Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "EU-OSHA") nedávno publikovala nový dokument zameraný na pomoc pracovníkom trpiacim problémami týkajúcimi sa duševného zdravia. Ako uvádzajú autori nového usmernenia pre pracoviská, problémy s duševným zdravím zaznamenávajú veľmi častý výskyt - pred pandémiou COVID-19 postihli približne 84 miliónov ľudí v celej EÚ [1] a odvtedy sa situácia ešte viac zhoršila, pričom duševné zdravie ľudí môže výrazne ovplyvniť aj ich práca. Stres, depresia alebo úzkosť je v rámci krajín EÚ [2] druhým najčastejším typom zdravotných problémov súvisiacich s prácou.
Podiel pracovníkov, ktorí uviedli, že čelia rizikovým faktorom pre svoju duševnú pohodu v práci, bol takmer 45%. Prieskum OSH Pulse 2022 [3] agentúry EU-OSHA ukazuje, že 27% pracovníkov pociťuje stres, úzkosť alebo depresiu spôsobenú alebo zhoršenú prácou. A 10% európskych pracovníkov oslovených v tomto prieskume uvádza pocit vyhorenia. [4]
Problémy duševného zdravia nespôsobujú len zvyšovanie osobného utrpenia a znižovanie kvality života, ale majú aj značné finančné dopady. Celkové náklady na problémy duševného zdravia sa v rámci 27 krajín EÚ a v Spojenom kráľovstve odhadujú na viac ako 4% HDP (viac ako 600 miliárd eur). [5] Je preto v záujme zamestnávateľov, aby zaujali pozitívny a proaktívny prístup k problematike duševného zdravia pri práci. Pomôže im to znížiť absencie z dôvodu choroby, ale rovnako aj úroveň prezentizmu (zníženej produktivity pri pokračovaní v práci) a fluktuácie zamestnancov.
Na druhej strane, kvalitná práca je zdraviu prospešná a väčšina ľudí s duševnými problémami chce pracovať. Zatiaľ čo problémy duševného zdravia v práci sprevádza veľa stigmy, mnohí jednotlivci, ktorí trpia týmito ochoreniami, môžu pokračovať v práci alebo sa úspešne vrátiť do práce, ak im bude poskytnutá správna podpora a vhodné pracovné podmienky. Všetci zamestnávatelia majú povinnosť podporovať zdravie a pohodu svojich zamestnancov. Mali by ľuďom poskytovať podporu, ktorú potrebujú, keď sú chorí a rovnako ich podporovať aj po návrate do práce. Prijatie podporných politík a postupov môže pomôcť znížiť práceneschopnosť, udržať si hodnotných pracovníkov a zároveň naplniť zákonné povinnosti. Prispôsobenie pracovných podmienok pritom môže byť jednoduché a lacné. Zamestnávatelia majú tiež zákonnú povinnosť predchádzať a riadiť riziká súvisiace s prácou - pričom treba brať do úvahy, že vystavenie psychosociálnym rizikovým faktorom v práci môže viesť k stresu, úzkosti a depresii. Medzi psychosociálne rizikové faktory pritom patria vysoké pracovné nároky, nízka kontrola, nedostatok podpory, zlé vzťahy na pracovisku, nejasné úlohy a zlý manažment zmien.
Vytvorenie duševne zdravého pracoviska zahŕňa:
1.
prevenciu psychosociálnych rizikových faktorov súvisiacich s prácou a podporu duševného zdravia;
2.
podporu skupín, ktoré môžu byť viac vystavené psychosociálnym rizikovým faktorom a
3.
podporu návratu do práce a pokračovania v práci u tých jednotlivcov, ktorí trpia problémami s duševným zdravím. Táto správa sa zameriava predovšetkým na bod 3, teda návrat do práce a prácu s problémami v oblasti duševného zdravia.
Cieľom správy je zdieľať praktické informácie pre pracoviská o tom, ako podporiť jednotlivcov s problémami duševného zdravia, aby zostali v práci alebo sa úspešne vrátili do práce po absencii z dôvodu choroby. Poskytuje rady a príklady prispôsobenia pracoviska, či niektoré ďalšie rady týkajúce sa samovrážd a tipy pre mikropodniky a malé podniky (MSE). Odkazy na podrobný súbor zdrojov sú zahrnuté na konci článku. Odporúčanie je založené na preskúmaní vykonanom s cieľom identifikovať existujúce usmernenia a odporúčania týkajúce sa podpory na pracovisku pre pracovníkov, ktorí majú problémy s duševným zdravím, aby zostali v práci alebo sa úspešne vrátili do práce po neprítomnosti spôsobenej chorobou, a na predchádzajúcich správach agentúry EU-OSHA týkajúcich sa návratu do práce a práce so zdravotnými problémami. [6] [7] [8] [9] [10] [11] [12]
Správa podporuje komplexný prístup Európskej komisie k duševnému zdraviu [13]