Pružný pracovný čas predstavuje buď rovnomerné, alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, závisí to od konkrétneho prípadu. Pružný pracovný čas však umožňuje skombinovať pracovné povinnosti zamestnanca s jeho osobnými záujmami, čo je pre neho výhodné. Pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorí u neho pôsobia. Počas základného pracovného času však zamestnanec musí byť prítomný na pracovisku. Pokiaľ je zamestnanec zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu, počas jej trvania sa mení aj pružný pracovný čas na fixný, a preto zamestnávateľ musí oznámiť dĺžku pracovného času, ktorá bude u zamestnanca počas pracovnej cesty platiť.
Pružný pracovný čas ako druh pracovného času
Pružný pracovný čas je kategóriou pracovného času vo všeobecnosti, a preto musí spĺňať všetky špecifické znaky, ktoré § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") na pracovný čas kladie. Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce je potrebné pod pracovným časom rozumieť časový úsek, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva pre neho závislú prácu v súlade s pracovnou zmluvou uzatvorenou v rámci pracovného pomeru.
Príklad č. 1:
Zamestnanec vykonával prácu nad rozsah ustanoveného pracovného času, pričom zamestnávateľ mu výslovne nepovedal, že má opustiť pracovisko. Uvedené si zamestnanec vyložil tak, že zamestnávateľ súhlasí s výkonom nadčasovej práce, a preto zamestnanec od zamestnávateľa požadoval príplatok za výkon nadčasovej práce. S uvedeným však zamestnávateľ nesúhlasil s odôvodnením, že nedal zamestnancovi výslovný príkaz na výkon nadčasovej práce. Konal v tomto prípade zamestnávateľ v súlade s platným právom?
-> UPOZORNENIE:
Pod pracovným časom sa rozumie aj časový úsek, v rámci ktorého sa vykonáva nadčasová práca, musia byť však splnené podmienky pre uplatnenie nadčasovej práce, teda podľa § 97 ods. 1 Zákonníka prácemusí ísť o prácu, ktorá je
vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom
nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, ktoré boli ustanovené.Preto zamestnávateľ musí zamestnanca výslovne požiadať, a to ústne alebo písomne, aby vykonával nadčasovú prácu. Len samotné ponechanie zamestnanca na pracovisku, aby vykonával závislú prácu nad ustanovený rozsah pracovného času ešte nezakladá právny nárok zamestnanca na príplatok za výkon nadčasovej práce v danom prípade. Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom. Podľa § 88 ods. 1 Zákonníka práce je pružný pracovný čas buď rovnomerným, alebo nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času, teda musí spĺňať kritériá nielen pre pracovný čas, ale aj pre rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pre rovnomerný pracovný čas podľa § 86 ods. 1 Zákonníka práce platí, že o jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ, musí však predt