Zamestnávateľ má za podmienok vymedzených v § 57 ZP právo vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. V súvislosti s pracovnou cestou je potrebné posúdiť, ktoré úseky pracovnej cesty sú pracovným časom a ktoré dobou odpočinku.
- Vzor
Pri pracovnej ceste sa z hľadiska pracovného práva osobitne posudzujú niektoré skutočnosti:
- pracovný čas na pracovnej ceste (ktoré úseky sú pracovným časom a ktoré dobou odpočinku),
- dĺžku trvania pracovnej cesty z hľadiska cestovných náhrad za pracovnú cestu (stravné – celková dĺžka, počas ktorej je zamestnanec na pracovnej ceste bez ohľadu na to, či ide o pracovný čas alebo o dobu odpočinku) a
- prípadný pracovný úraz na pracovnej ceste (§ 220 ZP, t. j. či ide o pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi – tiež nie je naviazané na otázku, či ide o pracovný čas alebo dobu odpočinku).
Kompenzáciu straty času možno riešiť aj cez § 96b ZP (náhrada za stratu času).
Situácie, ktoré môžu nastať z hľadiska posúdenia pracovného času a doby odpočinku na pracovnej ceste
a) zamestnanec, ktorý neriadi/nevedie motorové vozidlo, a zamestnanec − vodič referentského vozidla
Ide o zamestnanca, ktorý vedenie vozidla nemá dohodnuté ako druh práce v pracovnej zmluve (napr. ide o účtovníka spoločnosti, ktorý cestuje na školenie do iného mesta). Pozn.: Pre spolujazdca vodiča referentského vozidla platí to isté.
Príklad:
Zamestnanec má pružný pracovný čas. V prípade celodennej pracovnej cesty je určené, že pracovná zmena trvá od 7.30 h do 16.00 h. (Pozn.: Treba odpočítať prestávku v práci.) Pracovná cesta začala o 6.00 h a skončila sa 17.45 h. Rokovanie sa začalo o 8.00 h a skončilo o 16.15 h. Posúďte jednotlivé úseky z hľadiska Zákonníka práce.
|
Časový úsek |
Výkon práce |
Posúdenie z hľadiska |
|
6.00 – 7.30 a 16.00 – 17.45 (mimo rozvrhu) |
ak v čase 6.00 – 7.30 a 16.15 – 17.45 nedochádza |
Ide o vedenie vozidla osobou, ktorá to nemá dohodnuté ako druh práce, a teda nejde ani o výkon práce, ani o prácu nadčas = je to doba odpočinku – nejde ani o pracovný čas (§ 85 ods. 1 ZP), ani o prácu nadčas (§ 85 ods. 2 ZP), ani o pracovnú pohotovosť (§ 96 ZP), ani o prácu nadčas (§ 97 ZP). |
|
ak v čase 16.00 – 16.15 dochádza k výkonu práce |
Je to práca nadčas (práca zasiahla do času mimo rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas). Pozn.: Pri pružnom pracovnom čase ale pozri aj § 97 ods. 3 ZP (prácou nadčas sa to stane len za splnenia určitých podmienok). |
|
|
7.30 – 16.00 |
ak v čase 7.30 – 16.00 nedochádza k výkonu práce |
Je to pracovný čas (neprideľovanie práce zamestnávateľom nejde na úkor zamestnanca, t. j. aj keby sa v tomto čase zamestnanec presúval motorovým vozidlom/lietadlom/vlakom a pod.). De facto ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ale z technického hľadiska by mohlo byť veľmi komplikované posúdiť jednotlivé úseky. Na porovnanie pozri aj právnu úpravu v ČR, a to § 207 ZP ČR (je to prekážka, ale mzda sa nekráti okrem výnimky). |
|
ak v čase 7.30 – 16.00 dochádza k výkonu práce |
Je to pracovný čas (výkon práce). Pozn.: Treba odpočítať prestávku v práci. |
b) vodič z povolania
Príklad:
Zamestnanec, vodič z povolania (dohodnutý druh práce), má pracovnú zmenu, ktorá trvá od 7.30 h do 16.00 h. (Pozn.: Treba odpočítať prestávku v práci.) Pracovná cesta začala o 6.00 h a skončila sa o 17.45 h. Rokovanie sa začalo o 8.00 h a skončilo o 16.15 h. Posúďte jednotlivé úseky z hľadiska Zákonníka práce.
|
Časový úsek |
Výkon práce |
Posúdenie |
|
6.00 – 7.30 a 16.00 – 17.45 (mimo rozvrhu) |
ak nedochádza k výkonu práce |
Nie je to ani pracovný čas, ani práca nadčas, ani pracovná pohotovosť (napr. ak by vodič zaparkoval o 7.10 h – čas do 7.30 h nie je výkon práce – ešte nezačala pracovná zmena, a ani nie je v pracovnej pohotovosti). |
|
ak dochádza k výkonu práce |
Je to práca nadčas – ak vedie motorové vozidlo mimo rámca pracovnej zmeny a nad ustanovený týždenný pracovný čas (vedenie vozidla od 6.00 h – do 7.30 h). |
|
|
|
|
Je to pracovná pohotovosť – ak je pripravený na výkon práce, t. j. ak čaká napríklad na to, aby po skončení rokovania odviezol zamestnancov do hotela/domov (čas od 16.00 h |
|
7.30 – 16.00 |
ak nedochádza k výkonu práce |
Je to pracovný čas (t. j. aj keby vodič čakal na príchod osôb z rokovania (čas od 7.30 h do 16.00 h*). Neprideľovanie práce zamestnávateľom nejde na úkor zamestnanca, t. j. aj keby sa v tomto čase zamestnanec presúval motorovým vozidlom/lietadlom/vlakom a pod.). De facto ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ale z technického hľadiska by mohlo byť veľmi komplikované posúdiť jednotlivé úseky. Pozri na porovnanie aj právnu úpravu v ČR, a to § 207 ZP ČR (je to prekážka, ale mzda sa nekráti okrem výnimky). |
|
ak dochádza k výkonu práce |
Je to pracovný čas (vedenie vozidla od 7.30 h do 8.00 h). |
*Pozri text o rozdelení zmeny. Vodič sa mohol vrátiť.
