Rozmach umelej inteligencie patrí medzi najvýznamnejšie technologické zmeny posledných rokov. Rôzne chatboty s umelou inteligenciou sa stali bežnou súčasťou pracovného života a mnohí zamestnanci ich využívajú pri príprave dokumentov, analýze údajov, tvorbe prezentácií, programovaní alebo komunikácii so zákazníkmi. Umelá inteligencia dokáže výrazne zvýšiť produktivitu práce, zrýchliť rozhodovacie procesy a odbremeniť zamestnancov od rutinných činností. Zároveň však prináša nové právne riziká, na ktoré pracovnoprávna prax ešte len postupne hľadá odpovede.
V mnohých organizáciách zamestnanci začali používať generatívnu umelú inteligenciu spontánne, bez prijatia interných pravidiel alebo bezpečnostných opatrení. Dokumenty obsahujúce obchodné tajomstvo, interné smernice, zmluvy, osobné údaje alebo zdrojové kódy sa tak môžu dostať do prostredia externých systémov umelej inteligencie bez toho, aby si zamestnanec uvedomoval možné dôsledky svojho konania. V niektorých prípadoch pritom nejde len o otázku porušenia pracovnej disciplíny, ale aj o možné porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov o ochrane osobných údajov, obchodného tajomstva či kybernetickej bezpečnosti.
Z pohľadu zamestnávateľa preto vzniká nová výzva. Na jednej strane je prirodzené podporovať využívanie moderných technológií, ktoré môžu zvýšiť efektivitu práce. Na druhej strane však nemožno rezignovať na ochranu citlivých informácií, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi zveril. Hľadanie rovnováhy medzi inováciami a ochranou právnych záujmov zamestnávateľa sa preto stáva jednou z najaktuálnejších otázo