Už štvrťstoročie v službách bezpečnosti práce. To je vizitka RNDr. Miroslavy Kordošovej, PhD., ktorá sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") venuje nepretržite od roku 2000. Svoju profesionálnu dráhu začala vo Výskumnom ústave bezpečnosti práce (VVÚBP) a v súčasnosti pôsobí ako samostatná vedecko-výskumná pracovníčka v Inštitúte pre výskum práce a rodiny (ďalej len "IVPR") v Bratislave. Jej vedecko-výskumná činnosť je zameraná na pracovné podmienky, pracovnoprávne vzťahy, faktory pracovného a životného prostredia, ako aj na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP. Aktívne sa podieľa na národných a medzinárodných projektoch týkajúcich sa BOZP a pracovných podmienok vrátane spolupráce s Eurofound. Stala sa neprehliadnuteľnou odbornou autoritou na domácej aj medzinárodnej scéne, aktívne pôsobí tiež v národnej sieti Focal Point Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "EU-OSHA") a je členkou Koordinačného výboru BOZP ako poradného orgánu ministra práce Slovenskej republiky. Je aktívnou členkou Asociácie BOZP a OPP. Ako lektorka BOZP poskytuje odborné školenia a posudzuje projekty APVV, KEGA a VEGA. Taktiež pôsobila ako poradkyňa v Klientskom centre Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) pre otázky BOZP a pracovných podmienok. Výsledky svojej práce pravidelne prezentuje na vedeckých a odborných podujatiach doma i v zahraničí. Publikuje vo viacerých odborných časopisoch a je spoluautorkou "Encyklopedického súboru BOZP", "Terminologického výkladového slovníka BOZP" a autorkou odborných publikácií "Osobné ochranné pracovné prostriedky" a "Pracovné úrazy". V rámci svojho pôsobenia na IVPR pravidelne publikuje v Bulletine IVPR a informuje o dianí v oblasti BOZP na webe IVPR. Pri príležitosti 25. výročia jej pôsobenia v tejto oblasti a pri príležitosti vydania jej najnovšej praktickej monografie o pracovných úrazoch sme sa porozprávali o výzvach, ktoré bezpečnosť práce prináša dnes, ale aj o tom, kam sa tento odbor posúva v kontexte meniaceho sa sveta práce.
ROZHOVOR S RNDR. MIROSLAVOU KORDOŠOVOU, PHD.
Vaša odborná kariéra v oblasti BOZP trvá už viac ako dve desaťročia. Spomínate si, čo Vás k tejto oblasti pôvodne priviedlo? Bola to náhoda alebo vedomá voľba?
Bol to prozaický dôvod, presťahovali sme sa do Bratislavy a hľadala som si prácu. Keďže som pracovala v oblasti hygieny práce v Trenčíne, chcela som pokračovať v tejto línii. Zaujal ma inzerát vtedajšieho Výskumného a vzdelávacieho ústavu bezpečnosti práce (VVÚBP),
pozn.: dnes už neexistujúceho.
A tak začala moja vedeckovýskumná cesta v oblasti BOZP, pracovných podmienok a pracovného prostredia. Nedá mi nespomenúť spolupracovníkov, ako boli PhDr. Beata Perichtová, Ing. Viera Škvarková, Ing. Teodor Hatina, Ing. Juraj Krajčovič, ktorí ma uviedli do sveta BOZP.
Po nástupe na pracovnú pozíciu výskumníčky som po roku dostala svoju prvú výskumnú úlohu a stala som sa zodpovednou riešiteľkou, bola to výskumná úloha z oblasti pracovných podmienok a BOZP zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Potom nasledovali ďalšie, najmä z oblasti trhového dohľadu, výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP, používania a skúšania kvality OOPP, strategických zámerov a koncepcií v oblasti politiky BOZP SR a mnohé ďalšie.
V súčasnosti pracujem v IVPR, ktorý je v podstate nástupníckou výskumnou inštitúciou v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Venujem sa problematike BOZP, trhu práce, pracovných podmienok a faktorov pracovného prostredia. Spolu s kolegami a kolegyňami sa podieľame na prierezovom výskume v oblasti sociálnych vecí, trhu práce a zamestnanosti a rodinnej politiky.
Od roku 2000 ste pri výskume pracovných podmienok a bezpečnosti práce prešli rôznymi projektmi, reformami aj zmenami legislatívy. Ktoré obdobie vnímate ako zlomové pre vývoj BOZP na Slovensku?
