Umelá inteligencia

Článok vysvetľuje, ako má zamestnávateľ prakticky zaviesť umelú inteligenciu na pracovisku. Zameriava sa na internú smernicu, register AI nástrojov, informovanie zamestnancov, zapojenie zástupcov zamestnancov, AI gramotnosť a pravidlá, ktoré pomáhajú predchádzať právnym, organizačným aj reputačným rizikám.

Rozvoj umelej inteligencie, tzv. artificial intelligence (AI) a jej zavádzanie do mnohých procesov vo firmách, sa nevyhlo ani jej vplyvu na pracovnoprávne vzťahy. Umelá inteligencia si nachádza využite aj v rámci procesov HR, napríklad pri nábore zamestnancov v rámci predzmluvných vzťahov.

Rozmach umelej inteligencie patrí medzi najvýznamnejšie technologické zmeny posledných rokov. Rôzne chatboty s umelou inteligenciou sa stali bežnou súčasťou pracovného života a mnohí zamestnanci ich využívajú pri príprave dokumentov, analýze údajov, tvorbe prezentácií, programovaní alebo komunikácii so zákazníkmi. Umelá inteligencia dokáže výrazne zvýšiť produktivitu práce, zrýchliť rozhodovacie procesy a odbremeniť zamestnancov od rutinných činností. Zároveň však prináša nové právne riziká, na ktoré pracovnoprávna prax ešte len postupne hľadá odpovede.

Rozvoj umelej inteligencie zásadne mení spôsob, akým sú pracovné procesy organizované, riadené a vyhodnocované. Kým v minulosti bol výkon riadiacich právomocí zamestnávateľa viazaný na fyzickú prítomnosť nadriadeného a jeho individuálne rozhodovanie, v súčasnosti čoraz častejšie dochádza k delegovaniu týchto činností na algoritmické systémy. Umelá inteligencia tak vstupuje do oblasti, ktorá bola tradične spojená s ľudským úsudkom, a vytvára nové výzvy pre pracovné právo. Pracovné právo musí reagovať na situáciu, keď rozhodnutia o zamestnancoch nie sú prijímané priamo zamestnávateľom, ale prostredníctvom systémov, ktorých fungovanie je často netransparentné a ťažko kontrolovateľné.