Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovný čas

Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhovaní pracovného času podľa § 86 až § 90 ZP. V prípade dohôd sa ani nepoužíva spojenie „pracovná zmena“, pojem „rozvrh“ a pod. Organizácia pracovného času je dohodnutá priamo v dohode alebo je založená na konkrétnej potrebe (ad hoc) s tým, že sa musia dodržať limity ustanovené zákonom.

 

Dohodnutie rozsahu pracovného času a prideľovanie práce na dohodu

Medzi povinnosťami zamestnávateľa vymedzenými v § 224 ZP nie je obdobná povinnosť, ako je v § 47 ods. 1 písm. a) ZP (ten sa na dohody neaplikuje) („zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy“). Na druhej strane výpočet je demonštratívny „najmä“. Uvedené má následky v tom zmysle, že v prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu a zamestnanec nevykonáva prácu, nemožno uplatniť ustanovenia o prestoji a prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, a teda priznať náhradu mzdy (v tomto prípade náhradu odmeny) (pozri NS ČR 21 Cdo 2163/2004, R 27/1980).

Vyvstáva však otázka, aký zmysel má uzatvorenie dohody so zamestnancom, ak tu nie je žiadna garancia pridelenia práce? V tejto súvislosti bude rozhodujúci aj text dohody. Ak sa zamestnávateľ zaväzuje prideľovať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, nie je viazaný žiadnym fondom pracovného času.

Ak je však dohoda uzatvorená tak, že „pracovný čas je 10 hodín týždenne“, naskytá sa logická otázka, ak je zamestnanec zavolaný na výkon práce, musí alebo nemusí prísť pracovať? Ak je odpoveď kladná, t. j. že musí prísť pracovať, je to aj odpoveď na to, či zamestnávateľ musí takúto prácu prideľovať (ak neprideľuje, môže sa objaviť otázka náhrady škody). Pravidlo „zmluvy sa majú dodržiavať“ platí totiž bez ohľadu, či je alebo nie je priama povinnosť prideľovať prácu zapísaná v zákone (povinnosť prideľovať prácu teda závisí aj od obsahu dohody).

 

Evidencia pracovného času a evidencie práce

Dohoda o vykonaní práce	Eviduje sa len výkon práce v konkrétny deň – súhrnne – rozsah v hodinách a minútach. Príklad: Dohoda o vykonaní práce – 100 hodín od 1. januára do 30. júna 12. januára – 5 hodín, 14. januára – 4 hodiny ....
Dohoda o pracovnej činnosti     Dohoda o brigádnickej práci študentov	Eviduje sa začiatok a koniec vykonávanej práce (platí to isté, čo pri § 99 ZP – zaevidovanie začiatku alebo konca vykonávania práce). Na rozdiel od § 99 ZP sa výslovne nezmieňuje nočná práca. Okrem toho práca nadčas/pracovná pohotovosť sú zakázané. Príklad: dohoda o pracovnej činnosti od 1. júna do 31. augusta 1. júna 6.00 – 10.00, 2. júna 6.00 – 10.00 ...

 

 

Dohoda o vykonaní práce a pracovný čas

V prípade dohody o vykonaní práce (§ 226 ZP) ide o prácu vymedzenú výsledkom (konkrétne a určito), t. j. tým, čo sa má dosiahnuť – má ísť o jeden výsledok, ktorý môže pozostávať aj z určitých nadväzujúcich krokov – napr. natretie plotu, vypratanie priestorov. Dohodu o vykonaní práce nemožno dohodnúť v prípade druhovo určených prác (napr. pravidelné upratovanie priestorov v sobotu).

Z hľadiska pracovného času je dôležité, že v dohode o vykonaní práce je jednou z podstatných náležitostí doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať – dôležité je teda určenie, kedy výkon práce začne (napr. 1. januára) a dokedy sa práca má skončiť (napr. 15. januára). Okrem toho Zákonník práce ustanovuje, že náležitosťou dohody má byť rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy (napríklad 150 hodín). V praxi sa pri kontrole sleduje práve rozsah hodín, či je nižší ako 350 hodín v kalendárnom roku.

Dohodu o vykonaní práce možno prirovnať k zmluve o dielo. Problematickou časťou Zákonníka práce je skutočnosť, že kým v prípade občianskoprávneho vzťahu, ak dielo nezodpovedá dohodnutým podmienkam, prepracovanie je bezodplatné, Zákonník práce túto otázku – aj z hľadiska odmeny (logicky by nemala patriť žiadna), aj z hľadiska pracovného času (napr. evidencia) neupravuje. V princípe sa vychádza z toho, že zamestnanec úlohu stihne a ak ju nestihne, zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť.

