Nočná práca

Zákonník práce nočnú prácu vymedzuje z časového hľadiska ako prácu medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Osobitná regulácia práce v tomto čase vyplýva z otázok BOZP (napr. dopady nočnej práce na zdravie človeka). Zákonník práce okrem toho reguluje aj tzv. nočné zmeny (§ 90 ods. 7), ide o pracovnú zmenu, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Pojem nočná zmena súvisí s otázkou organizácie pracovného času. Mzdové zvýhodnenie podľa § 123 ZP sa vypláca za nočnú prácu a nie za nočnú zmenu.

Príklad:

Práca sa má vykonávať od 19.00 h do 7.00 h. Prevažná časť pracovnej zmeny spadá do času medzi 22.00 h až 6.00 h (8 hodín), a teda ide o nočnú zmenu.

Ustanovenie § 98 ods. 1 ZP vymedzuje zákonnú definíciu pojmu „nočná práca“, ktorá je kogentná a nie je možné ani odchýlenie sa v prospech zamestnanca. Zákonník práce nevylučuje, aby zamestnávateľ poskytoval aj ďalšie mzdové zvýhodnenia zamestnancom, napr. za čas od 6.00 h do 7.00 h.

Príklad:

Začiatok pracovnej zmeny je o 6.00 h. Zamestnancovi ide autobus tak, že do práce prichádza o 5.30 h. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodne tak, že môže začať vykonávať prácu o 5.30 h, ale nepatrí mu za to mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Posúďte z hľadiska zákona.

Takýto postup je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 98 ods. 1 ZP je kogentné a dohoda inak nie je možná.

Pojem zamestnanec pracujúci v noci

Zákonník práce nevymedzuje pojem „noc“. Ide skôr o zamestnanca vykonávajúceho nočnú prácu. Tým nie je každý zamestnanec, ktorý musí vykonať prácu v čase medzi 22.00 h až 6.00 h, a teda nočnú prácu. Zvýšená ochrana sa poskytuje vo väzbe na splnenie určitých podmienok.

Zamestnanec pracujúci v noci je na účely Zákonníka práce:

1. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich

Má ísť teda o práce, u ktorých sa vyžaduje ich pravidelné vykonávanie v čase medzi 22.00 h – 6.00 h (v noci). V tomto prípade nie je rozhodujúce, či zamestnanec odpracuje 500 hodín v roku v noci (ako je to určené v druhom prípade), ale rozhodujúce je, že zamestnanec má vykonávať prácu, ktorá sa pravidelne (t. j. opakovane) vykonáva v noci najmenej tri hodiny.

Zákonník práce podrobne (aj vzhľadom na rozmanitosť prác) nevymedzuje ani početnosť, ani pravidelnosť ich vykonávania. Musí ísť o práce najmenej tri hodiny po sebe nasledujúce (v noci), napr. ak sa upratovacie práce vykonávajú od 22.00 h do 0.00 h a od 5.00 h do 6.00 h, nejde o práce, ktoré sa vykonávajú v noci najmenej tri hodiny po sebe.

Príklad:

Práca v reštaurácii, kde sa pravidelne pracuje aj od 18.00 h do 1.00 h; od 22.00 h do 1.00 h bude práca v rozsahu najmenej 3 hodiny po sebe nasledujúce, strážna služba – práce sa vykonávajú nonstop a je predpoklad, že zamestnanec bude zaradený na výkon práce medzi 22.00 h – 6.00 h.

V tomto prípade teda ide o predpoklad, že zamestnanec bude mať organizovaný pracovný čas tak, že bude pravidelne zaraďovaný do pracovných zmien, ktoré sa majú vykonávať v noci, pretože práca sa má vykonávať (aj) v noci.

2. Zamestnanec, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok

Tu ide o predpoklad vo väzbe na zamestnanca. Vzhľadom na organizáciu práce a pracovnú pozíciu zamestnanca sa predpokladá (stačí predpoklad, ktorý sa môže alebo nemusí naplniť), že zamestnanec za rok (nie je tu uvedené, že ide o kalendárny rok) odpracuje 500 hodín v noci.

Príklad:

1. Reštaurácia zatvára pravidelne o 2.00 h. Zamestnanec je zaraďovaný do pracovných zmien tak, že nemá vykonávať nočnú prácu. V dôvodu choroby iného zamestnanca je výnimočne zaradený do pracovnej zmeny v sobotu aj v nedeľu, ktorá sa končí o 2.00 h. Ide o zamestnanca pracujúceho v noci?
2. Zamestnancovi údržby je výnimočne nariadená pracovná pohotovosť od 22.00 h do 00.00 h.

Ustanovenie § 98 ods. 2 ZP sa netýka prípadu, ak vznikne mimoriadna situácia a zamestnanec s koncom zmeny napr. o 21.00 h musí vykonávať prácu napr. do 00.00 h. V tomto prípade nejde o zamestnanca pracujúceho v noci. Hoci ide o práce, ktoré sa pravidelne vykonávajú v noci, nejde o zamestnanca, ktorý tieto práce má vykonávať pravidelne v noci.

Pojem „pravdepodobnosť“ sa čiastočne vylučuje s prácou nadčas (neplánovaný výkon práce), t. j. do úvahy pri posudzovaní, či ide o zamestnanca pracujúceho v noci, sa má brať práca organizovaná v rámci rozvrhovania pracovných zmien, nie prípadná práca nadčas.

