Práca v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky v súvislosti s dodržaním nepretržitého odpočinku

Dni pracovného pokoja sú:

• dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni (podľa § 93 ZP)

Príklad:

Zamestnanec, ktorý pracuje v pondelok až piatok, má deň pracovného pokoja v sobotu a nedeľu. Zamestnanci môžu mať v rôznych týždňoch iné dni nepretržitého odpočinku v rámci týždňa (napr. v jeden týždeň – utorok a nedeľa, v druhý týždeň – streda a sobota alebo aj viac dní, ak pracujú napr. v 12-hodinových zmenách dlhé a krátke týždne, napr. 3 – 4 dni v týždni).

Príklad:

Sviatky: 

Osobitný druh odpočinku je upravený zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorý rozlišuje: 1. štátne sviatky (§ 1) a 2. ďalšie dni pracovného pokoja (§ 2 ods. 2). Na účely Zákonníka práce sa za sviatky považujú dni vymedzené v § 1 a § 2 cit. zákona, nielen tie podľa § 1.

 → Pozn.: zamestnanec so šesťdňovým pracovným dňom, ktorý končí pracovnú zmenu v sobotu o 12.00 h, má nárok na 35 hodín odpočinku od 12.00 h.

Podmienky práce v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok

a) nariadenie práce

Práca v dňoch pracovného pokoja a práca vo sviatok je povolená len za splnenia určitých podmienok, ktorými sú:

1. výnimočnosť,
2. po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak nepôsobia, zamestná­vateľ postupuje samostatne – pozri § 12 ods. 2 ZP),
3. vymedzený okruh prác: nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch (pracovné dni v kontexte zamestnancovho rozvrhu), ktoré sú vymedzené v § 94 ods. 3 ZP, a vo sviatok aj práce podľa § 94 ods. 4 ZP.

Pozn.: Trochu sporné môže byť, čo je deň pracovného pokoja.

Zamestnanec pracuje v pondelok až piatok od 8.00 h do 16.30 h. Deň pracovného pokoja je sobota a nedeľa. Otázny je čas v piatok od 16.30 h do 24.00 h vzhľadom na to, že Zákonník práce ho nekvalifikuje ako súčasť nepretržitého odpočinku v týždni (piatok je zamestnancov obvyklý pracovný deň, nie deň jeho pracovného pokoja) a zároveň nejde priamo ani o nepretržitý denný odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami (v sobotu nie je žiadna pracovná zmena, ale až v pondelok). Tento čas sa ale skôr javí ako súčasť nepretržitého denného odpočinku.

b) dohodnutie práce

Dohodnúť možno všetky práce. Obmedzenie sa týka len nariadených prác. Dohodnutie má byť pred začatím výkonu týchto prác.

Predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác („maloobchodný predaj“)

Zákonník práce zakazuje aj nariadenie, aj dohodnutie takejto práce. Ustanovenia § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 ZP sa na tieto prípady nepoužijú.

Zákonník práce priamo nedefinuje, čo je maloobchodný predaj. Primárnym účelom § 94 ods. 5 ZP je zákaz maloobchodného predaja v obchodoch (ako sú potraviny, obchod s oblečením), avšak je potrebné nahliadať aj na tento pojem vymedzený v zákone č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon. Maloobchodný predaj: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi [§ 33 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb.], pozri napríklad samostatne § 33 písm. b) Pohostinská činnosť. Práce súvisiace s predajom, napr. dokladanie tovaru, upratovanie predajne zamestnancami, inventúra, výdaj tovaru. Maloobchodný predaj nie je napr. prevádzka reštaurácie, plavárne, divadla.

Zákaz nariadenia alebo dohodnutia tohto druhu práce platí v nasledujúce dni: 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra. Výnimka, ktorá umožňuje maloobchodný predaj na základe nariadenia alebo dohodnutia, je uvedená formou prílohy č. 1a ZP.