Príklad:

Dohoda o vykonaní práce bola uzavretá na 5 dní v rozsahu 40 hodín na vypratanie priestorov. Zamestnanci to za 5 dní nestihli a ešte by potrebovali na výkon práce 2 dni. Aj keby zamestnávateľ od zmluvy odstúpil a zmluva by zanikla od začiatku, zaplatiť zamestnancom za vykonanú prácu musí, pretože ich výsledky využiť vie. Prípadné zníženie odmeny by pripadalo do úvahy len vtedy, ak by táto skutočnosť bola dohodnutá.

Zároveň ide o pracovnoprávny vzťah, a teda riziko, že zamestnávateľ naplánoval prácu na 5 dní a nie na 7 dní (ak sa práca nedala stihnúť za 5 dní), znáša zamestnávateľ. Ide o pracovnoprávny vzťah, nie o podnikanie či inú činnosť napr. podľa Občianskeho zákonníka, a teda otázku plánovania práce nemožno preniesť na zamestnancov. V tomto prípade zamestnávateľ (ak nevyčerpal rozsah 350 hodín v kalendárnom roku) môže so zamestnancami uzatvoriť dodatok, ktorým sa predlžuje doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, aj zvyšuje rozsah dohodnutej práce.

 

Doba trvania dohody o vykonaní práce – doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať

Doba trvania dohody je najviac 12 mesiacov.

Príklad:

Dohoda o vykonaní práce sa môže uzatvoriť napr. od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020, t. j. na 12 mesiacov. Nemusí sa však uzatvárať na kalendárne mesiace, takže sa dohoda môže uzatvoriť napr. aj od 1. septembra 2019 do 31. 8. 2020 alebo napr. od 15. 7. 2019 do 14. 7. 2020.

Ak bola dohoda o vykonaní práce uzatvorená od 1. 1. do 31. 12., práca sa má v tomto čase vykonať – do 12 mesiacov (do 12 mesiacov možno dohodu aj predlžovať).

Zákonník práce neumožňuje predĺženie dohody nad 12 mesiacov na dokončenie práce. Ak práca nie je úplne vykonaná, nedosiahol sa dohodnutý výsledok. Nová dohoda o vykonaní práce na dopracovanie výsledku môže byť vnímaná aj ako obchádzanie pravidla o 12 mesiacoch. Ak sa výsledok dosiahne za 12 + 6 mesiacov, je technicky jedno, či sa dohoda uzatvorí na 18 mesiacov (t. j. predĺžením = nie je v súlade so zákonom) alebo novou dohodou (výsledok takéhoto postupu je identický = rovnaká práca trvala spolu 18 mesiacov).

Dohodu o vykonaní práce je možné opätovne uzatvoriť medzi tými istými zmluvnými stranami, avšak musí byť splnená výnimočnosť a má ísť o úlohu vymedzenú výsledkom a nemá ísť o pokračovanie v tom istom výsledku, a teda má ísť o nový výsledok.

 

Rozsah práce

Rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku.

Príklad:

Do úvahy možno zobrať aj možnosť rozdelenia úlohy, napríklad september 2019 – apríl 2020 – 350 hodín v roku 2019 a 150 hodín v roku 2020 (pozri aj § 75 ZP ČR). V praxi sa však skôr uzatvoria dve dohody. Potom sa však môže objaviť otázka, či sa odovzdajú aj dva výsledky?

Rozsahu potrebnej práce by malo zodpovedať aj zadanie úlohy, t. j. ak na vykonanie práce v skutočnosti nestačí 350 hodín (napr. sa navýši odmena, ale zamestnanec bude pracovať viac), ide o porušenie Zákonníka práce.

Rozsah hodín z takejto dohody sa však bude v kalendárnom roku u zamestnávateľa spočítavať.

Príklad:

Dohoda č. 1: od 1. 1. do 31. 3. − 120 hodín,

Dohoda č. 2. od 1. 7. do 31. 8 − 120 hodín, a teda spolu 240 hodín.

Príklad:

Zamestnanec má dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom A v rozsahu 350 hodín. Na zamestnávateľa B, s ktorým chce zamestnanec uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, prešli na základe § 29 ZP práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu. Posúďte situáciu.

1. v čase prevodu pracovnoprávny vzťah trval – dohoda o vykonaní práce (pracovnoprávny vzťah) prechádza na nového zamestnávateľa a hodiny sa sčítavajú – ide o pracovnoprávny vzťah k tomu istému zamestnávateľovi, to, že časť práce sa vykonala pre predchádzajúceho zamestnávateľa, nehrá žiadnu úlohu,
2. v čase prevodu pracovnoprávny vzťah už netrval – nemožno sčítavať pracovný čas z dohôd o vykonaní práce – ide o pracovnoprávny vzťah k dvom rôznym zamestnávateľom. Rovnaký záver platí aj pre predĺženie dohody o vykonaní práce.