Zlomové obdobie pre vývoj BOZP počas môjho pôsobenia bol vstup Slovenska do Európskej únie. Priniesol totiž nový zákon o BOZP - zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a transponovanie smerníc z oblasti pracovných podmienok, pracovného prostredia a ochrany zdravia do našej národnej legislatívy. Stali sme sa súčasťou EU-OSHA v Bilbao a ďalších organizácií súvisiacich s problematikou, nadväzovali sme nové kontakty s európskymi partnermi. Začalo nové zaujímavé a turbulentné obdobie v oblasti výskumu BOZP, inšpekcie práce, technickej inšpekcie a pod.
Dnes sa často hovorí o duševnom zdraví na pracovisku. Vnímate posun v tom, ako zamestnávatelia pristupujú k psychosociálnym rizikám?
Áno, duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia človeka. Veľký posun v tejto oblasti nastal počas pandémie koronavírusu a pokračuje v podstate až dodnes. Pandémia priniesla veľké výzvy najmä pre ľudské a pracovné schopnosti a veľmi zaťažila aj našu psychiku. Malo to však aj pozitívny dopad na to, že spoločnosť, podnikatelia, zamestnávatelia či odborári si začali uvedomovať dôležitosť posudzovania psychosociálnych rizík, začali sa viac zaujímať o potreby svojich zamestnancov a prinášajú benefity, nové flexibilné formy práce, a brať problematiku psychickej záťaže na pracovisku so všetkou vážnosťou. Narastá dôraz na identifikáciu a riadenie psychosociálnych rizík, ako sú stres, vyhorenie a obťažovanie na pracovisku. Organizácie implementujú programy na podporu duševného zdravia zamestnancov a vytvárajú prostredie podporujúce pohodu. Ja osobne som prispela k tejto problematike dvojročným výskumným projektom, ktorý ponúka okrem iného aj odporúčania na zvládanie stresu, návody na posudzovanie psychosociálnych rizík a pod.
Moderné technológie a automatizácia menia spôsob, akým pracujeme. Ako tieto zmeny vplývajú na bezpečnosť a zdravie zamestnancov?
Zmeny v organizácii práce, využívaní smart technológií, robotov, kobotov a umelej inteligencie povýšili prácu na vyšší stupeň. V zmysle racionality, efektívnosti a produktivity sa otvorili nové rozmery vnímania samotnej práce, ale opäť sme pri psychickej záťaži, strese, odolnosti ľudského organizmu voči faktorom pracovného prostredia. Preto musia zamestnávatelia hľadať nové spôsoby organizácie práce, ergonomické riešenia, aby sa technológie nepodpísali významnou mierou na zdraví zamestnancov. Pretože len zdravý a psychicky a fyzicky odolný človek môže efektívne pracovať.
Vo svojej práci sa venujete aj environmentálnym a ekonomickým aspektom BOZP. Ako sú tieto dimenzie dôležité pri tvorbe bezpečného pracovného prostredia?
Environmentálne a ekonomické aspekty sú neoddeliteľným prvkom systému BOZP. Klimatické zmeny, ktoré sa v súčasnosti dejú, majú dopad samozrejme aj na pracovné prostredie a bezpečnosť práce. Nové ochorenia, migrujúci zamestnanci, cudzokrajný hmyz a rastliny, zvyšovanie teploty vzduchu, prírodné katastrofy, ako sú povodne, požiare sa prejavujú aj na kvalite pracovného prostredia a znižujú komfort práce. Krajiny pripravujú aklimatizačné a mitigačné opatrenia na znižovanie dopadov klimatickej zmeny, a to isté by sa malo udiať aj na našich pracoviskách. Ekonomické dopady pracovných úrazov a chorôb z povolania tiež nie sú zanedbateľné pre štát, ekonomiku, ale aj pre zamestnávateľov. Je teda namieste prevencia, osveta a celý rad opatrení na znižovanie pracovnej úrazovosti.
Spolupracovali ste na tvorbe Encyklopedického súboru BOZP aj Terminologického slovníka. Prečo je podľa vás dôležité venovať sa aj jazykovo-terminologickej stránke odboru?
Jazykovo-terminologická stránka je aj v oblasti BOZP významným prvkom komunikácie, správne pomenovanie udalostí či činností napomáha porozumieť problematike BOZP. Keďže aj výskum a veda v oblasti BOZP sa vyvíja, bolo by vhodné tieto terminologické súbory aktualizovať, čo je aj výzva pre MPSVR SR.
