Kratší pracovný čas je rozsah týždenného pracovného času dohodnutý v menšom rozsahu (kratší) než ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa (je kratší ako zákonný, resp. skrátený pracovný čas).
- Vzor
Príklad:
U zamestnávateľa s jednozmennou prevádzkou je ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne. Zamestnávateľ neskrátil pracovný čas všetkým zamestnancom (napr. na základe dohody s odborovou organizáciou v podnikovej kolektívnej zmluve).
Kratší pracovný čas je teda akýkoľvek pracovný čas kratší ako 40 hodín týždenne v priemere. Kratším pracovným časom nie je prípad, ak zamestnanec počas rôznych týždňov pracuje rôzne dlho (ak celkový týždenný pracovný čas v priemere je 40 hodín týždenne). V takom prípade ide len o organizáciu pracovného času podľa § 86, § 87 a § 87a ZP.
Príklad:
U zamestnávateľa s jednozmennou prevádzkou je ustanovený pracovný čas (tzv. skrátený pracovný čas) na základe dohody s odborovou organizáciou v podnikovej kolektívnej zmluve 37,5 hodiny/týždenne. Kratší pracovný čas je teda akýkoľvek pracovný čas kratší ako 37,5 hodiny týždenne v priemere.
V praxi sa používa aj pojem úväzok. (Pozn.: Zákonník práce pojem úväzok a čiastočný úväzok nepoužíva.) Polovičný úväzok je ½ z pracovného času ustanoveného týždenného pracovného času u zamestnávateľa, napr. 40 h → 20 h, 37,5 h → 18,75 h.
Možnosť dohodnúť kraší pracovný čas
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas. Tento sa musí uviesť v pracovnej zmluve výslovne.
Príklad:
Pracovný čas zamestnanca je 20 hodín týždenne v priemere.
Zamestnanec môže s jedným zamestnávateľom uzatvoriť viac pracovných pomerov na kratší pracovný čas, len pokiaľ ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 ZP). Napríklad pracovná zmluva č. 1 – hlavná činnosť počas celého roka – školník, pracovná zmluva č. 2 bude sezónneho charakteru – kurič. V tejto súvislosti možno však dohodnúť aj jednu pracovnú zmluvu s dvoma druhmi práce, pričom jeden z nich bude obmedzený na časť roka. Okrem toho v prípade dvoch pracovných zmlúv sa výkon práce z nich nemôže prelínať. Buď sa vykonáva práca na jednu, alebo na druhú pracovnú zmluvu.
Osobitné pravidlá: kratší pracovný čas pri konte pracovného času (§ 87a ods. 9 ZP), kratší pracovný čas a práca nadčas (druhá veta § 97 ods. 2 ZP – nemožno nariadiť prácu nadčas, t. j. dohodnúť ju možno), kratší pracovný čas a prestávky na dojčenie −§ 170 ZP.
Príklad:
Dohodnutie kratšieho pracovného času 20 hodín týždenne a jeho rozvrhovanie striedavo týždeň č. 1 – 0 hodín a týždeň č. 2 – 40 hodín. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.
Vplyv kratšieho a skráteného pracovného času na mzdu
Kratší pracovný čas (§ 49 ZP): zamestnancovi patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času (dohodnutie kratšieho pracovného času vyjadruje vôľu zmluvných strán). Z hľadiska minimálnej mzdy sa táto nezvyšuje/neprepočítava.
Príklad:
Kratší pracovný čas je 20 hodín týždenne. Pri hodinovej mzde zamestnávateľ za mesiac vyplatí mzdu podľa počtu hodín odpracovaných v danom mesiaci.
Skrátený pracovný čas (§ 85 ods. 5 druhá veta, ods. 6 a 7 ZP): zamestnancovi patrí mzda, ktorá je z hľadiska zákonných miním úmerne zvyšovaná na účely potrebných výpočtov (napr. zvýšenie hodinových sadzieb minimálnej mzdy – § 119 ods. 1 ZP, § 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p.). Skrátenie je povinné na základe zákona, aby sa chránili vybrané kategórie zamestnancov; (pozri druhá veta § 85 ods. 5, ods. 6 a 7 ZP).