Konto pracovného času bolo zavedené ako osobitný nástroj na rozvrhovanie pracovného času (najprv popri tzv. flexikonte) a neskôr ako jediný nástroj tohto typu. Z hľadiska organizácie pracovného času ide o spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času.
- Vzor
Konto pracovného času upravuje § 87a ZP, ktorý ustanovuje všeobecné pravidlá. Keďže ide o spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, uplatnia sa aj tie pravidlá § 87 ZP, ktoré nie sú v rozpore s pravidlami podľa § 87a ZP, a tie pravidlá, ktoré § 87a ZP výslovne neupravuje.
Ak § 87a ZP neupravuje osobitné pravidlo pre nejakú situáciu, uplatní sa napr. pri výpočte dovolenky za kalendárny rok pravidlo ustanovené v § 104 ZP. Keďže rozsah práce v jednotlivých kalendárnych rokoch môže kolísať (a to aj vzhľadom až na prípadne 30-mesačné vyrovnávacie obdobie), treba sa zaoberať otázkou, aký rozsah dovolenky zamestnancovi v kalendárnom roku patrí.
Ak sa napríklad v kalendárnom roku č. 1 odpracuje menej pracovných zmien (t. j. na zápornom účte konta pracovného času sa naakumulujú mínusové hodiny) – rozsah dovolenky za kalendárny rok prepočítaný na dni je nižší, a ak sa v ďalšom kalendárnom roku odpracuje viac pracovných zmien (t. j. plní sa kladný účet konta pracovného času) – rozsah dovolenky za kalendárny rok prepočítaný na dni je vyšší.
Osobitné pravidlo vyjadruje § 130 ods. 5 ZP – uvedenie informácie o stave konta (t. j. zostatok konta – kladný, resp. záporný) pri vyúčtovaní mzdy.
Konto pracovného času zabezpečuje, že práca nadčas nebude prácou nadčas, ale vyššou potrebou práce, ktorá bude plniť kladný účet konta pracovného času, a prekážka v práci na strane zamestnávateľa nebude prekážkou v práci, ale nižšou potrebou práce, ktorá bude plniť záporný účet konta pracovného času.
V praxi sa treba veľmi podrobne zaoberať rôznymi pravidlami, keďže Zákonník práce upravuje len nevyhnutné minimum, napr. dovolenka určená na deň, kde odpadla zmena z dôvodu nižšej potreby práce, alebo na deň, na ktorý bol určený výkon práce vyplývajúci z kladného účtu konta pracovného času, prekážka v práci, napr. dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca počas niekoľkých mesiacov a „osud“ jeho konta pracovného času – dlh, prebytok hodín – maže sa, nemaže sa? Ako bolo už uvedené v texte, tieto otázky komplexne rozoberá kniha o konte pracovného času.
Zavedenie konta pracovného času a forma dohody
Konto pracovného času možno zaviesť výlučne u zamestnávateľov, kde pôsobia zástupcovia zamestnancov a za podmienky ich súhlasu. V ostatných prípadoch (a to aj v prípade súhlasu zamestnanca) sa jeho zavedenie vylučuje (pozri § 87a ods. 1 ZP vo väzbe na § 12 ods. 1 ZP).
V odbornej literatúre sa vedie spor o to, či dohoda o zavedení konta pracovného času je právny úkon, keďže napr. zamestnanecká rada nemá spôsobilosť na právne úkony. V praxi však dohody medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou o konte pracovného času bývajú formulované ako právne úkony (rieši sa teda aj ich možnosť vypovedania).
Vyrovnávacie obdobie (doba) konta pracovného času
Zákonník práce ustanovuje povinnosť dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov.
Vyrovnanie smeruje k vyrovnaniu rozdielu medzi ustanoveným týždenným pracovným časom (t. j. to, čo je dohodnuté v pracovnej zmluve/kolektívnej zmluve, ako napr. 40-hodinový týždenný pracovný čas) a skutočne odpracovaným časom zamestnanca (t. j. to, čo sa skutočne odpracovalo v jednotlivých úsekoch/týždňoch).