Máte za sebou bohatú publikačnú činnosť. Na ktorý z Vašich projektov alebo publikácií ste najviac hrdá?
Počas mnohých rokov som publikovala množstvo príspevkov, článkov a seriálov vo viacerých odborných časopisoch, bulletinoch a pod. Vo februári tohto roku sa nám s vydavateľstvom podarilo uviesť na trh moju publikáciu o pracovných úrazoch, ale na čo som najviac hrdá je moja publikácia z roku 2014 o OOPP, ktorá bola mojou prvotinou, a bola na trhu úspešná.
Pri všetkých Vašich aktivitách - výskum, lektorovanie, členstvo v poradných výboroch - si človek kladie otázku: Kde beriete motiváciu a energiu pokračovať stále s takým nasadením?
Každý z nás má svoje nabíjače energiou, medzi tie moje patria príroda, záhrada, návšteva koncertov a divadla a samozrejme aj opora v mojej rodine, a porozumenie pre moje aktivity.
Pôsobíte aj ako lektorka a odborníčka na vzdelávanie v oblasti BOZP. Máme podľa Vás dostatočne pripravených odborníkov v tejto oblasti? A ako sa menia potreby vzdelávania v súčasnosti?
V súčasnosti už je vzdelávanie odborníkov v oblasti BOZP na vysokej úrovni, vysokoškolské vzdelanie v oblasti BOZP sa už dá bežne absolvovať, bezpečnostní technici sa už tiež absolvovaním odbornej spôsobilosti vo svojej profesii a skladaním skúšok na Národnom inšpektoráte práce stávajú plnohodnotnými profesionálmi. Vysoká úroveň vzdelávania je aj pre tzv. revíznych technikov, lektorov BOZP a ďalších. Potreby vzdelávania, najmä v podnikoch by sa mali prispôsobiť novým trendom, najmä využívaním virtuálnej reality, gamifikácie, simulácií nebezpečných udalostí a ďalších. Stanú sa tak pre zamestnávateľov, a najmä zamestnancov zaujímavejšími a prínosnejšími.
Mnohí si BOZP spájajú najmä s povinnými školeniami, často vnímanými formálne. Ako by sa dala zvýšiť motivácia zamestnancov aj zamestnávateľov k tomu, aby túto tému brali vážnejšie a s reálnym záujmom?
Každý zamestnanec by si mal uvedomiť, že v každej práci ide aj "o život". Bezpečne pracovať je samozrejmosťou a chrániť si svoje zdravie je aj v jeho záujme. A v jeho záujme by malo byť ochrániť aj zdravie svojich kolegov, spolupracovníkov. Motivácia môže byť finančná i nefinančná, záleží od možností zamestnávateľa. Pretože ten má hlavnú zodpovednosť, aby sa v jeho podniku pracovalo bezpečne, bez ujmy na zdraví. Existujú celé motivačné schémy a opatrenia v manažmente, ktoré sa dajú využiť.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí by sa chceli venovať odborom, ako je bezpečnosť práce?
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a výskum v tejto oblasti je významným spoločensko-vedným odborom. Je veľmi rôznorodý, postihuje takmer všetky oblasti ľudskej činnosti od techniky až po psychickú záťaž. Je to veľmi zaujímavá oblasť a človek v nej môže nielen profesionálne, ale aj ľudsky vyrásť a získať mnohé odborné spôsobilosti, zručnosti a vedomosti. Takže odporúčam aj najvyššiu formu vzdelania, ako je PhD. v oblasti Integrovaná bezpečnosť, ktorú som aj ja, ako pôvodne ekológ a environmentalista, absolvovala.
Záver
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., je dôkazom toho, že odborné nasadenie, dôslednosť a dlhodobá práca prinášajú výsledky, ktoré majú presah ďaleko za hranice jednej inštitúcie. Jej výskumná a publikačná činnosť, ako aj aktívna účasť na tvorbe metodík, vzdelávacích materiálov a odborných slovníkov pomáha zvyšovať povedomie o tom, že bezpečná a zdravá práca nie je len zákonnou povinnosťou, ale základným predpokladom dôstojného pracovného života. Pri príležitosti jej výročia jej ďakujeme za doterajšiu prácu - a veríme, že o nej budeme v odborných kruhoch ešte veľa počuť.