Riziko diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch pri využívaní systémov umelej inteligencie

Využívanie umelej inteligencie so sebou prináša mnohé výhody, ako je zefektívnenie práce, úspora času, rýchlejšie vyhľadávanie informácií a pod. Žiaľ, má aj svoje úskalia, riziká, medzi ktoré radíme aj prípadnú možnosť diskriminácie.

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť ­zaobchádzať so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Predmetná povinnosť mu vyplýva nielen z § 13 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"), ale aj zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej len "antidiskriminačný zákon").

V zmysle uvedeného ide o zákaz diskriminácie z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu pohlavia, manželského stavu/rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia, alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zásada rovnakého zaobchádzania je dôležitá nielen v predzmluvných vzťahoch, ale je potrebné ju aplikovať aj v ďalších fázach pracovnoprávnych vzťahov, a to bez ohľadu na to, či v danej etape pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ využíva umelú inteligenciu alebo nie.

Ani oblasť diskriminácie a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch sa nevyhli spojeniu s využívaním umelej inteligencie a možných problémov s diskrimináciou.