Štvordňový pracovný týždeň. Utopická vízia či bežný štandard?

Aj legislatíva Európskej únie postupne kladie čoraz väčší dôraz na tzv. work-life balance, čiže zosúladenie osobného a pracovného života, dôkazom je okrem iného aj prijatie dvoch smerníc ešte v roku 2019[1], ktoré boli transponované do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1. novembra 2022. V súčasnosti neexistuje jednotná legislatíva na celoeurópskej úrovni, ktorá by upravovala 4-dňový pracovný týždeň. Jednotlivé členské štáty môžu preto túto tému uchopiť podľa svojich predstáv.

V rámci legislatívy Európskej únie je s ohľadom na pracovný čas relevantná smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Táto smernica bola prevzatá aj do právneho poriadku Slovenskej republiky a určuje okrem iného limity pracovného času a dĺžku a pravidelnosť jednotlivých prestávok a dôb odpočinku.

Trendy v Európskej únii a vo svete

Rakúsko už od roku 2008 v zákone o pracovnom čase predpokladá možnosť 4-dňového pracovného týždňa. Vo všeobecnosti platí, že dohodnutý týždenný pracovný čas sa rozdelí
do 4 dní v týždni. Neexistuje nárok zamestnanca na 4-dňový pracovný týždeň, zamestnávateľ musí s takýmto rozvrhom pracovného času súhlasiť. Je možné aj striedanie 4-dňového a 5-dňového týždňa. V Rakúsku povinne platné kolektívne zmluvy môžu určovať, či voľným dňom zamestnanca môže byť ktorýkoľvek deň v týždni alebo či má zamestnanec povinnosť pracovať štyri po sebe idúce dni.

Belgicko v nariadení vlády v roku 2022 upravilo, že belgickí zamestnanci, ktorí pracujú na plný úväzok, majú právo požiadať svojho zamestnávateľa o možnosť pracovať štyri dni v týždni, no bez redukcie odpracovaných hodín v rámci pracovného týždňa. V praxi to znamená zachovanie si, pre nich zvyčajného, 38-hodinového pracovného týždňa, ale možnosť odpracovať ho počas štyroch pracovných dní, t. j. zamestnanec pracuje 9,5 hodiny denne.

Okrem Belgicka a Rakúska existuje viacero krajín, ktoré experimentovali so štvordňovým pracovným týždňom. Veľký pilotný projekt sa v rokoch 2015 až 2019 uskutočnil na Islande. Zapojilo sa do neho 2 500 pracovníkov, ktorí prešli zo 40-hodinového pracovného týždňa na 35 alebo 36-hodinový bez zníženia platu. Výsledky projektu poukázali na zachovanie výkonu zamestnancov a na základe toho vyjednali islandské odbory skrátenie pracovného času.

Najnovšie výsledky sú z februára 2023, a to z rozsiahleho skúšobného projektu štvordňového pracovného týždňa v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. V období od júna 2022 do decembra 2022 sa ho zúčastnilo 61 organizácií a vyše 2 900 zamestnancov. Výsledky ukázali, že pracovníci pociťovali menej stresu a vyhorenia v dôsledku zníženej úzkosti a ľahšieho skĺbenia práce a súkromného života. Došlo tiež k udržaniu pracovných miest a podstatnému zníženiu počtu dní práceneschopnosti. Prevažná väčšina spoločností, ktoré sa projektu zúčastnili, sa rozhodla pokračovať v novom pracovnom modeli, čo by mohlo priniesť výraznú zmenu v celej britskej ekonomike.

Japonsko tiež začalo v uplynulom období v rámci série nových ekonomických usmernení tlačiť na zamestnávateľov prostredníctvom rôznych odporúčaní, aby skrátili pracovný týždeň na štyri dni.

Na záver tejto časti treba skonštatovať, že v jednotlivých uvedených krajinách vidíme dva možné modely. Jedným je rozvrhnutie existujúceho ustanoveného týždenného pracovného času do štyroch pracovných dní a druhým je zníženie ustanoveného týždenného pracovného času, jeho rozvrhnutie do štyroch pracovných dní, a čo je najdôležitejšie, zachovanie existujúcej výšky mzdy.

Situácia na Slovensku

Testovanie skráteného pracovného týždňa je u nás v začiatkoch a iniciatívy sa chopili firmy s malým počtom zamestnancov či startupy. Poisťovňa NN ako prvá začala testovať v roku 2021 4-dňový pracovný týždeň a zamestnanci dostali na výber dva pracovné režimy: klasický 5-dňový pracovný týždeň (7,75 hod./deň) alebo nový 4-dňový pracovný týždeň (9,7 hod./deň). Tento experiment sa ukázal po niekoľkých mesiacoch ako úspešný a až 70 % zamestnancov poisťovne vítalo skrátený pracovný týždeň.

