

Transparentnosť, pokiaľ ide o prácu pre platformy

Kapitola IV upravuje transparentnosť, pokiaľ ide o prácu pre platformy:

• článok 16 smernice (Deklarovanie práce pre platformy) – Členské štáty vyžadujú, aby digitálne pracovné platformy deklarovali prácu vykonávanú pracovníkmi platformy príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v práve dotknutých členských štátov. Týmto článkom nie sú dotknuté osobitné povinnosti podľa práva Únie, podľa ktorých sa má práca deklarovať príslušným orgánom členského štátu v prípade cezhraničných situácií.
• článok 17 smernice (Prístup k relevantným informáciám o práci pre platformy) – ide o ustanovenie povinnosti sprístupnenia informácií zo strany digitálnych pracovných platforiem príslušným orgánom a zástupcom osôb pracujúcich pre platformy. Ustanovuje sa aj periodicita poskytovania informácií.

 

Opravné prostriedky a presadzovanie práva

Kapitola V smernice upravuje opravné prostriedky a presadzovanie práva.

• článok 18 smernice:prístup k včasnému, účinnému a nestrannému riešeniu sporov a k právu na nápravu vrátane primeranej náhrady za vzniknutú škodu, v prípade porušenia ich práv vyplývajúcich z tejto smernice;
• článok 19 smernice: postupy v mene alebo na podporu osôb pracujúcich pre platformy;
• článok 20 smernice: komunikačné kanály pre osoby pracujúce pre platformy „aby digitálne pracovné platformy poskytovali osobám pracujúcim pre platformy prostredníctvom digitálnej infraštruktúry digitálnych pracovných platforiem alebo podobne účinnými prostriedkami možnosť navzájom sa kontaktovať a komunikovať súkromne a bezpečne medzi sebou a kontaktovať zástupcov osôb pracujúcich pre platformy alebo byť nimi kontaktovaní, pri dodržiavaní nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty vyžadujú, aby sa digitálne pracovné platformy zdržali prístupu k týmto kontaktom a komunikáciám alebo ich monitorovania.“;
• článok 21 smernice: prístup k dôkazom „členské štáty zabezpečia, aby v konaniach týkajúcich sa ustanovení tejto smernice mohli vnútroštátne súdy alebo príslušné orgány nariadiť digitálnej pracovnej platforme, aby sprístupnila všetky relevantné dôkazy, ktoré má pod kontrolou.“ a „členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre dané konanie.“;
• článok 22 smernice: ochrana pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami;
• článok 23 smernice: ochrana pred prepustením: „Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zákaz prepustenia alebo ukončenia zmluvy osôb pracujúcich pre platformy alebo akéhokoľvek rovnocenného opatrenia a všetkých príprav na takéto konanie z dôvodu, že vykonávali práva stanovené v tejto smernici.“ a„Osoby pracujúce pre platformy, ktoré sa domnievajú, že boli prepustené, že ich zmluva bola ukončená alebo že boli predmetom akýchkoľvek opatrení s rovnocenným účinkom z dôvodu, že vykonávali práva stanovené v tejto smernici, môžu digitálnu pracovnú platformu požiadať o riadne odôvodnenie ich prepustenia, ukončenia zmluvy alebo rovnocenných opatrení. Digitálna pracovná platforma poskytne toto odôvodnenie písomne bez zbytočného odkladu.“ a „Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby v prípade, že osoby pracujúce pre platformy uvedené v odseku 2 predložia súdu alebo inému príslušnému orgánu alebo subjektu skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k takémuto prepusteniu, ukončeniu zmluvy alebo rovnocenným opatreniam, digitálna pracovná platforma musela dokázať, že k prepusteniu, ukončeniu zmluvy alebo rovnocenným opatreniam došlo z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v odseku 1.“ (obrátené dôkazné bremeno) – pozri však možnosť výnimky v ods. 4 Podobné znenia ako § 13 Zákonníka práce.
• Článok 24 smernice: týka sa dozoru nad ochranou osobných údajov.

 

Záverečné ustanovenia

Kapitola VI upravuje záverečné ustanovenia:

• článok 25 smernice: podpora kolektívneho vyjednávania v oblasti práce pre platformy – členské štáty ... prijmú primerané opatrenia na podporu úlohy sociálnych partnerov a na podporu uplatňovania práva na kolektívne vyjednávanie v oblasti práce pre platformy....atď.;
• článok 26 smernice: zákaz zníženia úrovne ochrany a priaznivejšie ustanovenia (pozn. autora: t. j. zákaz použitia smernice na zníženie úrovne ochrany a možnosť priaznivejších ustanovení);
• článok 27 smernice: Šírenie informácií (v SR publikácia v Zbierke zákonov + stránky relevantných subjektov ako MPSVR SR, NIP);
• článok 28 smernice:Kolektívne zmluvy a osobitné pravidlá spracúvania osobných údajov.

Členské štáty môžu zákonom alebo kolektívnymi zmluvami stanoviť konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy podľa čl. 9, 10 a 11 a podľa čl. 26 ods. 1. Členské štáty môžu umožniť sociálnym partnerom ponechať v platnosti, dohadovať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, ktorými sa stanovia dojednania týkajúce sa práce pre platformy odlišné od tých, ktoré sú uvedené v čl. 12 a 13, a ak vykonávaním poveria sociálnych partnerov podľa čl. 29 ods. 4, od tých, ktoré sú uvedené v čl. 17, pričom sa rešpektuje celková ochrana pracovníkov platforiem.

• článok 29: transpozícia a vykonávanie – do 2. decembra 2026. Bezodkladne o tom informujú Komisiu,
• článok 30: Preskúmanie zo strany Komisie – do 2. decembra 2029,
• článok 31: Nadobudnutie účinnosti,
• článok 32: Adresáti (čo sú členské štáty).

 

Záver

S uvedenými otázkami sa SR bude musieť vyrovnať do 2. 12. 2026, pričom sa musí zvážiť spôsob transpozície uvedenej smernice – napr. novelizácia viacerých zákonov alebo vytvorenie jedného zberného zákona, posúdenie, ktoré ustanovenia sú už transponované a ktoré je potrebné doplniť. Osobitná a nepochybne búrlivá diskusia bude na tému kvalifikácie právneho statusu osoby vykonávajúcej prácu pre platformy v kontexte textu smernice a právne úpravy v § 1 ods. 2 Zákonníka práce – definícia závislej práce.

Zároveň otázka automatizovaných monitorovacích systémov, automatizovaných rozhodovacích systémov, ľudského dozoru a preskúmania rozhodnutí a práv zamestnancov v kontexte rastúceho nasadzovania týchto systémov nadobúda relevanciu aj pre iné oblasti pracovného práva, ako je práca pre digitálne pracovné platformy.

Odkazy:

[1] <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:L_202402831>,

[2] <https://www.ilo.org/digital-labour-platforms>,

[3] Zhrnutie (v angl. jazyku) má napr. štúdia MOP: <https://www.ilo.org/publications/platform-work-and-employment-relationship>.