V praxi sa uplatňujú dva modely vyrovnávajúcich období:
- fixný, ktorý je stanovený v určitom rozsahu od – do, napr. 24 mesiacov od 1. januára 2017 do 31. decembra 2019, a v rámci neho sa zúčtuje vyššia aj nižšia potreba práce, alebo
- plávajúci, pri ktorom ide o individuálne posúdenie každej vyššej alebo nižšej potreby práce (napr. vyššia potreba práce 20.9 + 2 hodiny – jej zúčtovanie napr. do 24 mesiacov, kedy sa musí práca vykonávať v rozsahu o dve hodiny menej).
Zákonník práce ustanovuje, že vyrovnávacie obdobie možno dohodnúť najviac na 30 mesiacov.
Rozvrhovanie pracovného času pri konte pracovného času
V prípade organizácie pracovného času (jeho rozvrhovania, určovania) sa sledujú dva limity:
1. V období (dobe) najviac 12 mesiacov nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas, ako aj kladného účtu konta pracovného času presiahnuť v priemere 48 hodín – toto ustanovenie je ustanovením lex specialis oproti § 87 ZP (kde je maximum len 40 hodín, prípadne menej).
Do 48 hodín sa započítavajú tieto zložky: pracovný čas (základný) vrátane pracovnej pohotovosti na pracovisku, práca nadčas (mimo rozvrhu) a kladné konto pracovného času (hodiny navyše de facto namiesto nadčasu v rámci rozvrhu).
2. V období (dobe) najviac 30 mesiacov (resp. kratšom) sa musí skutočný pracovný čas vyrovnať tak, aby zodpovedal pracovnej zmluve/kolektívnej zmluve v rámci zákonného maxima (aby ju nepresahoval). Napríklad 40 h, 38 ¾ h a pod.
V dohode možno určiť aj kratšie referenčné (vyrovnávacie) obdobie na 48-hodinovú prácu, aj kratšie vyrovnávacie obdobie na 40-hodinovú prácu týždenne.
Pri konte pracovného času zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas tak, že:
- v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (plní sa kladný účet konta pracovného času),
Väčšia potreba práce: konto je istá forma plánovanej práce („naplánujem menej – naplánujem viacej“), v princípe ide tiež o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, a teda by sa mali uplatniť aj všeobecné kritériá § 87 ZP, ako aj § 90 ZP (najmenej týždeň vopred a so súhlasom zamestnanca aj kratšie).
- v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, alebo prácu nebude vykonávať vôbec (plní sa záporný účet konta pracovného času).
Menšia potreba práce/žiadna práca: platí aj osobitné pravidlo podľa § 142 ods. 5 ZP, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupovať podľa § 87a ZP (t. j. ako má dohodnuté konto); ustanovenie § 90 ods. 9 ZP sa v tomto prípade nemusí uplatniť (t. j. nemusí sa oznamovať najmenej týždeň vopred).
V praxi sa v dohodách dohodne aj celkové obmedzenie stavu účtov konta pracovného času, napr. maximálny počet mínusových a plusových hodín.
Niektorí zamestnávatelia postupujú aj tak, že hodiny prenášajú, ako aj čas skončenia vyrovnávacieho obdobia. Takýto postup by sa však mohol uplatniť len vtedy, ak by vyrovnávacie obdobie bolo 24 mesiacov a hodiny by sa prenášali do 30 mesiacov (vyrovnávacie obdobie by teda bolo 30 mesiacov).
Cieľom § 87a ZP je zabezpečiť, aby na konci vyrovnávacieho obdobia bol stav konta nulový.
Vyplácanie mzdy pri konte pracovného času
Konto pracovného času predstavuje odpojenie pracovného času a mzdy.
Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca, a teda nereaguje na výkyvy v práci (t. j. na to, či bol odpracovaný väčší alebo menší rozsah práce). Uvedeným nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy (napríklad príplatky za nočnú prácu, zmennosť, sviatok), ak táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.
Príklad:
Zamestnanec pracuje na týždenný pracovný čas 40 hodín. Jeho mesačná základná zložka mzdy je 1 000 eur.
V mesiaci september 2019 zamestnávateľ „vypustil“ z plánu dve pracovné zmeny s pracovným časom 8 hodín (spolu 16 hodín) a vložil ich do záporného účtu konta pracovného času.