Príklad:

Práca sa vykonáva v rôznych pracovných zmenách: 6.00 – 14.00, 14.00 – 22.00, 22.00 – 6.00. Zamestnancovi v priemere vychádza jedna nočná zmena v rozsahu 7,5 h na týždeň. Spolu je to 7,5 h x 52 týždňov ročne = spolu 390 hodín ročne. To je menej ako 500 hodín. Ide o zamestnanca pracujúceho v noci?

V tomto prípade sa na zamestnanca nevzťahuje pravidlo o predpoklade, že odpracuje 500 hodín, ale musí sa posúdiť, či bude vykonávať prácu, ktorá sa má vykonávať pravidelne v noci najmenej tri hodiny po sebe nasledujúce.

Príklad:

Zamestnávateľom je obecný úrad, na ktorom je pracovná pohotovosť v noci (mimo pracoviska – na zavolanie) potrebná stále, ale skutočný výkon práce je zriedkavý – de facto len vtedy, ak nastane mimoriadna udalosť. Ako je to s aplikáciou ustanovenia § 98 ZP na tento prípad?

V českej právnej literatúre bol vyslovený názor, že ak je zamestnanec náhodne neplánovane vyzvaný zamestnávateľom na výkon neodkladnej práce, ide o prácu nadčas. V tomto ohľade nočná práce je práca plánovaná a práca nadčas je práca neplánovaná (aj keď môže byť predvídaná).

K otázke nočnej práce sa vyjadril aj SD EÚ: nočná práca žien C-345/89 Stoeckel, C-421/92 Haberman-Belterman.

Povinnosti zamestnávateľa pri nočnej práci

Zákonník práce ustanovuje celý rad povinností zamestnávateľa, pokiaľ ide o nočnú prácu:

• § 98 ods. 3 až 5 ZP: posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci, vybavenie pracoviska, pravidelné prerokovanie organizácie práce v noci so zástupcami zamestnancov, otázky BOZP a zásada nediskriminácie v porovnaní so zamestnancami, ktorí vykonávajú „dennú“ prácu,
• § 55 ZP preradenie zamestnanca z nočnej práce na dennú prácu – ods. 2 písm. e) a písm. f).

Rozvrhovanie práce/ustanoveného týždenného pracovného času u zamestnanca pracujúceho v noci

1. Zamestnanec pracujúci v noci, ktorý nevykonáva ťažkú telesnú ani ťažkú duševnú prácu alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia

Pravidlo: priemerná dĺžka pracovnej zmeny nemá prekročiť osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich (referenčné obdobie – štyri kalendárne mesiace po sebe nasledujúce) a pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdňového pracovného týždňa.

V texte ide o pracovnú zmenu = pracovný čas a prestávka v práci. Ustanovenie § 98 ods. 8 ZP akoby naznačovalo, že priemerná dĺžka pracovného času má byť 7,5 hodiny, a teda pracovný čas má byť najviac 37,5 hodiny týždenne. Je trochu sporné, či je to úmysel, alebo chyba vznikla v minulosti, keď sa prestávka v práci započítavala do pracovného času a pri zmene v § 91 ZP nedošlo k zmene aj v tomto ustanovení.

Zákon zároveň fixuje referenčné obdobie na kalendárne mesiace: 4 mesiace = počet dní v 4 mesiacoch / 7 dní v týždni = počet týždňov vo vyrovnávacom období

Napr. 1. september − 31. december = 122 dní

122 / 7 = 17,43 týždňa

Počet týždňov vo vyrovnávacom období x 8 hodín

17,43 týždňa x 40 hodín = 139,43 h (max. rozsah nočnej práce 697,2 h)

Zároveň § 98 ods. 8 ZP ustanovuje priemernú dĺžku pracovnej zmeny, pričom však neuvádza, či každej zmeny alebo nočnej zmeny. Z textu „vychádza sa z päťdenného pracovného týždňa“ možno odvodiť, že sa berú do úvahy všetky zmeny, hoci možno vzhľadom na BOZP by bol správnejší nasledujúci postup. Ak zamestnanec v čase od 1. 9. do 31. 12. odpracuje 50 nočných zmien, prepočtom sa musí zistiť, či priemerná dĺžka pracovného času/zmeny nie je viac ako 8 hodín. Napríklad ak odpracuje 400 hodín = 400 hodín / 50 zmien = pracovný čas 8 hodín (potom nie je dôležité, či niektorá zmena trvala 12 hodín a niektorá 6 hodín).

2. Zamestnanec vykonávajúci prácu v noci, ktorý vykonáva ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia

Okruh prác vymedzí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávatelia nepôsobia, tak zamestnávateľ postupuje samostatne podľa § 12 ods. 1 ZP.

Pravidlo: pracovný čas zamestnanca nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín.

V tomto prípade nie je možné použiť vyrovnávacie (referenčné) obdobie – Zákonník práce nepoužil spojenie „v priemere“.

Pozn.: Tu sa už používa pojem pracovný čas. Ustanovenie § 98 ods. 9 ZP priamo neuvádza, že sa to týka nočnej zmeny, ale vzhľadom na zaradenie pod § 98 ZP (nočná práca) možno predpokladať, že toto obmedzenie sa týka len nočnej práce.

Okrem týchto dvoch pravidiel sa pri určovaní nočnej práce zamestnávateľ musí riadiť aj pravidlom podľa § 90 ods. 8 ZP o opakovaní zaraďovania zamestnanca do nočných zmien v týždňoch nasledujúcich po sebe.