Náhrada za stratu času

Strata času = ak je zamestnanec na pracovnej ceste (§ 57 ZP), pričom čas pracovnej cesty mu zasahuje do času, ktorý už je mimo rámca jeho pracovnej zmeny určenej na deň pracovnej cesty a nejde ani o pracovnú pohotovosť (zamestnanec nie je pripravený na výkon práce – neočakáva sa jeho prípadný výkon práce), ani o prácu nadčas (nejde o výkon práce nad rámec pracovnej zmeny), ale zamestnanec cestuje na miesto výkonu práce počas pracovnej cesty, ktoré je mimo jeho miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve (napr. z Bratislavy do Prahy), alebo cestuje späť z miesta výkonu práce počas pracovnej cesty (napr. z Prahy do Bratislavy) a tento čas je kvalifikovaný ako jeho doba odpočinku. V čase cestovania sa však zamestnancovi neumožňuje odpočinok plnohodnotne využiť.

Aplikácia § 96b ZP sa viaže na dohodu so zástupcami zamestnancov alebo dohodu v kolektívnej zmluve (ak u zamestnávateľa nepôsobia, možno túto otázku dohodnúť aj v pracovnej zmluve – pozri § 12 ods. 1 ZP).

Príklad:

Nástup na zahraničnú pracovnú cestu z Bratislavy do Prahy je v nedeľu o 18.00 h, vlak odchádza o 18.00 h a výkon práce v Prahe je na ďalší deň od 8.30 h. Zamestnanec je obmedzený vo svojom osobnom čase, ale tento čas nie je výkonom práce. Čas od začatia pracovnej cesty do času ubytovania v hoteli je stratou času, ktorý by inak mohol zamestnanec využiť na súkromné účely. Zamestnancovi zaň zo zákona nepatrí žiadna náhrada a ani nejde o započítaný výkon práce (ale o dobu odpočinku). Ustanovenie § 96b ZP umožňuje poskytnutie náhrady za stratu času.

Zamestnanec cestuje v dobe odpočinku, o jej náplni rozhoduje zamestnanec (zamestnávateľ rozhoduje napr. o určení práce nadčas – podmienky § 97 ZP, pracovnej pohotovosti – § 96 ZP vrátane skrátenia odpočinku). Určenie pracovnej cesty v dobe odpočinku len veľmi nepriamo vyplýva z § 57 ZP. Uvedené vyvoláva otázku o požiadavke na súhlas zamestnanca s cestovaním v dobe odpočinku, napr. v nedeľu.

Formy náhrady za stratu času

Zákonník práce upravuje dve možnosti, ktoré uvádza ako alternatívne (nemožno však využiť ich kombináciu):

1. dohodnutá peňažná náhrada − výška peňažnej náhrady je založená na dohode. Zákonník práce nestanovuje v tejto súvislosti žiadne pravidlá. Táto peňažná náhrada nie je mzdou v zmysle § 118 ZP, keďže nejde o plnenie za vykonanú prácu,
2. náhradné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca (§ 134 ZP) − pozri aj § 144a ods. 1 písm. c) ZP – ako výkon práce sa posudzuje aj doba náhradného voľna poskytnutého podľa § 96b ZP.

Príklad:

Započítanie napr. v pomere 1 : 1, t. j. jedna hodina strateného času = jedna hodina náhradného voľna, ale nemožno vylúčiť ani možnosť započítania v určitom pomere, napr. za dve hodiny cesty sa poskytne jedna hodina náhradného voľna (2 : 1) a pod.