Príklad:

Zamestnanec vykonáva prácu v pohostinstve (v reštaurácii, bare, vinárni, kaviarni) a má pracovnú zmluvu na výkon práce čašník, pričom popri obsluhe zároveň aj zákazníkom predáva doplnkový tovar, napr. cigarety, pochutiny, žuvačky, zapaľovače a pod. Vzťahuje sa zákaz maloobchodného predaja podľa § 94 ods. 5 ZP vo vybrané dni aj na tento druh činnosti?

Za maloobchod alebo predajňu možno považovať akýkoľvek subjekt podnikania, ktorého tržby plynú prevažne z maloobchodného predaja. Práce súvisiace s maloobchodným predajom sú všetky práce, bez ktorých by nebolo možné uskutočňovať maloobchodný predaj, napr. aj upratovanie predajne, prepočítanie a odovzdávanie pokladničnej hotovosti a pod.

V uvedených prípadoch je potrebné posúdiť, či práca, ktorú zamestnanec vykonáva, je maloobchodným predajom a s ním súvisiacou prácou alebo ide o prácu iného druhu. V tomto prípade práca čašníka nie je prácou, kde by išlo o predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a ani to nie je práca, ktorá s týmto predajom súvisí. Predaj cigariet v stravovacích zariadeniach (napr. pohostinstvo, reštaurácia, vináreň), kde sa pripravujú a podávajú jedlá a nápoje na priamu konzumáciu zákazníkom, je len doplnkovou službou k obsluhe hostí, a teda sa na ne obmedzenie podľa § 94 ods. 5 ZP nevzťahuje.

Začiatok dňa pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami

Ustanovenie § 95 ZP vymedzuje pravidlo pre určenie, kedy sa začína deň pracovného pokoja (deň pracovného pokoja zamestnanca, a teda aj sviatok – pozri § 93 ZP) na pracoviskách s nočnými zmenami (nočná zmena je zmena, ktorej prevažná časť spadá medzi 22.00 h a 6.00 h). Cieľom je identifikovanie konkrétneho dňa, do ktorého daná zmena spadá, keďže nočná zmena spravidla zasahuje do dvoch kalendárnych dní.

Príklad:

Zamestnanec pracuje v nočnej zmene z 31. augusta na 1. september od 17.30 h do 0.30 h. Ide v zmysle § 95 ZP o zmenu, ktorá spadá do dňa 31. august alebo 1. september?

Názor na uvedenú otázku v zmysle legislatívy ČR: Otázka je bezpredmetná, keďže nejde o nočnú zmenu, prevažná časť pracovnej zmeny spadá do času medzi 14.00 h až 22.00 h, a teda ide o odpoludňajšiu zmenu. Ustanovenie § 95 ZP sa vzťahuje len na nočné zmeny, na základe ktorého sa možno domnievať, že buď sa nemôže určiť takýto výkon práce, alebo sa analogicky použije len na účely odpočinku (nie na účely mzdových zvýhodnení), t. j. odpočinok sa počíta od 0.30 h (so) – vtedy začne sobota ako deň odpočinku, do 0.30 h (po), vtedy končí nedeľa ako deň odpočinku.

Príklad:

Sviatok 1. novembra pripadá na  stredu (v roku 2017) od 0.00 h do 24.00 h. Z hľadiska mzdového zvýhodnenia za sviatok nie je rozhodujúce určenie kalendárnym dňom (0.00 – 24.00), ale rozvrhom, t. j. je potrebné určiť, či „príplatková zmena“ je zmena z 31. októbra na 1. novembra od 22.00 h do 6.00 h alebo z 1. novembra na 2. novembra od 22.00 h do 6.00 h.

Rozhodujúce je, ktorá ranná pracovná zmena je považovaná za prvú rannú zmenu v danom pracovnom týždni.

Ak je prvá ranná zmena v pondelok 30. októbra (ak cyklus začína v utorok, tak v utorok 31. októbra) od 6.00 h do 14.00 h a na ňu nadväzuje zmena od 14.00 h do 22.00 h a na ňu zmena od 22.00 h do 6.00 h, tak 1. novembra patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnancovi, ktorý pracuje v zmene 1. novembra od 6.00 h do 14.00 h, od 14.00 h do 22.00 h, od 22.00 h do 6.00 h a mzdové zvýhodnenie nepatrí za prácu vo sviatok zamestnancovi, ktorý pracuje od 22.00 h (31. októbra) do 6.00 h (1. novembra), keďže táto zmena sa ešte nepovažuje za zmenu vo sviatok, ale prvá zmena vo sviatok začne až o 6.00 h (1. november).

