Článok sa venuje jednej z najcitlivejších oblastí používania umelej inteligencie v pracovnoprávnych vzťahoch. Vysvetľuje, kde sú právne hranice pri používaní AI pri rozhodovaní o mzde, odmenách, povýšení, preradení, pracovnej disciplíne alebo skončení pracovného pomeru. Je určený pre zamestnávateľov, personalistov, manažérov a každého, kto chce pochopiť, prečo algoritmus môže byť dobrý pomocník, ale nesmie sa stať skrytým rozhodovateľom.
Keď sa z odporúčania stáva rozhodnutie
Používanie umelej inteligencie v personalistike už dnes neznamená len triedenie životopisov alebo automatické odpovede uchádzačom. AI sa postupne dostáva aj do oblastí, ktoré priamo ovplyvňujú pracovný život človeka. Môže pomáhať hodnotiť výkon, odporúčať výšku odmeny, identifikovať zamestnancov vhodných na povýšenie, predvídať riziko odchodu z firmy alebo upozorniť na možné porušenie pracovnej disciplíny.
Na prvý pohľad to môže pôsobiť efektívne. Manažér dostane rýchly prehľad, HR oddelenie má viac dát a rozhodnutia sa zdajú objektívnejšie. Problém vzniká vtedy, keď sa z odporúčania AI stane faktické rozhodnutie. Ak manažér iba preberie výstup systému bez vlastného posúdenia, AI už nie je pomocník. Stáva sa tichým rozhodovateľom o kariére, príjme alebo pracovnom pomere konkrétneho človeka.
Práve tu sa začína pracovnoprávne riziko. Rozhodnutie o mzde, povýšení, preradení, pracovnej disciplíne alebo výpovedi nie je technický úkon. Je to právny úkon alebo rozhodnutie s významným dopadom na zamestnanca. Preto musí byť vecne odôvodnené, nediskriminačné, transparentné a preskúmateľné. Riziko nevzniká len vtedy, keď systém rozhodne úplne sám. Vzniká aj vtedy, keď človek síce formálne rozhodnutie podpíše, ale v skutočnosti iba mechanicky prevezme odporúčanie systému.
AI môže odporučiť, ale zodpovednosť zostáva na zamestnávateľovi
Základné pravidlo je jednoduché. AI môže zamestnávateľovi pomôcť pri analýze údajov, ale zodpovednosť za rozhodnutie zostáva vždy na zamestnávateľovi. Zamestnávateľ sa nemôže brániť tým, že rozhodnutie navrhol algoritmus, že systém dodal externý dodávateľ alebo že manažér len postupoval podľa automaticky vygenerovaného odporúčania.
V pracovnom práve sa posudzuje výsledok konania zamestnávateľa. Ak zamestnanec príde o odmenu, nie je povýšený, je preradený, disciplinárne riešený alebo dostane výpoveď, musí byť možné vysvetliť, prečo sa tak stalo. Nestačí povedať, že systém vyhodnotil zamestnanca ako rizikového, menej výkonného alebo nevhodného na ďalší kariérny postup.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“) zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Táto zásada sa týka aj odmeňovania, pracovných podmienok, kariérneho postupu a skončenia pracovného pomeru. Ak AI systém vedie k systematickému znevýhodň