Aktuálne zavádza 4-dňový pracovný týždeň Slovenská sporiteľňa, ako pilotný projekt na obdobie druhého polroka roka 2023 a uvažuje nad ním aj Tatra banka.

Otázkou ostáva, ktorý deň z týždňa bude voľným dňom – či o tom rozhodne zamestnávateľ alebo zamestnanec. Ak zostane rozhodnutie na zamestnancovi, príde niekto do práce aj v piatok? Ako to ovplyvní fungovanie tímov a fungovanie zamestnávateľa voči jeho zmluvným partnerom? 

Výhody a nevýhody

Najčastejšie sa deň voľna navyše spája so zníženým stresom zamestnancov. Predĺžený víkend zlepšuje rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Zamestnanci môžu tráviť viac času so svojimi blízkymi a venovať sa svojim koníčkom. Všeobecnou teóriou za kratším pracovným týždňom je aj to, že šťastnejší zamestnanci pracujú lepšie.

Pokiaľ by zamestnávatelia zaviedli 4-dňový pracovný týždeň v zdravotníctve, školstve, výrobe alebo doprave, budú musieť zvyšný prevádzkový čas pokryť novými zamestnancami. Tieto oblasti však už dnes trpia nedostatkom kvalifikovaných (alebo aj akýchkoľvek) zamestnancov.

Nevýhodou je aj „hedonická adaptácia“, ktorá hovorí, že ľudia sa jednoducho adaptujú na akékoľvek zmeny, ktoré spôsobujú ich zvýšený pocit šťastia alebo spokojnosti.

Môže existovať aj skupina zamestnancov, ktorá skrátením pracovného času v kombinácii s prácou z domu príde o veľkú časť svojich sociálnych kontaktov.

Zákonník práce

Hlavná výhoda – znížený stres zamestnancov prichádza do úvahy iba v prípade, ak sa zamestnancom skutočne zníži počet pracovných hodín v týždni. Ak sa od zamestnancov v štvordňovom týždni bude  očakávať, že odpracujú rovnaký počet hodín týždenne, ale za štyri dni namiesto piatich, k zníženiu pracovného stresu nemusí prísť. V tomto prípade sa pracovné zmeny môžu predĺžiť až na 10 hodín denne. S predĺžením pracovného dňa súvisí to, že nie každému zamestnancovi môže vyhovovať pracovať štyri dni v týždni, oproti piatim, na ktoré bol niekoľko rokov zvyknutý. Príkladom sú rodičia – samoživitelia, ktorí si nemôžu dovoliť zostať v práci denne o dve hodiny dlhšie, pretože tak nebudú mať čas vyzdvihnúť svoje deti z jaslí, škôlok či škôl, odviezť ich na krúžky a postarať sa o ich prípravu na ďalší deň.

Ak by sa mal štvordňový pracovný týždeň implementovať do nášho Zákonníka práce[2], celá jeho koncepcia by sa musela upraviť. Zákonník práce totiž nadväzuje na mnoho ďalších inštitútov, ktoré s výkonom práce súvisia.

Nárok na dovolenku – ak zamestnávateľ zavedie štvordňový pracovný týždeň, príde k prepočtu nároku na dovolenku alebo zostane zachovaný nárok 20, resp. 25 dní v kalendárnom roku?  

Odpočinok medzi jednotlivými zmenami – pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma pracovnými zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok, čo v prípade zhustenia piatich pracovných dní do štyroch môže spôsobovať isté problémy.

Práca nadčas – bude považovaný 4-dňový pracovný týždeň so zníženým počtom hodín za pracovný pomer na kratší pracovný čas? Bude možné potom zamestnancovi pracujúcemu v tomto režime nariadiť prácu nadčas?

Prekážky v práci na strane zamestnanca – ovplyvní rozvrhnutie pracovného času na štyri pracovné dni rozsah prekážok v práci? Napríklad počet dní určených na návštevu lekára, prípadne na sprievod maloletej osoby k lekárovi alebo svadbu? 

Záver

Štvordňový pracovný týždeň so znížením počtu hodín práce a zachovaním pôvodnej mzdy a benefitov určite prináša výhody pre zamestnancov a môže priniesť výhody aj pre zamestnávateľa (lepšia pozícia na pracovnom trhu, napĺňanie ESG kritérií). V každom prípade by bolo vhodné, aby sa zamestnávatelia implementujúci tento model zamysleli aj nad jednotlivými ustanoveniami Zákonníka práce a aby prípadne pri rozšírení tohto modelu reagovala aj legislatíva.