Pracovná pohotovosť je čas určený zamestnávateľom alebo so zamestnávateľom dohodnutý, po ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce + ide o obdobie (dobu/čas) mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 90 ZP) a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času (§ 85 ods. 8 ZP). Otázku pracovnej pohotovosti primárne upravujú § 96 a § 96a ZP.
- Vzor
Z hľadiska Zákonníka práce sa stále vychádza z pojmov neaktívna pracovná pohotovosť, t. j. zamestnanec je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva (na pracovisku je to súčasť pracovného času, mimo pracoviska je to doba odpočinku), a aktívna pracovná pohotovosť – zamestnanec prácu vykonáva (je to práca nadčas).
Určenie pracovnej pohotovosti
Zákonník práce upravuje aj otázku možnosti nariadenia a dohodnutia pracovnej pohotovosti len v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh, napr. lekár (v prípade potreby bude aktivovaný na vykonanie zákroku), zásahová služba (v prípade pohotovosti vykoná zásah, napr. vyslobodenie osoby uväznenej vo výťahu). Nevyhnutná úloha nie je celoročné nasadenie zamestnanca, výkon každodenných úloh zamestnanca, ktoré je možné zabezpečiť v riadnom pracovnom čase zamestnanca, pravidelné práce, ak nejde o nevyhnutné úlohy.
Pracovnú pohotovosť možno nariadiť alebo dohodnúť len na druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.
Pracovná pohotovosť by nebola možná tam, kde už nemožno vykonávať prácu nadčas (napr. z hľadiska rozsahu).
Príklad:
Zamestnanec zodpovedný za servisné zásahy je v pohotovosti počas soboty od 8.00 h do 16.00 h. V prípade vykonania zásahu – ide o prácu nadčas – je narušený nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni (a teda aplikuje sa aj pravidlo podľa § 97 ods. 5 ZP). V tomto ohľade však zamestnávateľ nie je povinný z dôvodu práce nadčas zamestnancovi poskytnúť náhradný odpočinok. Zároveň ak ide o pohotovosť na pracovisku, táto sa považuje za pracovný čas, a teda nejde vôbec o odpočinok zamestnanca, v tomto prípade sa musí dodržať minimum podľa § 93 ZP.
Príklad:
Určený pracovný čas je pondelok – piatok od 6.00 h do 14.00 h. Zamestnancovi sa určí pracovná pohotovosť v pondelok a utorok od 14.00 h do 16.00 h (napr. keby niekto nenastúpil na výkon práce z druhej pracovnej zmeny, aby zamestnávateľ mal čas zohnať náhradu). V danom prípade ide o určenie pracovnej pohotovosti mimo rámc