Sviatok a vplyv na fond pracovného času a mzdu

a) práca vo sviatok zamestnanca, ktorému pracovná zmena pripadla na sviatok

Pracovná zmena bola v súlade s inými ustanoveniami Zákonníka práce (napr. nepretržitá prevádzka) plánovaná na sviatok (napr. na 1. mája 2017), a teda zamestnanec je povinný vykonávať prácu v tento deň. Tento deň sa automaticky nepovažuje za odpracovaný.

Práva zamestnanca:

• zamestnancovi patrí mzda za sviatok (odpracovaný čas – hodinová alebo ako súčasť mesačnej) a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, keďže ide o prácu v rámci rozvrhu pracovného času a jej výkonom sa nepresahuje fond pracovného času.

Práca vo sviatok mimo rozvrhu pracovného času je práca nadčas, zamestnancovi by patrilo aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (§ 121 ZP).

b) práca vo sviatok zamestnanca, ktorému pracovná zmena nepripadla na sviatok

Pracovná zmena zamestnanca (podľa rozvrhu) nepripadla na sviatok, ale na základe rozhodnutia zamestnávateľa (za splnenia podmienok podľa § 94 ZP) musí zamestnanec v tento deň prísť vykonávať prácu.

Príklad:

Zamestnanec má naplánovanú zmenu na pondelok, utorok a stredu. Na štvrtok pripadol sviatok a zamestnávateľ nariadil prácu na sviatok od 6.00 h do 14.00 h.

Práva zamestnanca:

• zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok – za 7,5 hodiny, dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas – za 7,5 hodiny (alternatívy pozri v § 121 ZP).

c) odpadnutie vykonávania práce z dôvodu sviatku (zamestnanec by inak bol pracoval)

Zamestnanec nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň.

Príklad:

Zamestnanec pracuje v pracovných zmenách pondelok až piatok od 8.00 h do 16.30 h. Na štvrtok pripadol sviatok a zamestnávateľ neurčil, že zamestnanec má prísť do práce a vykonávať prácu vo sviatok.

Pojem „Obvyklý pracovný deň“ je deň, počas ktorého by zamestnanec pracoval, keby nebol sviatok.

Zamestnávateľ urobí rozvrh pracovného času (pracovných zmien) bez ohľadu na sviatok a až následne rozhodne, či všetci zamestnanci alebo niektorí z nich nebudú pracovať vo sviatok (napr. zníženie výkonov v doprave – menšia potreba práce v tento deň).

Na účely zistenia, či ide o zamestnancov obvyklý pracovný deň (a to aj vzhľadom na to, že niektorí zamestnanci pracujú v rôzne týždne v rôzny čas), je možné porovnať napr. rozvrhy pracovných zmien zamestnanca za predchádzajúce, prípadne aj nasledujúce obdobie. To, že je rozvrh pracovného času účelovo urobený tak, že na deň, na ktorý má pripadnúť sviatok, nie je určená pracovná zmena, neznamená, že sa na zamestnancov pracujúcich na tomto pracovisku nevzťahuje § 122 ods. 3 ZP, pretože prvotným dôvodom, prečo sa v daný deň nepracuje, je sviatok.

d) práca vo sviatok sa nevykonávala a ani sa nemala vykonávať

Zamestnancovi nepatrí ani mzda, ani náhrada mzdy.

Príklad:

Zamestnanec pracuje v systéme 2-2-2 (2R, 2O, 2N, 2V) po 8 dní a tieto cykly sa opakujú po určitý čas – 7 cyklov za 8 týždňov). V šiestom cykle je sviatok v utorok.

6. cyklus – pôvodne naplánovaný bez ohľadu na sviatok

 R – ranná zmena, O – odpoludňajšia, N – nočná