Príklad:
Zamestnanec, vodič z povolania, nemá na soboty určené pracovné zmeny. Osoba, ktorú vozí, má neplánovaný výkon práce v sobotu. Vodič (so svojím súhlasom) pracuje v sobotu nadčas. Cesta (vedenie vozidla) od 6.00 h do 9.00 h, čakanie od 9.00 h do 14.00 h a odvoz (vedenie vozidla) od 14.00 h do 17.00 h. Sobota je deň odpočinku, a teda pravidlo o určení pracovnej zmeny neplatí.
|
Časový úsek |
Výkon práce |
Posúdenie |
|
6.00 – 9.00 |
dochádza k výkonu práce |
Je to práca nadčas – výkon práce mimo rozvrhu pracovného času a nad ustanovený týždenný pracovný čas. |
|
9.00 – 14.00 |
sporné – nedochádza k skutočnému výkonu práce |
Otázka: - doba odpočinku? Ak sa vodič presunul domov (presun = výkon práce, čas doma = pracovná pohotovosť mimo pracoviska, ak musí čakať, alebo doba odpočinku = ak nemusí čakať). - pracovná pohotovosť mimo pracoviska? Ak zostáva v danom meste. Výnimka – ak je vozidlo pracovisko – pracovná pohotovosť na pracovisku = pracovný čas. |
|
14.00 –17.00 |
dochádza k výkonu práce |
Je to práca nadčas – výkon práce mimo rozvrhu pracovného času a nad ustanovený týždenný pracovný čas. |
V predloženom prípade je sporným čas od 9.00 h do 14.00 h. Vzhľadom na to, že ide o čas mimo rozvrhu pracovnej zmeny, a teda na tento deň nebola určená zmena od − do, čas od 9.00 h do 14.00 h nemôže byť z hľadiska neprideľovania práce posúdený ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa (povinnosť prideľovať prácu nie je daná). Rozhodujúcou pre posúdenie bude skutočnosť disponibility zamestnanca s vlastným časom – musí byť pripravený v motorovom vozidle na zavolanie, môže sa vrátiť domov, môže aspoň sčasti stráviť čas slobodne.
Príklad:
Zamestnanci na určitých pracovných pozíciách chodievajú často na pracovné cesty do zahraničia. Stáva sa, že im pracovná cesta začína, príp. končí cez víkend alebo vo sviatok.
a) Počíta sa cesta na školenie, prípadne konferenciu do pracovného času v zmysle čerpania náhradného voľna alebo preplácania nadčasov? Pracovné cesty majú zamestnanci vyúčtované.
Otázku cestovných náhrad a pracovnej cesty nemožno spájať – pozri v predchádzajúcom texte. Napr. pracovná zmena je od 8.00 h do 16.00 h v pondelok až piatok. (Pozn.: Pri pružnom pracovnom čase povinnosť určenia pevného času podľa § 89 ZP.)
Zamestnanec cestuje na miesto výkonu práce počas pracovnej cesty:
- v nedeľu – nie je to pracovný čas,
- v pondelok od 6.00 h do 8.00 h – nie je to pracovný čas,
- v pondelok od 8.00 h do 9.00 h – je to pracovný čas (technicky prekážka v práci na strane zamestnávateľa).
Osobitne: návrat z pracovnej cesty po 24.00 h a zmena má začínať pred 8.00 h, napr. návrat o 1.00 h, tak čas od 8.00 h do 9.00 h je čas na nevyhnutný odpočinok a náhrada mzdy (§ 92 ods. 3 ZP).
Možnosť uplatniť § 96b ZP (Náhrada za stratu času).
b) Patrí zamestnancom, keď idú alebo sa vracajú cez víkend na/z pracovnej cesty, následne voľno? V akom rozsahu?
Zamestnancom nepatrí voľno, ustanovenie § 92 ods. 3 ZP to rieši hneď, ide o nadčas podľa § 121 ZP. (Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, ak sa nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná.)
c) Ak má zamestnanec nárok na náhradné voľno, treba ho vyčerpať ihneď alebo je stanovené obdobie, dokedy ho treba vyčerpať, ak trvá pracovná cesta celý víkend?
Zamestnanec nemá právo na náhradné voľno, jedine že pôjde o výkon práce – nadčas a je dohodnuté poskytovanie náhradného voľna. Ustanovenie § 121 ZP upravuje, dokedy sa musí poskytnúť. Skrátenie týždenného odpočinku nadčasom – Zákonník práce neupravuje kompenzáciu. Skrátenie denného odpočinku nadčasom – Zákonník práce neupravuje kompenzáciu.