 

Uzatvorenie súbežných dohôd o vykonaní práce

Je to možné, ak sa dodrží celkový rozsah 350 hodín v kalendárnom roku. Technicky je jedno, či ide dohody, ktoré nasledujú za sebou alebo súbežne. Musí však ísť o výnimočnosť uzatvorenia takejto dohody, t. j. dohodami sa nemôže nahrádzať pracovný pomer.

 

Dohoda o brigádnickej práci študentov a pracovný čas

Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228 ZP) sa uzatvára v prípade druhovo určenej práce. Predmetom je vykonávanie (nie vykonanie) druhovo určenej práce, t. j. jej zameranie je na opakovanosť vykonávania práce toho istého druhu, napr. potreba zamestnania brigádnika v stánku počas leta v určitom rozsahu hodín, občasné upratovacie práce.

Z hľadiska pracovného času sú dôležité nasledovné podstatné náležitosti dohody:

•  dohodnutý rozsah pracovného času

V dohode sa musí dohnúť, v akom rozsahu sa práca bude vykonávať. Napríklad najviac 20 hodín týždenne v priemere.

• dohodnutá doba, na ktorú sa dohoda uzatvára

 Napríklad od 1. 7.2020 do 31. 8.2020.

  

Rozsah pracovného času

Zákonník práce obmedzuje maximálny rozsah týždenného pracovného času na 20 hodín v priemere. Priemer (a teda referenčné/vyrovnávacie obdobie) v prípade konkrétnej dohody (ak sa v dohode dohodol rozsah 10 hodín týždenne – posudzuje sa tento rozsah) sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená. (Pozn.: Dohoda môže byť uzatvorená najviac na 12 mesiacov.)

Príklad:

Ak je dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená od 1. 7. 2019 do 31. 8. 2020, priemer sa posudzuje za tento čas.

Príklad:

Dohoda o brigádnickej práci bola uzatvorená od 1. januára do 31. decembra. Zamestnanec bol dočasne pracovne neschopný od 1. 5. do 14. 5. Započítava sa čas dočasnej pracovnej neschopnosti, napr. 20 hodín za týždeň, do rozsahu odpracovaného času?

Vzhľadom na to, že na dohody sa nevzťahujú ustanovenia o prekážkach v práci  ani § 144a ZP, čas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa nezapočítava do počtu odpracovaných hodín.

 

Obchádzanie zákona cez dlhšie vyrovnávacie obdobie

Prax uzavretia dohody napr. na 6 mesiacov, ak sa má práca vykonávať len počas 3 mesiacov, sa javí ako obchádzanie zákona.

Príklad:

Dohoda o brigádnickej práci študentov bola uzatvorená od 1. januára do 30. marca. Za túto dobu sa posudzuje aj splnenie podmienky, že pracovný čas v priemere nepresiahne 20 hodín týždenne. Dohoda bola predĺžená do 31. mája. Predlžuje sa aj posudzované obdobie?

1. V období medzi 1. aprílom a 31. májom dochádzalo k pravidelnému výkonu práce

• ak je dôvodom ďalšia potreba práce, doba na posúdenie splnenia maximálnej dĺžky pracovného času sa predĺži. Overovať sa teda bude doba od 1. januára do 31. mája.

2. Medzi 1. aprílom a 31. májom nedošlo k žiadnemu výkonu práce

• účelové predĺženie s cieľom obídenia maximálnej dĺžky pracovného času.

 

Dohodnutie pracovného času ako „najviac 20 hodín týždenne“

V praxi sa často táto dohoda uzatvára z hľadiska rozsahu na „najviac 20 hodín týždenne v priemere“, čo vyvoláva otázku ohľadom určitosti dohodnutia rozsahu pracovného času.

Česká odborná literatúra k tomu dodáva, že „je možné dohodnúť v dohode o pracovnej činnosti (platí aj pre dohody o brigádnickej práci študentov) rozsah práce, ako aj maximálny, a nielen ako pevne stanovený. Pokiaľ by to takto bolo dohodnuté, zamestnávateľ by bol oprávnený prideľovať zamestnancovi prácu v rámci maximálneho pracovného času“. (odvodzujú z § 74 ods. 2 ZP ČR. „V dohodách o pracích konaných mimo pracovní poměr není zaměstnavatel povinen rozvrhnout zaměstnanci pracovní dobu.“ (v princípe, hoci to nie je v Zákonníku práce priamo vyjadrené, toto pravidlo platí aj v SR).

 

Doba trvania, predĺženie a opätovné dohodnutie dohody o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov môže byť uzatvorená najviac na 12 mesiacov (nejde o kalendárne mesiace).

Napríklad od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020, ale aj od 5. 1. 2019 do 4. 1. 2020.