Uvedený postup zamestnávateľa nemá vplyv na základnú zložku mzdy zamestnanca (zamestnávateľ ju zaplatí tak, ako keby zamestnanec pracoval), ale má vplyv na ďalšie zložky mzdy, ako napr. na zložky, ktoré sú založené na počte vyrobených kusov, keďže zamestnanec odpracoval o 16 hodín menej.
V mesiaci november zamestnávateľ „vložil“ do plánu dve pracovné zmeny s pracovným časom 8 hodín (spolu 16 hodín) a vložil ich do kladného účtu konta pracovného času (resp. vybral z účtu konta pracovného času 16 hodín).
Uvedený postup je bez vplyvu na základnú zložku mzdy, ale má to vplyv napr. na zložky mzdy založené na počte vyrobených kusov, keďže zamestnanec odpracoval o 16 hodín menej.
Uvedený postup je bez vplyvu na základnú zložku mzdy (zaplatí sa, ako keby zamestnanec odpracoval pôvodný rozsah), ale má to vplyv napr. na zložky založené na počte vyrobených kusov, keďže zamestnanec odpracoval o 16 hodín viacej, ak pracoval napr. v sobotu, nedeľu atď. a zamestnávateľ poskytuje mzdové zvýhodnenie za tento čas, patria zamestnancovi aj tieto zvýhodnenia.
Vedenie účtu konta pracovného času
Ustanovenie § 87 ods. 5 ZP upravuje osobitnú evidenčnú povinnosť zamestnávateľa, ktorý je povinný viesť účet konta pracovného času.
Na konte pracovného času eviduje:
1. Rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca
Príklad:
Plusové/mínusové hodiny v konkrétnych týždňoch (poprípade si vedie aj celkový rozdielový účet, aby vedel celkový kladný či záporný zostatok konta, prípadne samostatne kladný a záporný účet).
2. Rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy (podľa § 87a ods. 3 ZP) a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas
Príklad:
Plusové/mínusové hodiny podľa odpracovaných hodín/hodín v mesiacoch.
V praxi sa vedie aj diskusia, či má existovať len jeden účet konta pracovného času (sumárny) alebo môžu existovať aj dva účty (plusový a mínusový). Z hľadiska § 87a ZP je to však jedno, ak ide len o identifikáciu celkového stavu hodín (napr. –100 h + 50 h vs –50 h).
Zúčtovanie konta pracovného času
Na konci vyrovnávacieho obdobia, resp. pri skončení pracovného pomeru (ak nastane skôr) sa musí urobiť zúčtovanie konta (účtov) pracovného času.
|
Zúčtovanie času |
Dodržanie limitov podľa § 87 a § 87a ZP alebo osobitná situácia, ako je napr. predčasné skončenie pracovného pomeru v prípade neplánovanej situácie, keď nie je potrebné zúčtovanie obdobne ako pri pracovnom čase s nerovnomerným rozvrhom. K otázke väčšieho alebo menšieho počtu určených hodín, ako umožňuje zákon, pozri výklad k § 87 a § 97 ZP. |
|
Zúčtovanie mzdy |
a) vyplatená bola nižšia základná zložka mzdy (ku dňu skončenia vyrovnávacieho obdobia alebo ku dňu skončenia pracovného pomeru), pretože zamestnanec odpracoval viac hodín − zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť, pričom sa v tejto situácii použije primerane § 129 ods. 3 ZP. Ak ide o riadne skončenie vyrovnávacieho obdobia navyše (pozri vyššie, ako aj výklad k § 87 a § 97 ZP), vzniká aj otázka uhradenia škody vo väzbe na to, že de facto išlo o prácu nadčas – skrytú prácu nadčas. |
|
b) vyplatená bola vyššia základná zložka mzdy (ku dňu skončenia vyrovnávacieho obdobia alebo ku dňu skončenia pracovného pomeru), skúma sa aj dôvod neodpracovania stanoveného pracovného času. ↓ Zákon zužujúco upravuje, že zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil. V praxi môže vzniknúť otázka bezdôvodného obohatenia (§ 222 ZP) v prípade skončenia so strany zamestnanca (§ 45, § 60). Je však sporné, či by zamestnávateľ takýto spor vyhral, keďže § 87a ods. 7 ZP bol naformulovaný zužujúco a musí tam byť bezdôvodnosť. |