Úprava pracovného času na žiadosť zamestnanca

Vydané: 2 minúty čítania

Zamestnanec má právo na úpravu pracovného času na základe § 90 ods. 11 Zákonníka práce.


  • Vzor
 

Dôvody na úpravu pracovného času zamestnanca

  • zdravotné dôvody alebo
  • iné vážne dôvody na jeho strane (napríklad: starostlivosť o inú, napr. staršiu osobu, ktorá vyžaduje napr. podávanie liekov, starostlivosť o dieťa). 

Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi úpravu pracovného času na jeho žiadosť z dôvodov uvedených v § 90 ods. 11 Zákonníka práce.

 

Úprava pracovného času zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný:

 

a) povoliť vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času

Príklad:

Zamestnanec nebude pracovať v noci, rozdelí sa mu pracovná zmena, aby počas dňa mohol absolvovať rehabilitáciu, umožní sa mu skorší príchod do práce; ide o úpravu určeného pracovného času, nie o kratší pracovný čas podľa § 49 ZP).

Zamestnávateľ je povinný ju povoliť [jednostranne – zamestnávateľ môže odvolať svoj súhlas (povolenie) s individuálnou úpravou pracovného času].

Príklad:

Zamestnanec v zmysle § 90 ods. 11 ZP požiada o kratší pracovný čas. Má nárok na dohodnutie/povolenie/úpravu kratšieho pracovného času?

Na rozdiel od § 164 ZP sa v § 90 ods. 11 ZP explicitne neuvádza právo na kratší pracovný čas alebo na inú vhodnú úpravu pracovného času. Z § 164 sa dá odvodiť, že kratší pracovný čas je vhodná úprava pracovného času, a to vzhľadom na slová „a inú vhodnú úpravu pracovného času“, t. j. § 164 ZP klasifikuje kratší pracovný čas ako vhodnú úpravu pracovného času. NS ČR mal však iný názor.

Zároveň § 90 ods. 11 ZP je o povolení alebo dohodnutí. Kratší pracovný čas sa v zmysle § 49 ZP má vždy dohodnúť v pracovnej zmluve.

 

b) alebo ju dohodnúť v pracovnej zmluve

Zamestnávateľ ju má/môže dohodnúť (voľba – povolenie alebo dohodnutie je na zamestnávateľovi, pozn. pri kratšom pracovnom čase − § 49 ZP ustanovuje dohodnutie) a v pracovnej zmluve (dvojstranne – vyhotoví sa dodatok k pracovnej zmluve, zamestnávateľ môže svoj súhlas odvolať len so súhlasom zamestnanca).

Uvedená povinnosť je daná, len ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje (to sa musí skúmať vždy v individuálnom prípade).