Dohodnutie doby trvania dohody je možné:

• výslovným uvedením času (napr. na dva mesiace, od – do),
• určiteľnou objektívne existujúcou skutočnosťou (ak nepresiahne 12 mesiacov) (napr. zastupovanie zamestnanca, resp. zastupovanie zamestnanca najviac na 12 mesiacov).

Možné je aj predĺženie v rámci 12 mesiacov počítaných od prvého uzatvorenia − Zákonník práce neobmedzuje reťazenie dohôd (napr. počtom reťazení), avšak ak sa dohoda skončí 31. 12. a nová sa uzatvorí od 1. 1., nemusí ísť o opätovné dohodnutie, ale o predĺženie trvania dohody (predĺženie nie je prestávka v čase), opätovné dohodnutie (prestávka v čase – napr. dohoda č. 1 skončí 31. 12., dohoda č. 2 je uzatvorená od 15. 1.).

Dôležitý je obsah úkonu, nie forma (tie isté zmluvné strany, ten istý obsah bez prerušenia trvania). Podstatným pre reťazenie je zachovanie statusu žiaka/študenta a pravidlo o výnimočnosti (v prípade nadmerného reťazenia dohôd by sa zamestnanec mohol obrátiť na súd o určenie, že nejde o výnimočný výkon práce, ale o pracovný pomer, a žiadať prekvalifikovanie dohody na pracovnú zmluvu).

 

Dohoda o pracovnej činnosti a pracovný čas

Dohoda o pracovnej činnosti (§ 228a ZP) sa uzatvára v prípade druhovo určenej práce. Predmetom je vykonávanie (nie vykonanie) druhovo určenej práce, t. j. jej zameranie je na opakovanosť vykonávania práce toho istého druhu, napr. potreba zamestnania pomocnej sily v stánku počas leta v určitom rozsahu hodín, občasné upratovacie práce.

Z hľadiska pracovného času sú dôležité nasledovné podstatné náležitosti dohody:

• dohodnutý rozsah pracovného času

V dohode sa musí dohnúť, v akom rozsahu sa práca bude vykonávať. Napríklad: najviac 10 hodín týždenne.

• dohodnutá doba, na ktorú sa dohoda uzatvára

Napríklad od 1. 7.2020 do 31. 8.2020.

  

Rozsah pracovného času

Zákonník práce obmedzuje maximálny rozsah týždenného pracovného času na najviac 10 hodín týždenne. Počíta sa na týždeň, nie v priemere (t. j. nie je tu referenčné/vyrovnávacie obdobie). Ide o bežný týždeň ako 7 za sebou idúcich dní.

Príklad:

Zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým rozsahom pracovného času 10 hodín týždenne je vyslaný na pracovnú cestu 19. júna. Akým spôsobom sa posúdi jeho pracovný čas?

Na dohody sa automaticky nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase, a teda závisí od toho, aká práca bola plánovaná/dohodnutá na tento deň – rozsah hodín a kedy sa mala vykonať. Ak aj bol pracovný čas určený od 8.00 h do 12.00 h a zamestnanec v čase od 8.00 h do 9.00 h cestoval, vzhľadom na to, že na dohody sa nevzťahujú ustanovenia o prekážkach v práci, čas od 8.00 h do 9.00 h sa nemusí považovať za výkon práce.

 

Doba trvania, predĺženie a opätovné dohodnutie dohody o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti môže byť uzatvorená najviac na 12 mesiacov (nejde o kalendárne mesiace).

Napríklad od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020, ale aj od 5. 1. 2019 do 4. 1. 2020.

Dohodnutie doby trvania dohody je možné:

• výslovným uvedením času (napr. na dva mesiace, od – do),
• určiteľnou objektívne existujúcou skutočnosťou (ak nepresiahne 12 mesiacov) (napr. zastupovanie zamestnanca, resp. zastupovanie zamestnanca najviac na 12 mesiacov).

Možné je aj predĺženie v rámci 12 mesiacov počítaných od prvého uzatvorenia − Zákonník práce neobmedzuje reťazenie dohôd (napr. počtom reťazení), avšak ak sa dohoda skončí 31. 12. a nová sa uzatvorí od 1. 1. nemusí ísť o opätovné dohodnutie, ale o predĺženie trvania dohody – predĺženie (nie je prestávka v čase), opätovné dohodnutie (prestávka v čase – napr. dohoda č. 1 skončí 31. 12., dohoda č. 2 je uzatvorená od 15. 1.).

Dôležitý je obsah úkonu, nie forma (tie isté zmluvné strany, ten istý obsah, bez prerušenia trvania). Podstatným pre reťazenie je zachovanie pravidla o výnimočnosti (nadmerné reťazenie dohôd – zamestnanec by sa mohol obrátiť na súd o určenie, že nejde o výnimočný výkon práce, ale o pracovný pomer, a žiadať prekvalifikovanie dohody na pracovnú zmluvu).